Kategória: December

31. december – Naša prepodobná matka Melánia Rímska. Svätý Anýzius, solúnsky biskup.

Posted on by admin

Naša prepodobná matka Melánia Rímska

Jej meno má grécky pôvod a znamená „čierna“. Melánia Rímska sa zvykne označovať aj ako Melánia Mladšia, pretože bola vnučkou rovnako zvanej svätej Melánie, ktorej pre odlíšenie dali prívlastok „staršia“. Dnešná svätica sa narodila v Ríme v roku 383. Bola dcérou senátora Valéria Publikolu a Albíny Ceionie. Melániu ako 13-ročnú prinútili k sobášu s jej bratrancom Valériom Pinianom. Po tom, čo im krátko po pôrode zomreli obe deti, priviedla svojho manžela k spoločnému životu v zdržanlivosti. Keď v roku 404 zomrel Melánin otec, manželia sa rozhodli predať svoj veľký majetok, ktorý bol rozptýlený v celej rímskej ríši. Príbuzní a senát sa postavili proti ich úmyslu, no cisár Honórius Melánin úmysel podporil a dal jej súhlas. Ich dom na „Via Appia“ premenili na nocľaháreň pre pútnikov a rozdali veľké sumy peňazí chudobným a na výstavbu kláštorov. V roku 406 navštívili Paulína z Noly a pre nájazdy Gótov utiekli na Sicíliu. Tu žili do roku 410 spoločne s Rufinom z Aquilei. Po Rufinovej smrti, Melánia a jej manžel prežili sedem rokov v severnej Afrike. Pripojili sa k asketickým skupinám a viedli duchovné rozhovory s Augustínom a Alypiom. Počas cesty do Jeruzalema navštívili Cyrila Alexandrijského a slávne egyptské kláštory. Od roku 417 sa ich trvalým bydliskom stal Jeruzalem. Na Olivovej hore založili ženský kláštor a sami viedli prísny život pokánia a modlitby. Melánin manžel Pinian zomrel v roku 431. Ona po piatich rokoch odcestovala do Konštantínopolu, aby na kresťanstvo obrátila strýka Volusiána. Tam stretla cisárovnú Eudokiu-Athenais, ktorá ju neskôr navštívila v jeruzalemskom kláštore. Prepodobná Melánia zomrela 31. decembra 439 v Jeruzaleme. Autorom jej životopisu je mních Gerontios.

Svätý Anýzius, solúnsky biskup

Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam. Anýzius bol v rokoch 383 až 406 biskupom v Solúne. Za jeho pôsobenia sa posilnilo popredné postavenie Solúna voči ostatným biskupstvám v oblasti východnej Ilýrie, dnešnej juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova. To začalo už za jeho predchodcu solúnskeho biskupa Ascholia, keď pápeži Sirícius a Inocent I. mu odovzdali také právomoci, ktoré prakticky viedli k zriadeniu solúnskeho vikariátu. Biskup Anýzius vďaka listom udržiaval priateľstvo s milánskym biskupom svätým Ambrózom. Ako hlava macedónskeho episkopátu vydal kladné stanovisko pre konštantinopolského arcibiskupa Jána Zlatoústeho a takisto riešil prípad s biskupom Bonozom z Naissu. Jeho meno prijali do Rímskeho martyrológia za pápeža Gregora XIII.

Vysielané Rádion Lumen
Podľa LThL, VHL spracoval Ján Sabol

30. december – Svätá mučenica Anýzia. Prepodobný Zótik, presbyter a opatrovateľ sirôt.

Posted on by admin

Svätá mučenica Anýzia

Jej meno má arabský pôvod a znamená „priateľská“. Anýzia pochádzala zo Solúna z bohatej a vznešenej rodiny. Bola nadaná a rodičia jej dopriali všestranné vzdelanie. Po ich smrti rozdala celý majetok kresťanským zajatcom a sama sa utiahla, zložila sľub panenstva a viedla bohumilý a zdržanlivý život. Keď začalo prenasledovanie kresťanov za cisára Maximiána (286–305), zomrela Anýzia ako kresťanka pod ostrím meča. Vydala tak svedectvo o svojej pevnej viere. Zomrela na prelome 4. storočia. Rímske martyrológium označuje Anýziu ako matrónu, teda manželku rímskeho občana. Avšak Simeon Metaphrastes, byzantský autor Lexikóna svätých z 10. storočia, ako aj nemecký kartuzián a hagiograf zo 16. storočia Laurentius Surius, píšu o Anýzii, že ostala pannou až do svojej mučeníckej smrti.

