Svätý a spravodlivý Eudokim

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „seriózny“. Eudokim je jeden z mála byzantských svätcov laikov. Narodil sa v roku 807 v Kapadócii. Pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Rodičia sa volali Bazil a Eudokia. Obrazoborecký cisár Teofil (829-842) ho vymenoval za prefekta tábora kapadóckej pevnosti Charsianon. Svedomite vykonával svoju prácu, staral sa o cirkev, vdovy a siroty. Svätý Eudokim zomrel ako 33-ročný v roku 840. Pri jeho telesných pozostatkoch dochádzalo k početným zázrakom a tak ich, zakrátko po jeho smrti, preniesli do Konštantínopolu, kde mu zasvätili jeden chrám. Najstaršie správy o jeho živote podávajú: grécky synaxár a cisársky menologión, autormi neskorších správ sú Simeon Methaphrastes a Konštantín Akropolita.

Svätý a spravodlivý Jozef z Arimatie

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridal“. Vážený a bohatý člen židovskej veľrady, podľa správ štyroch evanjelií požiadal Piláta po ukrižovaní o Ježišovo telo, spolu s Nikodémom ho zavinul do plátna a pochoval do vlastnej novej kamennej hrobky, ktorá sa nachádzala v blízkosti Golgoty. V západnej cirkvi sa Jozef z Arimatey ako svätec po prvýkrát objavil v Rímskom martyrológiu v roku 1585. Od tej doby sa okolo jeho života rozvinula bohatá životopisná legenda: Ježiš vraj Jozefa oslobodil z väzenia; či údajne ožil spravodlivý lotor, po tom, ako ho Nikodém a Jozef zavinuli do Ježišovho plátna; alebo Jozefa vraj uväznil Herodes a z väzenia ho údajne zachránil archanjel Gabriel. Gruzínsky apokryf zasa uvádza, že založil cirkev v Lydde. Novšie legendy zasa uvádzajú, že Jozef z Arimatey pôsobil v Gálii, alebo v Británii. Údajná relikvia ruky Jozefa z Arimatie sa nachádza v Bazilike sv. Petra v Ríme.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätí apoštoli Sílas, Silván a spoločníci

Meno Silas má hebrejský pôvod a znamená „malý“ a meno Silván má latinský pôvod a znamená „les“. Sílas bol podľa Skutkov apoštolov váženým, prorocky nadaným členom prvotnej cirkvi v Jeruzaleme a rímskym občanom. Spoločne s Júdom Barnabášom priniesol do Antiochie závery apoštolského koncilu. Podľa jednej textovej redakcie bol Sílas zakrátko opäť v Antiochii, čo viedlo k názoru, že ide o dve rôzne osoby. Z Antiochie Pavol zobral Sílasa so sebou ako spoločníka a spolupracovníka na svojej druhej misijnej ceste do Malej Ázie, Filíp, Solúna, Beroy a Korintu. Tak sa stal spoluzakladateľom kresťanského spoločenstva v Korinte a podľa katolíckej tradície ako Silván spoluodosielateľom oboch listov Solúnčanom. Neskôr sa spomína ako spoluautor Prvého Petrovho listu. Silván bol doručiteľom a pravdepodobne aj spoluautorom Prvého Petrovho listu. 18. kapitola Skutkov apoštolov naznačuje, že sám ostal a pracoval v Macedónsku a v Korinte. Podľa gréckych synaxárov bol Silván biskupom v Solúne, kde zomrel ako mučeník. Neďaleko Nag Hammadi bol objavený po koptsky napísaný spis zo začiatku 3. storočia „Náuky Silvána“.

Svätý mučeník Ján Vojak z Konštantínopolu

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján bol vojakom v armáde cisára Juliána Odpadlíka. Cisár ho s ďalšími vojakmi posielal prenasledovať kresťanov. Ján im však stále tajne pomáhal. Ako uvádzajú viaceré martyrológiá, Ján zrejme zomrel pokojnou smrťou, hoci grécke texty o ňom píšu, že je mučeník. Za cisára Juliána Odpadlíka tiež po odhalení, že pomáhal kresťanom, trpel vo väzení. Pamiatku na dnešného svätca začali sláviť v Konštantínopole už veľmi skoro, v chráme svätého apoštola a evanjelistu Jána, ktorý sa nachádza vedľa Hagie Sofie.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL, OCA a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätí mučeník Kallinik

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „dobrý víťaz“. Misionára a mučeníka v Gangre v Paflagónii, v súčasnosti turecké provinčné mesto Çankırı, podľa životopisnej legendy uväznili, mučili a spálili. Podľa gréckych synaxárov pochádzal Kallinik zo Sicílie. Zomrel pravdepodobne za vlády cisára Diokleciána. V bazilike, kde sa nachádzal Kallinikov hrob, pochovali v 6. storočí konštantínopolského patriarchu Makedonia II. (+511). O tom, že ho uctievali aj na západe, svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho spomína dnes, 29. júla.

