28. február – Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil. Svätý hieromučeník Proterius, alexandrijský patriarcha.

Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil

Bol spoluaskétom včerajšieho svätca Prokopa. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“. Dnešný svätec bol mníchom a žil v ôsmom storočí. Keď byzantský cisár Lev III. Izaurský (717-741) zakázal uctievanie ikon, Bazila a jeho spoločníka, včerajšieho svätca Prokopa zatkli, mučili a poslali do vyhnanstva. Prepodobný otec a vyznávač Bazil zomrel v roku 750.

Svätý hieromučeník Proterius, alexandrijský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „prvý“. Dnešný svätec patrí k najaktívnejším obrancom katolíckej viery proti Eutychiánom v druhej polovici 5. storočia. Proterius bol spočiatku arcikňazom. Vznešení obyvatelia ho napriek odporu ľudu v roku 451 zvolili za nasledovníka Dioskura, ktorého zosadili na Chalcedónskom koncile. Len s veľkým úsilím sa mu podarilo potvrdiť svoje postavenie alexandrijského patriarchu u ľudu, ktorý preferoval Dioskura a sčasti eutychiánskych mníchov. V roku 456 musel zosadiť biskupov Timoteja Ailura a Petra Mongosa. Keď zomrel cisár Markianos, ktorý bol jeho hlavným ochrancom, zavraždila ho monofyzitická skupina a za patriarchu vyhlásila Timoteja Ailura. Alexandrijský patriarcha Proterius zomrel počas Veľkej noci 28. marca 457.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

27. február – Náš prepodobný otec a vyznávač Prokop Dekapolita. Náš prepodobný otec Thalelaeus Pustovník

Náš prepodobný otec a vyznávač Prokop Dekapolita

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Pokrokový“. Zachované pramene ponúkajú len skromné informácie o živote a činnosti svätého Prokopa. Dnešný svätec pochádzal z bohatej rodiny a bol vzdelaný v profánnych vedách. Oženil sa a mal deti. Neskôr sa vzdal svojho majetku, opustil rodinu a stal sa pustovníkom. Počas obrazoboreckého prenasledovania za cisára Leva V. sa obrazoborecký igumen Ján Gramatikos z Koštantínopolu pokúsil získať Prokopa na ich stranu. Keď sa mu to však nepodarilo, na príkaz cisára ho uväznili a poslali do exilu. Vo vyhnanstve žil spoločne s vyznávačom Bazilom. Prepodobný otec Prokop Dekapolita zomrel 27. februára okolo roku 820. Pravdepodobne za patriarchu Metoda I. (843-847) ho v polovici deviateho storočia vyhlásili za svätého.

Náš prepodobný otec Thalelaeus Pustovník

Sýrsky pustovník Thalelaeus pochádzal z Cilície. Pustovnícky ideál sa rozhodol nasledovať v sýrskom meste Gabala, kde sa okolo roku 442 ubytoval v jednej zo starých jaskynných hrobiek. Ako uvádza Teodoretova životopisná legenda, hrobku vraj obývali démoni, ktorí znepokojovali domácich a ničili v okolí olivové stromy. Už i tak malý príbytok vraj Thalelaeus znížil natoľko, že v nej mohol sedieť iba so sklonenou hlavou. Hovorí sa, že na Teodoretovu otázku prečo tak žije, sýrsky pustovník odpovedal, že je veľký hriešnik a je si vedomý, že si zaslúži tresty za hriechy. Preto si dobrovoľne ukladá menšie trápenia, aby bol ušetrený od nedobrovoľných väčších vo večnosti. Okrem pokánia sa podľa Teodoreta Thalelaeus venoval štúdiu Evanjelií, či uzdravoval ľudí a dobytok. Získaval ľudí pre vieru v Boha. Dnešný pustovník nosí prívlastok Eriklautos, „veľmi plačúci, alebo oplákavaný“ Zomrel okolo roku 460. Na ikonách sa zvykne znázorňovať s istou formou modlitebnej retiazky.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, VHL spracoval Ján Sabol ml.