Prepodobný Zótik, presbyter a opatrovateľ sirôt

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „plný života“. Dnešný svätec sa narodil v Konštantínopole. Vo svojom rodnom meste pôsobil ako kňaz. Považuje sa za zakladateľa prvého sirotinca v Konštantínopole. Počas celého svojho života ho aktívne viedol a staral sa o siroty mesta. Prepodobný Zótik zomrel vo svojom rodnom meste okolo roku 340.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, BBKL spracoval Ján Sabol

29. december – Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judejskom Betleheme, aby zabil Krista. Náš prepodobný otec Marcel, igumen kláštora mníchov stáleho bdenia.

Posted on by admin

Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judejskom Betleheme, aby zabil Krista.

Dnes nám Gréckokatolícka cirkev pripomína deti, ktoré dal Herodes povraždiť v júdskom Betleheme, aby zabil Krista. Túto udalosť opisuje v 2. kapitole Matúšovo evanjelium. Tradícia usudzuje, že sa tu jednalo o tisícky detí. Arménska cirkev uctieva 462 detí. Po prvýkrát ako mučeníci sa tieto deti začali uctievať u Ireneja z Lyonu. Takisto Cézarius z Arles a Augustín tieto deti uctievali. V kalendári z Verony z konca 5. storočia a potom v kalendári z Kartága z roku 505, sa uvádza táto spomienka hneď v nadväznosti na Narodenie Pána. Ich relikvie, ktoré sú v Gálii, sa dosvedčujú už od 5. storočia. Sirotince boli v minulosti často zasväcované týmto deťom. Na šiestom koncile v Konštantínopole bol tento sviatok svätých detí zakázaný. Takisto aj na konciloch v Bazileji a v Triente. No ani jeden z nich nedokázal túto tradíciu odstrániť. Dôvodom zákazu pre sviatok boli sprievodné hry počas ktorých, si deti a mládež volili svojho detského biskupa, ktorého následne aj za biskupa poobliekali a konali sa s ním sprievody mestom. Tento zvyk však v priebehu šestnásteho storočia zanikol. V súčasnosti sa slávenie tohto sviatku nesie v duchu ochrany nenarodeného života a ako deň pokánia za uskutočnené potraty.

Náš prepodobný otec Marcel, igumen kláštora mníchov stáleho bdenia.

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi“. Jeden z najvýznamnejších mníchov stáleho bdenia, takzvaných „Akoimetov“, sa narodil v sýrskom meste Apamea pri rieke Orontes, dnes zrúcaniny uzavreté hradbami o rozlohe 200 hektárov, povyše údolia Orontes. Marcel vstúpil na volanie Alexandra, zakladateľa mníšstva stáleho bdenia, do jeho kláštora v Konštantínopole. Neskôr sa stal jeho druhým nástupcom. Kláštor, ktorý neskôr premiestnili do oblasti Eirenaion, spravoval 40 rokov. Svätý Marcel dodal forme stáleho mníšstva trvácnosť. Vďaka svojmu vzdelaniu, významne vplýval na aj dianie v Cirkvi a vo svete. Prepodobný otec Marcel, igumen kláštora mníchov stáleho bdenia, zomrel po roku 469.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

28. december – Svätí 20 000 mučeníci upálení v Nikomédii. Svätý apoštol a diakon Nikanor.

Posted on by admin

Svätí 20 000 mučeníci upálení v Nikomédii.