Svätí mučeníci z Bitýnie – Teodota a jej traja synovia

Meno Teodota má grécky pôvod a znamená „daná Bohom“. Mučenica Teodota zomrela pre kresťanskú vieru počas Diokleciánovho prenasledovania v meste Nicea v Bitýnii. Bola vdovou a mala troch synov, ktorých vychovala v Božej bázni. Spolu so svätou Anastáziou, ktorú si v cirkevnom kalendári pripomíname 22. decembra, cestovala Ilýriou a starala sa o uväznených kresťanov. Zrejme bola bohatá a vznešeného rodu, keďže ju, ako píše legenda, miestodržiteľ Lucatius požiadal o ruku. Keď ponuku odmietla, vydal ju ako kresťanku na milosť prefektovi Necetiovi. Po krutom mučení ju spolu s jej troma synmi upálili. Grécke miney uvádzajú mená jej synov: Evodus, Hermogenes a Kallist. Teodota a jej traja synovia zomreli okolo roku 304. O úcte dnešných mučeníkov aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré Teodotu a jej troch synov spomína 2. augusta.

Vysielané Rádiom Lumen
Poda LThK, VHL a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

28. 7. Svätí apoštoli a diakoni Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod;  Prochor znamená „vedúci tanečník“, meno Nikanor „víťaz“,  Timon znamená „uctievaný“ a meno Parmenas „vytrvalý“.

Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas patrili k siedmim diakonom  prvotnej cirkvi v Jeruzaleme.

Podľa neskorších podaní sa Prochor stal sekretárom apoštola Jána, potom biskupom v Nikomédii a zomrel ako mučeník v Antiochii.

Nikanor podľa starej tradície zomrel v ten istý deň ako svätý Štefan. Podľa inej tradície údajne zomrel v roku 76 na Cypre ako mučeník.

Timon vraj ohlasoval evanjelium v Beroi a v Aleppe v Sýrii. Odtiaľ cestoval cez Cyprus do Korintu, kde zomrel ukrižovaním.

Parmenas zrejme zomrel ako mučeník za vlády cisára Trajána alebo Vespasiána v meste Filipy v Macedónsku.

 

(Náš otec svätý Inocent, rímsky pápež)

Jeho meno má  latinský pôvod a znamená „nevinný“.

Rímsky pápež Inocent I. bol zrejme synom svojho predchodcu Anastázia I. Jeho pontifikát, ktorý začal 21. decembra 403 spadal do obdobia rýchleho zániku Západorímskej ríše. Fakt, že si Alarich v roku 410 podmanil Rím, otriasol celým rímskym svetom. Pri vonkajšom nešťastí  napriek nepokojom v  oblasti   pracoval Inocent popri pápežoch Siríciovi, Levovi I. a Geláziovi I., dôsledne na primáte rímskeho biskupa v celej Cirkvi.

Tento najvýznamnejší pápež 4. a 5. storočia rozšíril dovtedajšie rímske predstavy o primáte a po prvýkrát ich aj podrobne popísal. V listoch adresovaných biskupom v Rouen, Toulouse, Gubbio a ďalším požadoval, aby sa dodržiavala západná cirkevná disciplína podľa rímskeho vzoru a aby sa hlavné kauzy prinášali Apoštolskému stolcu.

Rozšírením právomocí Solúnskeho metropolitu, sa Inocent stal vlastne zakladateľom pápežského vikariátu v Solúne. Ilýriu tak pred rastúcim vplyvom Konštantínopolu viac pripútal k sebe. Okrem toho v opätovnom boji proti heretikom jasne požadoval najvyššiu rozhodovaciu moc v otázkach náuky a viery. Tak potvrdil dve africké synody  proti Pelágiovi a Celestiovi.

Na východe sa neúspešne zastal zosadeného patriarchu Jána Zlatoústeho. V tom čase došlo aj ku krátkodobému rozkolu medzi východnými patriarchami a Rímom.

Svätý Inocent, rímsky pápež zomrel 12. marca 417.