26. február – Náš otec svätý Porfyrios, gazský biskup. Svätý mučeník Sebastián

Náš otec svätý Porfyrios, gazský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Purpurový“. Porfyrios sa narodil okolo roku 347 v Solúne. Päť rokov bol mníchom v skýtskej púšti v Egypte, potom v Palestíne, najmä v Jeruzaleme. Okolo roku 392 sa stal kňazom. Ako biskup v Gaze neúnavne pracoval na obrátení mesta, ktoré bolo pri jeho nástupe do úradu prevažne pohanské. Vďaka osobnej intervencii u cisára Arkádia a Eudokie I. v Konštantínopole dosiahol zničenie všetkých pohanských chrámov v Gaze. Na mieste najväčšieho z nich, pohanského boha Marneiona, vybudoval chrám na počesť darkyne pomenovaný Eudokiana. Porfyrios bojoval proti manichejizmu a zúčastnil sa v roku 415 na synode v Lydde proti Pelágiovi. 26. februára 420 svätý Porfyrios zomrel. Životopis, ktorého autor sa označuje ako diakon Marek a Porfyriov spoločník, vznikol v šiestom alebo siedmom storočí. Je ozdobený legendami a boli v ňom vymazané fakty o Porfyriových úzkych vzťahoch s origenistami.

Svätý mučeník Sebastián

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „vznešený“. Sebastián je mučeník z čias prenasledovania kresťanov za cisára Nera. Ako píše životopisná legenda, nosil prívlastok Dux, veliteľ. Svoj život položil pod mečom za Krista vraj spoločne so samaritánkou Fotinou, ktorú stretol Ježiš pri Jakubovej studni a jej troma synmi.

Vysielané Rádiom Lumen
Spracované podľa LThK , VHL

25. február – Náš otec svätý Tarasios, konštantínopolský arcibiskup

Náš otec svätý Taras, konštantínopolský arcibiskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „znepokojujúci“. Taras pochádzal zo vznešenej rodiny z Konštantínopola. Jeho otec Juraj bol prefektom mesta, jeho matka sa volala Enkratia. S ich rodinou bol spríbuznený aj neskorší patriarcha Fótios (858-867). Pred svojím zvolením za patriarchu pracoval Taras ako tajný sekretár cisárovnej Ireny a podporoval jej snahy o obnovenie úcty k ikonám. Po smrti patriarchu Pavla IV. zvolili v decembri 784 v paláci Magnaura, na podnet cisárovnej, Tarasa za konštantínopolského patriarchu. Na voľbe boli vraj prítomné všetky sociálne vrstvy obyvateľov hlavného mesta. Pápež Hadrián I. však v liste adresovanom Irene a jej synovi Konštantínovi, protestoval proti nekánonickému zvoleniu vtedy ešte laika Tarasa. Ako podmienku pre uznanie voľby stanovil ukončenie obrazoborectva. Irena a Taras zvolali s požehnaním pápeža do Konštantínopolského chrámu svätých apoštolov koncil. No po zmarení prvého zasadania obrazoboreckou armádou, koncil prerušili. Tak Irena a Taras pripravili o rok ďalší v Nicei. Otvorili ho 24. septembra 787, predsedal mu patriarcha Taras a bolo prítomných 350 biskupov. Konzil odsúdil obrazoborectvo ako herézu a vyslovil sa za mierne zachádzanie s obrazoborcami. 23. októbra 787 Taras ukončil koncil pred Irenou a Konštantínom v paláci Magnaura. Keď cisár Konštantín VI. v januári 795 odvrhol svoju manželku Máriu Paphlagónsku, a vzal si za manželku dvornú dámu Theodotu, Taras proti tomu nezakročil. V Koštantínopole vzniklo preto protestné hnutie na čele s opátom Platónom a jeho synovcom Teodorom Studitom. Keď Konštatína VI. zvrhli z trónu, Taras suspendoval kňaza, ktorý cisárovi druhé manželstvo požehnal. Z tohto dôvodu napadli patriarchu Tarasa rigoristickí mnísi, najmä Teodor Studita. Taras preto sprísnil tresty proti svätokupectvu a zosadil Jozefa Megalooikonoma, ktorý cisárovo nezákonné manželstvo požehnal. V roku 803 korunoval nového cisára Nikefora I. O tri roky neskôr Taras zomrel. Pochovali ho 25. februára 806 na druhej strane Bosporu, v kláštore, ktorý založil. Pre svoju obranu úcty k ikonám sa vo východných cirkvách teší veľkej vážnosti.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