Keď v cisárskom paláci v Nikomédii, Diokleciánovej hlavnej rezidencii, vypukol požiar, obvinili kresťanov z podpaľačstva. Na príkaz cisára zavraždili dnešných mučeníkov okolo roku 302. Spolu s nimi zahynul aj nikomédijský biskup Antimus. O tejto udalosti podáva správu Euzébius Cézarejský vo svojich cirkevných dejinách . Historik Prokopius Cézarejský zasa informuje, že cisár Justinián vybudoval v Konštantínopole dnešným svätcom nádherný chrám.

Svätý apoštol a diakon Nikanor

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Nikanor patril k siedmim diakonom prvotnej cirkvi v Jeruzaleme. Podľa starej tradície zomrel v ten istý deň ako svätý Štefan. Podľa inej tradície údajne zomrel v roku 76 na Cypre ako mučeník.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

27. december – Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan. Náš prepodobný otec a vyznávač Teodor Popísaný, brat Teofana, tvorcu kánonov.

Posted on by admin

Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „koruna“. Podľa správy Skutkov apoštolov, Štefana vybrali spoločne s ďalšími šiestimi mužmi v prvotnom spoločenstve cirkvi, aby apoštolom pomáhali pri dennom obsluhovaní. Možno sa jednalo o eucharistiu. Štefan pravdepodobne patril do kruhu iba po grécky hovoriacich židokresťanov, zvaných helenistov, alebo prozelytov, ktorí sa neskôr dostali do sporu so Židmi. Dôvodom sporu bola pravdepodobne platnosť Mojžišových nariadení pre kresťanov. Následný stret so židovskými úradmi bol dôvodom Štefanovej smrti. Podľa skutkov apoštolov je Štefan prvým kresťanským mučeníkom. Helenisti museli následne opustiť mesto a stali sa tak zakladateľmi cirkevných obcí mimo Jeruzalema. Štefanovou smrťou sa evanjelium začalo hlásať aj pohanom. V neskorej antike po nájdení Štefanových relikvií v roku 415 v Jeruzaleme došlo k prvému veľkému rozšíreniu kultu k nemu. Jeho dnešný sviatok sa vo východnej cirkvi datuje od konca štvrtého storočia a v západnej od začiatku piateho storočia. Jemu zasvätené biskupské katedrály od východu cez prístavy stredozemného mora v Ancone a Neapole, cez severnú Afriku až do Gallie sú dôkazom obľuby prvomučeníka Štefana. Početnosť jemu zasvätených chrámov cez Adriu, cez severné Taliansko, Chur až po Passau svedčí o rozšírení kultu aj na sever. Počas vrcholného stredoveku sa stali nemeckí cisári a králi, ku ktorým sa pridali uhorskí králi, nositeľmi Štefanovho kultu. Súviselo to s vtedajším rozšírením jeho úcty v oblasti Dunaja. Dobre známy viedenský Stephansdom, ktorý tento kult dokazuje, postavili v roku 1147. Obľuba svätého Štefana, i liturgický význam dnešného dňa, zapríčinili, že jeho kult ostal živý až do súčasnosti.

Náš prepodobný otec a vyznávač Teodor Popísaný, brat Teofana, tvorcu kánonov.

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný vyznávač Teodor sa narodil okolo roku 775 v moabských vrchoch. Spolu so svojím bratom Teofanom boli žiakmi Michala Synkela v preslávenom kláštore svätého Sávu pri Jeruzaleme. Spolu so svojím učiteľom prišli v roku 813 do Konštantínopolu. Tam sa dostali do obrazoboreckých sporov. Viackrát ich vypočúvali, držali v reťaziach a takmer neustále boli izolovaní vo vyhnanstve. Cisár Teofil dal v roku 832 rozžeraveným perom vytetovať na ich tváre rúhavé verše. Preto nosia prívlastok „graptoi“ popísaní. O týchto udalostiach sám Teodor podal správu v liste adresovanom biskupovi Jánovi z Kyzika. Po opätovnom vyhnaní Teodor zomrel v bitýnijskom meste Apameia pred rokom 842. Iné pramene uvádzajú ako dátum smrti rok 844. Teodorov brat Teofan zložil ku cti svojho brata liturgický hymnus – kánon. Teodor je zasa autorom kánonu k Presvätej Bohorodičke a kánonu proti obrazoborcom.