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý veľkomučeník a uzdravovateľ Panteleimón

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „milosrdný“. O dnešnom mučeníkovi chýbajú overené bibliografické údaje. Podľa neskorších gréckych legendárnych životopisov z 5. a 6. storočia, sa vraj narodil pohanskému otcovi a kresťanskej matke v Nikomédii . Stal sa osobným lekárom cisára Maximiána. Včerajší svätec, kňaz Hermolaus ho priviedol ku Kristovi. Panteleimonovi kolegovia ho udali. Podstúpil mnohé utrpenia priviazaný o olivovník. Prosil však Pána o odpustenie pre svojich katov. Kristove slová mu prisľubujú, že skrze neho nájdu mnohí milosrdenstvo. Keď ho sťali, údajne z jeho hlavy namiesto krvi tieklo mlieko. Skutočnú existenciu Panteleimóna dosvedčuje kult z konca štvrtého storočia, o ktorom píše Teodoret z Kyros. Svätý Panteleimón zomrel okolo roku 305. Cisár Justinán I. mu v Konštantínopole vybudoval chrám a zreštauroval kláštor svätého Panteleimona v Jordánskej púšti. Na východe je Panteleimón uctievaný ako veľkomučeník a divotvorca a spolu so včerajším svätcom svätým Hermolaom patrí k svätým nezištníkom, teda svätcom, ktorí poskytovali lekársku starostlivosť bez nároku na odmenu. Na západ a do Afriky sa kult k svätému Panteleimónovi dostal už v polovici 5. storočia. Mimoriadnu obľubu si získal v stredoveku. Vtedy mu v Ríme zasvätili štyri chrámy a dostal sa medzi štrnástich svätých pomocníkov. Na viacerých miestach, ako Konštantínopol, Bari, Neapol, Ravello, Rím, Benátky, možno nájsť Panteleimónove ampulky, relikviáre s údajnou krvou mučeníka vo forme mlieka.

Náš otec svätý Kliment Divotvorca, ochridský arcibiskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „láskavý“. Dnešný svätec pochádzal zrejme zo slovanského Macedónska. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda, sprevádzal ich na ceste na Veľkú Moravu. Po Metodovej smrti v roku 885, ho odtiaľ s ďalšími žiakmi vyhnali. Tak sa dostal do Bulharska. Knieža Boris ho poslal do Macedónska. Tam pracoval ako misionár, vzdelával národ. Neskôr založil v Devolte Kutmičevici školu, ktorá sa stala významným centrom pre slovanskú kultúru. V roku 893 alebo 894 ho cár Simeon vymenoval za prvého slovanského biskupa vo Velitze pri Orchride. V Ochride vybudoval tri chrámy a kláštor ďalšieho dnešného svätca Panteleimona, kde ho pochovali. Ochridský arcibiskup Kliment zomrel v roku 916. Je nadôležitejším pokračovateľom diela slovanských vierozvestcov. Preložil liturgickú knihu veľkonočného obdobia Pentekostarion, Kvetnú triodu, životopisy svätých, medzi nimi pravdepodobne po slovansky napísaný Život svätého Cyrila a chválospev na neho Pochvalné slovo.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Hermolaos a spoločníci

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „Hermov ľud“. Hermolaos je kňazom a mučeníkom z Nikomédie v Bitýnii. Tu priviedol späť ku kresťanstvu svätého Panteleimona. Začiatkom tretieho storočia za čias prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, Hermolaa, Panteleimona a ďalších kresťanov zatkli v Panteleimonovom dome. Po krutom mučení ich v roku 305 sťali.

Svätá prep. mučenica Paraskeva

Jej meno má grécky pôvod a znamená „piatok“. Paraskeva – mučenica z maloázijského mesta Ikónion, zomrela okolo roku 140. Podľa životopisnej legendy, jej rodičia pochádzali z Ríma a volali sa Agaton a Politeia. Dcéru nazvali podľa dňa, v ktorom sa narodila. Vynikala nábožnosťou a pevnou vôľou. V Rusku, kde si ju obzvlášť uctievajú, sa stala ochrankyňou pred útokmi nepriateľa, patrónkou obchodníkov, strážkyňou žien, opatrovateľkou domácnosti. Najznámejšia a jedna z najstarších ikon zobrazujäcich sv. Paraskevu pochádza z 13. storočia z novgorodskej školy.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „milá“. Správy o Anne, Máriinej matke, ozdobené prvkami legiend, sa nachádzajú už v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z polovice druhého storočia. Spis pochádzajúci zo Sýrie alebo Egypta opisuje manželský pár ako rodičov Presvätej Bohorodičky. Legendárny príbeh apokryfu napodobňuje starozákonný príbeh Anny a jej syna – Samuela. Po dvadsiatich rokoch bezdetného manželstva Anna porodila Máriu. Jej rodičia ju neskôr poslali na výchovu do Jeruzalemského chrámu. Po zosnutí sa telo svätej Anny nachádzalo v jej dome v Jeruzaleme. Okolo roku 710 ho preniesli do Konštantínopolu. Pôvod kultu svätej Anny bol pravdepodobne v Jeruzaleme. V Konštantínopole začali uctievať sv. Annu – za podpory byzantského cisárskeho dvora – už od šiesteho storočia. Cisár Justinián jej dal postaviť chrám. Na západe zaznamenala svätá Anna mimoriadnu pozornosť v stredoveku, vďaka križiackym výpravám a najmä vďaka učeniu františkánov o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Na ikonách sa Anna často objavuje na vyobrazeniach narodenia Presvätej Bohorodičky ako aj na ikone stretnutia Anny s Joachimom pri zlatej bráne.