24. február – Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

Kým po smrti Jána Krstiteľa, jeho učeníci uložili telo v samárijskej Sebast, ukradla Herodiada Jánovu hlavu a skryla ju. Následne Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu, vraj Jánovu hlavu vzala, dala ju do nádoby a ukryla na Olivovej hore. Prvé nájdenie úctyhodnej hlavy Jána Krstiteľa sa viaže na tradíciu, podľa ktorej sa sám Ján Krstiteľ okolo roku 330 zjavil dvom mníchom a povedal im, kde sa nachádza jeho hlava. Tí hlavu vzali so sebou a postupne ju uchovávali rôzni kresťania, kým ju na dlhý čas jeden z nich neukryl v jaskyni. Tak sa hlava Jána Krstiteľa znova stratila. Neskôr sa v okolí jaskyne usadili mnísi a vybudovali kláštor. Druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého Jána Krstiteľa sa podľa tradície uskutočnilo v roku 452. Svätý Ján sa zjavil predstavenému kláštora a ukázal mu miesto, kde je uložená jeho hlava. Táto vzácna relikvia sa potom cez Emesu dostala do Konštantínopolu.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

23. február – Svätý mučeník Polykarp, smyrniansky biskup. Náš prepodobný otec Alexander, zakladateľ kláštora mníchov stáleho bdenia

Svätý mučeník Polykarp, smyrniansky biskup

Sv. Polykarp sa narodil v roku 69 pravdepodobne v nežidovskej gréckej zámožnej rodine v prímorskom meste Smyrna (terajší Izmír v západnom Turecku). Bol žiakom apoštolov a veľmi dobre sa poznal s mnohými, ktorí videli Pána Ježiša. Podľa cirkevného spisovateľa Tertuliána apoštol Ján, ktorý bol biskupom v Efeze neďaleko Smyrny, ustanovil Polykarpa za biskupa v Smyrne. To sa udialo okolo roku 100.Ignác Antiochijský, ktorý bol umučený roku 107, svedčí o Polykarpovi ako o dobrom pastierovi s nezlomnou vierou. V Smyrne účinkoval asi 70 rokov. Kresťania ho mali vo veľkej úcte a obľube. Neúnavne pracoval na obrátení Židov i pohanov, úzkostlivo dbal na čistotu viery. Historik Euzébius spomína, že Polykarp spolu s pápežom sv. Anicétom rokoval o otázke Veľkej noci, keďže tento sviatok sa slávil na Východe inokedy ako na Západe. Bolo to niekedy na prelome rokov 154 a 155 v Ríme. Otázka sa síce vtedy nevyriešila, no obaja sa rozišli v pokoji. O Polykarpovej mučeníckej smrti existuje záznam v podobe spisu „Umučenie Polykarpa“, ktorý je najstarším dokumentom z diela „Acta Martyrum“ (Skutky mučeníkov). Napísal ho očitý svedok. Podľa tohto spisu bol Polykarp už veľmi starý, keď v Ázii vypuklo prenasledovanie kresťanov. Pohania sliedili zvlášť po ňom. Vedeli, že on má „na svedomí“ obrátenie mnohých pohanov na kresťanskú vieru. Polykarp chcel zostať v meste, no na naliehanie veriacich odišiel do neďalekej dediny, kde sa ukrýval. Veriaci ho nechceli stratiť, tak bdeli nad jeho životom viac ako on sám. Pohania ho však predsa vysliedili. V poslednej chvíli ešte mohol ujsť, no nespravil to. Sám vyšiel v ústrety vojakom, ktorí sa sami zahanbili, že prišli toľkí, aby chytili slabého starca. Na jeho žiadosť mu dali ešte dve hodiny na modlitbu, potom ho vysadili na somára a viedli do mesta. Cestou stretli mestského sudcu, ktorý ho vzal k sebe na voz. Nahovárali ho, aby sa zriekol Krista. No napriek surovým slovám a fyzickým úderom Polykarp sa nepodvolil. Keď ho priviedli do amfiteátra, prokonzul mu povedal: „Potup Krista a prepustím ťa!“ No Polykarp mu vtedy povedal pamätné slová: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mu teraz mohol rúhať?“ Po rozličných vyhrážkach ho prokonzul – aj na žiadosť pohanských divákov dal upáliť. Stalo sa to 23. februára roku 155. Veriaci ho hneď po smrti mali vo veľkej úcte. Kde sú uložené jeho pozostatky, nevieme. V Umučení Polykarpa sa po prvýkrát spomína pojem „katolícka“ cirkev (vo význame pravoverná). Robí sa tam aj rozdiel medzi úctou k svätým a klaňaním sa, ktoré patrí jedine Bohu. Spomína sa aj uctievanie mučeníkov, ktoré sa robilo v deň ich umučenia (narodenia pre nebo).