Vysielané Rádiomn Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

26. december – Zhromaždenie k presvätej Bohoridičke. Pamiatka svätého hieromučeníka Eutymia, sardského biskupa.

Posted on by admin

Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke

Gréckokatolícka cirkev v druhý vianočný deň slávi sviatok Zhromaždenia k presvätej Bohorodičke. Postavenie Márie v diele spásy zodpovedá významu a množstvu jej sviatkov. Popri sviatku Počatia, Narodenia, Zvestovania, Zosnutia a Vstupu Presvätej Bohorodičky do chrámu patrí aj dnešný sviatok Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke k najvýznamnejším. Dnešný sviatok súvisí s najstarším sviatkom Presvätej Bohorodičky, ktorý podľa vzoru osláv mučeníkov, mal za obsah najmä odchod do neba Panny, matky Vykupiteľa a Márie ako druhej Evy. Existencia dnešného sviatku je v rôznych podobách preukázaná od 5. storočia, on sám stál v úzkom vzťahu k sviatku narodenia Pána. V Konštantínopole sa tak pripomínal 26. decembra, podľa princípu, ktorý sa dodnes uplatňuje v byzantskej tradícii, že sviatky svätých, ktorí stoja v úzkom vzťahu k udalosti hlavného sviatku, sa pripomínajú hneď v nasledujúci deň.

Svätý hieromučeník Eutymios, sardský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nositeľ radosti“. Svätý Eutymios bol rodákom z Lykaónie. Štúdium absolvoval v Alexandrii a potom sa vrátil do vlasti, kde sa stal mníchom. Vysvätili ho za kňaza a neskôr ustanovili za metropolitu v Sardes. Ako sardský arcibiskup si na koncile v Nicei z roku 787 získal priazeň cisárovnej Ireny. Tá ho často zamestnávala ako svojho vyslanca. Eutymia pre pozitívny postoj voči ikonám poslal cisár Lev V. do vyhnanstva. O šesť rokov neskôr nasledovalo ďalšie vyhnanstvo na príkaz cisára Michala II. Jeho utrpenie vyvrcholilo za cisára Teofila. Na jeho príkaz Eutymia uväznili, mučili a popravili. Dnešný svätec zomrel okolo roku 834 v Konštantínopole. Eutymios udržiaval priateľstvo s Teodorom Studitom, čo potvrdzujú aj tri Eutymiove listy, ktoré adresoval Teodorovi.

Vysielané Rádiom Lmen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

25. december – Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Svätí mudrci Melichar, Gašpar a Baltazár.

Posted on by admin

Svätí mudrci Melichar, Gašpar a Baltazár

V deň, keď Gréckokatolícka cirkev spoločne s Rímskokatolíckou slávia sviatok Narodenia Pána, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na troch mudrcov Melichara, Gašpara a Baltazára. Mená Melichar a Baltazár majú hebrejský pôvod. Melichar znamená „kráľ svetla“ a Baltazár znamená „Boh ochraňuj kráľa“. Meno Gašpar má perzský pôvod a znamená „ nosič pokladu“. Podľa druhej kapitoly Matúšovho evanjelia prišli mudrci, ktorí vlastnili tajnú astrologickú múdrosť, z východu – pravdepodobne z Arábie alebo Mezopotámie – do Jeruzalema, aby vzdali úctu práve narodenému židovskému kráľovi. Jeho hviezdu uvideli na východe. Kráľ ich Herodes poslal do Betlehema, kde v jednom príbytku, nad ktorým ostala hviezda stáť, našli dieťa so svojou matkou. Vzdali mu úctu a obdarovali ho zlatom, kadidlom a myrhou. Z textu sa dá predpokladať, že návšteva sa uskutočnila najskôr rok po Ježišovom narodení. Keďže rozprávanie evanjelia o mudrcoch tvorí s nasledujúcimi udalosťami jednotu, jeho základom musí byť historická udalosť. Vo štvrtom storočí, sa postupne zo sviatku Bohozjavenia ako Pánovho krstu, stávala stále viac oslava narodenia Ježiša Krista a s ňou aj ideologický výklad a potvrdenie úcty vzdávajúcich troch mudrcov. Hoci ich apokryfy a rímske martyrológium nazývajú mudrcami, od šiesteho storočia sa z nich stali králi. V deviatom storočí došlo k ďalšej zmene, keď dostali mená Melichar, Gašpar a Baltazár. Postupne ich začali vzývať ako patrónov cestujúcich a brali ich za patrónov chrámov. Ich relikvie boli zrejme uložené v Miláne. Odtiaľ v roku 1164 ich slávnostne preniesli do Dómu v nemeckom Kolíne nad Rýnom, kde sa v zlatých rakvách uložených nad oltárom nachádzajú dodnes. V katakombách boli nájdené motívy klaňania sa kráľov, ako spoločne s darmi v rukách kráčajú k sediacej Márii s dieťaťom. Majú na sebe oblečený orientálny odev a na hlavách Frýgijské čiapky. Ich počet nie je ustálený. Až od 4. storočia sú znázornení traja s motívmi deja, ako spolu hovoria, ukazujú na hviezdu a ich darmi sú veniec a nádoba so zlatom, v pozadí sú ťavy. Prvé typické vyobrazenie jasieľ obkolesených anjelmi a mudrcami, je mozaika z 5. storočia v Rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. Koruny na hlavách majú na vyobrazeniach až z konca desiateho storočia a od dvanásteho storočia má jeden z nich čiernu pleť.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