 

Svätá žena Olympiáda (Olypmia)

Jej meno má grécky pôvod a znamená „božská“. Dnešná svätica sa narodila v roku 361 (alebo r. 368) v Konštantínopole v rodine šľachticov. V roku 368 sa zosobášila s niekdajším prefektom mesta Nebridiom. Zachovala sa báseň z ich svadby, ktorej autorom je Gregor Naziánsky. Po 20 mesiacoch manželstva sa z Olympiády stala vdova. Cisár Teodozius Veľký jej núkal na vydaj príbuzného, no Olympiáda celú svoju pozornosť venovala nábožnosti a odriekaniu. S veľkým majetkom podporovala chrámy a chudobných. Konštantinopolský arcibiskup Nektários ju ustanovil za diakonisu. Olympiáda podnietila Gregora Nysského k napísaniu Komentára ku knihe Pieseň Piesní. Priatelila sa aj s Jánom Zlatoústym a svojmu biskupovi ostala verná, aj keď ho poslali do vyhnanstva. Ján Zlatoústy jej odtiaľ adresoval 17 listov. Počas procesu s prívržencami Jána Zlatoústeho, odsúdili aj Olympiádu a poslali ju do Nikomédie do vyhnanstva. Tam zomrela v roku 408, alebo o rok neskôr. Svätá Olympiáda je historicky najhodnovernejšie dokázaná veľká žena raného kresťanstva. Historik 14. storočia Nikefor Kallistros, jej vo svojich Cirkevných dejinách venoval dlhú kapitolu.

Svätá žena Eupraxia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobre hovoriaca“. Dnešná panna svätá Eupaxia sa narodila okolo roku 380 v Konštantínopole. Po smrti svojho otca senátora Antigona spoločne so svojou sestrou, alebo matkou, tiež Eupraxiou, prišla do Horného Egypta a už ako 7 ročná vstúpila do kláštora Tebais. Svoj život zasvätila službe Bohu. Keď Eupraxiina matka zomrela, chcel ju jej príbuzný, cisár Teodózius mladší, u ktorého slúžil ako senátor jej otec, vydať za senátora. Eupraxia však kvôli svojmu panenskému sľubu ponuku odmietla a požiadala cisára, aby dedičstvo po rodičoch rozdal chudobným a na cirkevné potreby. Svätá žena Eupraxia zomrela ešte ako 30 ročná po roku 410.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

Svätá veľkomučenica Kristína

Jej meno má grécky pôvod a znamená „kresťanka“. Podľa gréckych životopisných legiend, byzantských synaxárov, Hieronymovho martyrológia a mozarabských liturgických kníh, bola Kristína mučeníčkou z mesta Tyros, v súčasnosti je to libanonské prístavné mesto Súr. Najstarším svedectvom je po grécky napísaný papyrus z 5. storočia, nájdený v hornoegyptskom meste Oxyrhynchos.