Náš prepodobný otec Alexander, zakladateľ kláštora mníchov stáleho bdenia

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Obranca mužov“. Dnešný svätec Alexander sa narodil okolo roku 350 na jednom z ostrovov v Egejskom mori. Vychovali ho v Konštantínopole. Neskôr sa stal mníchom, misionárom a predstaveným kláštora v Sýrii a v Mezopotámii. Okolo roku 420 sa vrátil späť do Konštantínopolu, kde založil kláštor mníchov stáleho bdenia. Ten pre svoje vysoko postavené ideály – absolútna chudoba, neustála liturgická modlitba a misijná činnosť – vzbudzoval obdiv i odpor. Alexandrov sklon k rigoróznej kritike, viedol ku konfliktu s klérom. Ten ho prinútil opustiť Konštantínopol. Alexander potom založil nový kláštor pri Čiernom mori v bitýnijskom meste Gomon. Tam okolo roku 430 zomrel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

22. február – Nájdenie úctyhodných pozostatkov svätých mučeníkov v Eugeniu. Svätý mučeník Maurícius a spoločníci.

Nájdenie úctyhodných pozostatkov svätých mučeníkov pri bránach v Eugeniu

V mestskej časti Konštantínopola Eugenios, dochádzalo okolo roku 400 k viacerým zázrakom. Pri vykopávkach v tej štvrti objavili početné kosti, ktoré potom uložili do chrámu. Vďaka videniu Mikuláša Kaligrafa sa zistilo, že sa medzi nimi nachádzajú aj pozostatky svätých Andronika a Júnie. V dvanástom storočí dal cisár Andronik (1183-1185) na mieste nálezu vybudovať chrám.

Svätý mučeník Maurícius a spoločníci

Jeho meno pochádza z latinčiny a znamená „černoch“. Maurícius a ďalších 70 vojakov sú mučeníci zo sýrskej Apamey. Toto mesto Seleukos rozšíril za hlavné mesto druhej sýrskej provincie. Z cisárskeho dvora Maximiána Herculeusa ich obvinili z opovrhovania bohmi a neposlušnosti voči cisárovi. Pozbavili ich preto vojenských hodností a zaobchádzali s nimi ako so zločincami. Pre kresťanskú vieru ich mučili a nakoniec popravili. Jedných sťali, iných upálili, alebo ukrižovali. Grécke synaxáre, okrem Maurícia, zo 70 vojakov menovite spomínajú aj Photina, Teodora a Filipa.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de , VHL spracoval Ján Sabol

21. február – Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov. Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie

Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov

(Synaxár tohto svätca sa nám nezachoval.)

Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „stabilný“. Dnešný svätec sa narodil v meste Side v Pamfýlii. Spočiatku bol biskupom v meste Beroia. Neskôr sa stal antiochijským patriarchom. Bol pravdepodobne bezprostredným nástupcom patriarchu Philogonia. Od začatia arianistických sporov stál Eustatios na strane Alexandra z Alexandrie. Na koncile v Nicei pôsobil na strane hlavných zástupcov pravej náuky. Keď si ariáni znova získali priazeň cisára Konštantína, Eustatia zosadili na synode v Antiochii (pravdepodobne 330) a poslali ho do vyhnanstva do Trácie . Jeho prívrženci zapríčinili Meletiánsku schizmu. Svätý Eustatios zomrel vo vyhnanstve okolo roku 337 alebo 340. Z veľkého množstva jeho dogmatických a exegetických diel sa, okrem diela kritizujúceho Origenovu exegézu, zachovali iba fragmenty.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol ml.

20. február – Náš prepodobný otec Lev, katánijský biskup. Náš svätý otec Agato, rímsky pápež.

Náš prepodobný Lev, katánijský biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Lev“. Rodák z talianskej Ravenny pochádzal zo vznešenej kresťanskej rodiny. V rodnom meste sa stal kňazom. Neskôr na biskupskom stolci vystriedal Sabina v metropole Katánskej oblasti na Sicílii. Tu počas biskupskej služby vykázal čarodeja Heliodora. Dnešný svätec sa zvykne nazývať Thaumaturgos – Divotvorca, pretože sa vraj vďaka nemu uskutočnilo množstvo zázrakov. Legendárny opis jeho života ponúka len málo biografických údajov. Jeho vysokú váženosť dokazuje aj pozvanie od byzantských cisárov Leva IV. a Konštantína VI. do Konštantínopolu, spojené s prosbou o jeho príhovor. Prepodobný Lev, katánijský biskup, zomrel v mieste svojho biskupského sídla v roku 785.

Náš svätý otec Agato, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrý“. Bol pôvodom zo Sicílie a pápežom sa stal 27. júna r. 678. Na Veľkú Noc v roku 680 pripravil Lateránsku synodu proti monoteletistom, na ktorú prišlo mnoho účastníkov. Monoteletizmus tvrdil, že Ježiš Kristus má síce božskú a ľudskú prirodzenosť, ale iba jednu spoločnú vôľu. Jeho pápežský list s radosťou prijali na 6. všeobecnom koncile v Konštantínopole (680-681), na ktorom tiež so súhlasom cisára Konštantína IV a pápežských legátov odsúdili pápeža Honoria I. Agato podporil biskupa Wilfrida z Yorku, ktorý ako 1. biskup Anglicka apeloval u pápeža na zákrok proti metropolitovi. Keď Agato vyslal do Anglicka arcikantora Jána, napomohlo to rozšíreniu rímskej liturgie v tamojšej krajine. Náš prepodobný otec Agato, rímsky pápež zomrel 10. januára 681.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

19. február – Svätý apoštol Archippos. Svätí vyznávači Eugen a Makarios, antiochijský presbyteri.

Svätý apoštol Archippos

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Majster koní“. Druhý verš Pavlovho Listu Filemonovi spomína dnešného svätca ako člena Filemonovho domu a Pavlovho „spolubojovníka“. Podľa Listu Kolosanom (4, 17) Archippos zastával dôležitý úrad v cirkevnom spoločenstve v Kolosách. Pravdepodobne tam zastupoval Epafrasta, keď sa zdržiaval u Pavla. Názor, že bol biskupom v Laodícee, vznikol pravdepodobne nesprávnou interpretáciou listu Kolosanom.

Svätí vyznávači Eugen a Makarios, antiochijský presbyteri

Ich mená majú grécky pôvod. Meno Eugen znamená „urodzený“ a meno Makarios „blahoslavený“. Svätí kňazi a mučeníci Eugen a Makarios trpeli za cisára Juliána Odpadlíka. Cisárovi vraj verejne vyčítali jeho bezbožnosť. On ich za to dal kruto mučiť a poslal do vyhnanstva veľkej oázy v arabskej púšti. Vraj to bolo také nehostinné miesto, že tam ľudia po roku zomierali. Kňazi Eugen a Makarios tam zomreli po 14 dňoch. Životopisná legenda zasa uvádza, že po ich príchode vytryskol čerstvý prameň a cisár ich dal sťať mečom.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.