24. december – Predsviatok Narodenia Ježiša Krista. Svätá prepodobná mučenica Eugénia. Svätý apoštolom rovný Naum Ochridský, žiak sv. Cyrila a Metoda.

Posted on by admin

Prepodobná mučenica Eugénia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „urodzená“. Rímska mučenica Eugénia bola pochovaná na Coemetrium aproniani pri Via Latina. Hieronymovo martyrológium, ako aj verónsky sakramentár spomínajú dnešnú sväticu 25. decembra. Nezachovali sa, žiaľ, takmer žiadne biografické údaje. Hlavnými centrami jej kultu sú kláštory okolo francúzskeho Luxeuil a v Španielsku. V protiklade k slabému rozšíreniu jej kultu, stojí Eugénina životopisná legenda. Tá cituje viaceré pramene zo šiesteho storočia: Regula Magistri, Avitus von Vienne, Venantius Fortunatus a Aldermus. Legendu zakrátko preložili do gréčtiny, sýrčiny, etiópčiny, aramejčiny a gruzínčiny. Podľa nej bola Eugénia dcérou egyptského prefekta Filipa. Po svojom obrátení, preoblečená za muža, vstúpila spoločne s dvoma eunuchmi, Protazom a Hyacintom, do mužského kláštora. Stala sa mníchom a neskôr aj predstaveným kláštora. Kvôli obžalobe zo zvádzania ženy zo vznešeného rodu ju zatkli. Keď stála pri súdnom procese ako mních pred svojím otcom, odhalila kým je. Následne sa obrátila celá jej rodina. Jej otec zomrel v Alexandrii ako mučeník. Eugénia, jej matka Claudia a zvyšok príbuzných sa vrátili do Ríma. Tu za Valeriána a Galliena zrejme podstúpila mučenícku smrť. Najznámejšie vyobrazenia svätej Eugénie sa nachádzajú v San Apollinare Nuovo v Ravene a v katakombách svätého Januária v Neapole.

Prepodobný Mikuláš

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Dnešný svätec žil v 9. storočí. Mikuláš bol generálom vo vojsku byzantského cisára Nikefora I (802-811). Ako píše životopisná legenda, bol poverený viesť vojská proti vtedy ešte pohanským Bulharom. V predvečer bitky sa ho pokúšala zviesť hostinského dcéra. Keď všetci jeho spoločníci zahynuli v boji a on ostal na žive, mal vraj videnie, že ostal nažive preto, lebo odolal pokušeniu. Mikuláš následne zanechal vojenskú dráhu, a utiahol sa ako pustovník do jaskyne. Dosiahol najvyšší stupeň mníšstva, keď si obliekol vrchný odev, veľkú schimu a modlil sa neustále za duše jemu zverených vojakov. Mnoho ľudí prichádzalo k nemu po radu.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol

23. december – Desiati svätí mučeníci z Kréty. Svätý apoštolom rovný Naum Ochridský, žiak sv. Cyrila a Metoda.