Svätí mučeníci Boris a Gleb, pri svätom krste nazvaní Roman a Dávid

Ich mená majú ruský pôvod. Boris znamená malý, Gleb stály. Boris a jeho najmladší brat Gleb sú ruské kniežatá, synovia veľkokniežaťa Kyjevskej Rusi, svätého Vladimíra. Keď otec v roku 1015 zomieral, jeho najstarší syn Boris bol práve na vojenskom ťažení proti Pečenehom. Situáciu využil ich nevlastný brat Svjatopolk, a v Kyjeve obsadil trón. Boris po svojom návrate, aby predišiel občianskej vojne, vzdal sa svojho nároku na trón a odišiel s bratom Glebom do svojho kniežatstva. V roku 1018 ich tam dal Svjatopolk zavraždiť. Na Rusi (teriórium dnešnej Ukrajiny a Ruska) si Borisa a Gleba začali uctievať na Kyjevskom panstve okolo roku 1050. V roku 1115 preniesli ich pozostatky do chrámu vo Vyšhorode pri Kyjeve. Úcta k dnešným svätcom hrala významnú rolu v histórii Ruska, patrili k najobľúbenejším staroruským svätcom. Dodnes si v Rusku Borisa a Gleba vyberajú za patrónov chrámov a kláštorov. Je po nich pomenované ruské mesto. Sú patrónmi Moskvy. V roku 1724 pápež Benedikt XIII. potvrdil ich kult aj v Katolíckej cirkvi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, Pierer’s Universal-Lexikon, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Trofim, Teofil a spoločníci

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod; Trofim znamená „živiteľ“, a Teofil „Bohu milý“. Svätí Trofim, Teofil a ďalší trinásti spoločníci sú mučeníkmi z čias prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána (284-305). Za Krista položili život začiatkom 4. storočia v maloázijskom regióne Lýkia.

Svätý hieromučeník Apolinár, ravenský biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci Apolónovi“. Ravenský biskup a učiteľ Cirkvi Peter Chryzológ uvádza, že Apolinár bol prvým biskupom v Ravene. Označuje ho “mučeník” a ” vyznávač,” ktorý prežil utrpenia prenasledovania kresťanov. Jeho biskupské pôsobenie sa zvyčajne sa datuje okolo roku 200. Životopisná legenda, ktorá vznikla neskôr, hovorí, že svätý Apolinár prišiel v sprievode apoštola Petra z Antiochie do Ríma a odtiaľ ho Peter poslal do Raveny. Tam ho pohania ponížili a vyhnali. Apolinár potom pôsobil ako misionár v krajinách východne od Adrie. Keď sa po troch rokoch vrátil do Raveny, vraj ho zabili kyjakom. Telo svätého Apolinára si v Ravene uctievajú. Nad jeho hrobom neďaleko prístavu postavili veľkolepú baziliku. V roku 549 ju vysvätil biskup Maximián. Apolinárovi zasvätili v roku 859 v Ravene aj bývalý dvorný chrám ariánskeho kráľa Teodericha. Dnes je známy ako bazilka Sant’Apollinare Nuovo.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de, www.oca.org spracoval Ján Sabol

Svätá myronosička a apoštolom rovná Mária Magdaléna

…

Návrat pozostatkov svätého hieromučeníka Fóka

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „tesnenie“. Ako spomínajú grécke synaxáre, biskup Fókas sa narodil v meste Sinope na konci 1. storočia. Od svojej mladosti viedol čnostný kresťanský život. V dospelosti sa stal vo svojom rodnom meste Sinope biskupom. Svätý Fókas horlivo ohlasoval vieru v Krista a priviedol mnohých pohanov k viere. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Trajána okolo roku 117 (98-117) miestny vladár od neho požadoval, aby sa vzdal kresťanstva. Po divokom mučení uzavreli svätého Fókasa do vriaceho kúpeľa, kde zomrel. V roku 404 boli jeho relikvie prenesené do Konštantínopolu. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť.

Svätá mučenica Marcela z Chiosu

Jej meno má latinský pôvod a znamená „bojovníčka“. Marcela pochádzala z mesta Volissos na ostrove Chios. V dospelosti sa ju pokúsil zviesť jej vlastný otec, ktorý spravoval mesto. Marcela sa pred ním skryla v lese: keď ju našiel, zamierila k moru. Otec ju pri úteku zranil šípom. Marcela sa vraj prepadla medzi skaly. Keď ju otec dolapil, nakoniec ju sťal. Na mieste, kde sa Marcela ukrývala, stojí dnes chrám svätej Marcely. Miesto, kde Marcela pri pobreží zomrela, je hojne navštevované. Je to veľký balvan, napoly na súši, napoly v mori. Zo strany k moru je otvor, z ktorého vyteká voda, ktorá tečie v čase odlivu. Podľa tradície sa časť pozostatkov svätej Marcelly nachádza pod skalou. Počas výročného dňa zvyknú pri pobreží za účasti kňaza konať moleben k svätej Marcele. V čase bohoslužby sa nevysvetliteľne dvíha istý druh pary z vody pri skale a celá oblasť je pokrytá hmlou. Pri prameni už došlo k viacerým uzdraveniam a toto miesto navštevujú pútnici z celého sveta.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa e-xios.gr, BBKL, OCA spracoval Ján Sabol