Posted on by admin

Desiati mučeníkci z Kréty

Svätý Teodulus, Saturninus, Euporus, Gelázius, Eunicianus, Zótik, Kleomenes, Agatopus, Bazilides a Evarest – to sú mená desiatich mučeníkov z Kréty. Rovnako ako cisár, za ktorého vlády trpeli, aj prefekt mesta sa volal Décius. Ten ich niekoľko dní väznil, odopieral im stravu a vystavoval ich výsmechu stráže. Keď ani potom neobetovali Jupiterovi, po krutom mučení ich popravili. Zomreli v roku 354. O 100 rokov neskôr preniesli ich pozostatky do Konštantínopolu. Prenesenie ich pozostakov aj do Ríma nie je historický overené.

Svätý apoštolom rovný Naum Ochridský, žiak sv. Cyrila a Metoda

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh povzbudil“. Spoločne so svätým Klimentom sa Naum radí medzi prvých slovanských svätcov. V Macedónsku sa stal zakladateľom tamojšej cirkvi. Naum sa narodil okolo roku 835 pravdepodobne v Solúne. Ako jeden zo žiakov solúnskych bratov sa podieľal na vytvorení písomnej podoby staroslovienčiny. Spolu so svätým Klimentom patril k mníchom, ktorý Metoda podporovali pri jeho misii na Veľkej Morave. Po tom, čo sa v roku 874 knieža Koceľ politicky odklonil od Konštantínopolu a hľadal kontakty so západom, dostávali sa Metodovi žiaci do konfliktu s latinsky hovoriacim klérom. Po Metodovej smrti v roku 885 ich vyhnali a útočisko našli v Bulharskej ríši u cára Borisa I. Ku koncu 9. storočia, vyslaný bulharským panovníkom, pôsobil Naum spolu s Klimentom v ochridskej oblasti. Okrem staviteľskej činnosti, chrámov a kláštorov, sa obaja venovali vzdelávaniu slovanského kléru a z Ochridu urobili cirkevné a kultúrne centrum. V ňom sa zrodila veľká časť starobulharskej literatúry. Svätý apoštolom rovný Naum zomrel 23. decembra 910 v Ochride. Pochovali ho v dnes po ňom pomenovanom kláštore v Macedónsku, ktorý založil v roku 895.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, wikipedia.org spracoval Ján Sabol

22. december – Svätá veľkomučenica Anastázia. Svätý mučeník Chryzogonus

Posted on by admin

Svätá veľkomučenica Anastázia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „vzkriesená“. Dnešná mučenica zomrela pre Krista v Sirmiu veľmi pravdepodobne okolo roku 304 za čias cisára Diokleciána. Jej pozostatky preniesli počas vlády cisára Leva I. do Konštantínopolu a uložili ich v chráme, ktorý jej zasvätili. Po tejto udalosti bola zaradená svätá Anastázia aj do rímskeho kalendára. Jej spomienka sa slávila v titulárnom chráme, ktorý dala pravdepodobne vybudovať nevlastná sestra Konštantína Veľkého, Anastázia. Podľa legendy, ktorá vznikla najskôr v šiestom storočí v Ríme, bola Anastázia rímska mučenica. Legenda ju dáva do súvisu so svätým Chrysogonom. V latinskej cirkvi je Anastázia súčasťou omšového kánona a litánií ku všetkým svätým. Dnešná svätica je patrónkou tlače.

Svätý mučeník Chryzogonus.

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „narodený zo zlata“. Podľa životopisnej legendy bol Chryzogonus vychovávateľom dnešnej ďalšej svätice Anastázie. Na príkaz cisára Diokleciána ho mali previesť z Ríma do Aquileje, kde ho pri Gradatových vodách sťali. Jeho telo potom hodili na susediaci pozemok, kde ho pochoval kňaz Zoilus. S dnešným svätcom sa spája jeden z najstarších chrámov v Ríme San Crisogono v Transtevere.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol