Zbor svätých, slávnych a znamenitých dvanástich apoštolov

Deň po sviatku svätých Petra a Pavla si Gréckokatolícka cirkev pripomína Zbor dvanástich apoštolov. Kult apoštolov bol podobne ako kult mučeníkov lokálne obmedzený, teda viazaný k hrobu, alebo miestu pôsobenia apoštolov. Najstaršie kalendáre preto uvádzajú iba jedného, alebo podľa miesta, dvoch apoštolov. Najstaršia správa o kulte apoštolov je v Rímskom chronografe. Spomína slávenie slávnostnej bohoslužby na počesť apoštolov Petra a Pavla v Ríme z 29. júna 258. V tomto roku teda vznikol sviatok apoštolských kniežat, ktorých dátum smrti nebol známy. Dnešný sviatok dvanástich apoštolov sa etabloval na Východe od konca 5. a začiatku 6 storočia. V západnej cirkvi nemá paralelu. Neexistuje deň, v ktorý by sa dvanásti apoštoli pripomínali spoločne. Jemu podobný je sviatok Rozoslania apoštolov, ktorý západná cirkev slávila 15. júla, a pochádza z 13. storočia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätí, slávni a znamenití hlavní apoštoli Peter a Pavol

Sv. Peter

Meno Peter má grécky pôvod a znamená „skala“. Spomedzi všetkých apoštolov je popri Pavlovi, Peter jediný, o ktorého povahe, skutkoch, či význame sa komplexne dozvedáme z Nového zákona. Peter je synom Jonáša z Betsaidy. Podobne ako jeho brat Andrej, bol rybárom.V čase, keď ho Ježiš povolal do kruhu svojich učeníkov, býval v Kafarnaume. Usilovný, impulzívny, tiež bezohľadný a nestály, sa Peter stal hovorcom svojich spoluučeníkov v užšom kruhu Dvanástich. To, že mal osobitné postavenie, ktoré mu Ježiš pridelil, potvrdzuje aj v Jánovo evanjelium, Peter sa stáva protipólom obľúbeného Ježišovho učeníka. Zásadný význam má vyznamenanie Šimona menom Peter, slovami osobitného poslania, ako aj tým, že sa stal prvým apoštolom, ktorému sa vzkriesený Kristus zjavil. V Jeruzalemskej prvotnej cirkvi bol Peter hlavou apoštolov, ku ktorým patrila s istotou aj skupina Dvanástich, bol vlastne vedúcou osobou. Pravdepodobne v súvislosti s tým, že Herodes okolo roku 44 Petra zatkol, začala sa Petrova nová životná etapa, bohatšia na cesty, spočiatku zrejme sústredené na územie Orientu. Z dostupných zdrojov však nie je možné zrekonštruovať itinerár. Ako hlavné môžme spomenúť jeho pobyt v Jeruzaleme počas Apoštolského koncilu v roku 48/49, alebo 49/50 a ďalej jeho prítomnosť v Antiochii, o ktorej informuje List Galaťanom. Pred svojím pôsobením v Korinte bol v maloázijských oblastiach a Ríme, zrejme po napísaní listu Rimanom. Jánovo evanjelium potvrdzuje Petrovu mučenícku smrť, ktorá už bola známa z mimo kánonickej spisby. Presný rok Petrovej smrti nie je známy.

Sv. Pavol

…

Svätá Mária, matka svätého apoštola a evanjelistu Marka

Meno dnešnej svätice má hebrejský pôvod a znamená „Bohom milovaná“. Mária žila v Jeruzaleme. Podľa novozákonnej knihy Skutky apoštolov bola matkou Marka, ktorý spoločne s Barnabášom sprevádzali Pavla na jeho 1. misijnej ceste. Barnabáš bol Markovým príbuzným, jeho bratrancom alebo ujom, a teda aj príbuzným Márie. V Máriinom dome v Jeruzaleme sa zhromažďovala prvotná cirkev, ktorej predsedal sv. Peter. Dom sa pravdepodobne nachádzal v odľahlej časti mesta, neďaleko mestských hradieb. Eucharistia sa v jej dome pravdepodobne neslávila. Podľa Rímskeho martyrológia dnešná svätica zomrela na Cypre.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Prenesenie pozostatkov svätých nezištníkov Kýra a Jána

Meno Kýros má perzský pôvod a znamená „kráľ“ a Ján zasa hebrejský a znamená „Boh je milosrdný“. Pozostatky svätých nezištníkov Kýra a Jána preniesol v prvej polovici 5. storočia Cyril z Alexandrie (412-444) z Baziliky svätého Marka do antického mesta Menuthis, v súčastnosti egyptské mesto Abukir. Chcel z mesta vytlačiť tamojší kult bohyne Isis Medica. Relikvie sa nachádzali v chráme svätých Kýra a Jána. V dôsledku početných uzdravení a rastúcemu počtu pútnikov, si dnešní svätci získali veľkú vážnosť ako „Άγιοι Ανάργυροι“ svätí nezištníci. Keď sa Sofrón Jeruzalemský vo svätyni dnešných svätcov uzdravil z očnej choroby, stal sa veľkým propagátorom ich kultu. V 610/619 zložil Kýrovi a Jánovi oslavnú reč. Sofrón Jeruzalemský doplnil tri kázne Cyrila Alexandrijského o dnešných svätcoch (pri príležitosti prenesenia ich ostatkov) o správu obsahujúcu viac než 70 zázrakov. Po dobytí Egypta arabmi v 7. stor. začala dovtedy slávna svätyňa v Menuthis pustnúť. Relikvie dnešných svätcov sa neskôr dostali aj do Ríma a sú uložené v chráme svätej Passery, neďaleko baziliky svätého Pavla za hradbami.

Svätý Pavol, korintský lekár

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „malý“. Pavol, svätec zo 7. storočia, bol v Korinte lekárom. Potom vstúpil do jedného z kláštorov, stal sa mníchom a vynikal v askéze. Ako uvádza životopisná legenda, raz na dvere kláštora zaklopala žena s novorodencom a tvrdila, že otcom dieťaťa je Pavol. Mních zobral s pokorou dieťa a znášal ohováranie. Keď mu spolubratia začali vytýkať porušenie mníšskeho sľubu, bratov vyzval k modlitbe, aby sa našiel skutočný otec dieťaťa. Keď boli v meste, novorodenec vraj ukázal na kováča a povedal, toto je môj otec, nie mních Pavol. Ľud, ktorý sa mu predtým posmieval, ho začal prosiť o odpustenie. Ako ďalej uvádzajú synaxáre, Pavol potom dostal aj dar uzdravovať chorých, za čo mu dali prívlastok „lekár“.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol ml.

Náš prepodobný otec Samson Pohostinný

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „oslňujúci“. Samson bol kňazom. V Konštantínopole začal ošetrovať chorých. V meste vybudoval nemocnicu, ktorá neskôr dostala jeho meno. Ako hovorí jedna zo životopisných legiend, Samson sa zaujímal o chorých najmä preto, lebo bol lekárom. Nie je pravdepodobné, že pochádzal z Ríma, pretože by ho zrejme neopustil, keďže v ňom žilo minimálne rovnaké množstvo chorých. Predodobný Samson Pohostinný zomrel okolo roku 500. Za cisára Justiniána I. (527–567) došlo v druhej polovici 6. storočia k znovuvybudovaniu nemocnice, ktorá 50 rokov predtým zhorela do tla.

Svätá Jana Myronosička

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Jana Myronosička je skôr známa ako manželka Chúzu, správcu Herodesa Antipasa. S ostatnými ženami sprevádzala Ježiša pri jeho kázaniach po tom, ako ju Ježiš uzdravil. Zo svojho majetku zabezpečovala Ježišovo živobytie. Spolu s ďalšími ženami išla vo veľkonočné ráno k Ježišovmu hrobu, aby pomazala jeho telo. Preto nosí prívlastok myronosička. Gréckokatolícka cirkev si všetky tieto ženy myronosičky spolu pripomína v 3. nedeľu po Pasche.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Dávid zo Solúna

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „miláčik“. Dávid sa narodil okolo roku 450 v Mezopotámii. Stal sa z neho pustovník a v Solúne, vo vtedajšom Macedónsku, žil tri roky na jednom mandľovníku. Neskôr vstúpil v Solúne do kláštora svätých Teodora a Merkúra. Dávid sa na príkaz arcibiskupa Doroteja prihováral u cisára Justína I., aby presadil preloženie prefektúry zo Sirmia do Solúna. Prepodobný Dávid zo Solúna zomrel v roku 540. Jeho relikvie sa od 13. storočia nachádzajú v talianskom meste Pávia. Dávidov životopis vznikol okolo roku 720. Neznámy autor nespracoval správy Jána Moscha. U úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho uvádza dnes, 26. júna.

Svätý Ján, biskup Gótov

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Biskup Gótov Ján žil v 8. storočí. Už v mladosti si obľúbil asketizmus. Ján tiež vykonal púť do Jeruzalema a navštívil posvätné miesta. Keď sa vrátil do vlasti obrazoborecký cisár Konštantín Kopronymos, poslal gótskeho biskupa do vyhnanstva. Gótovia na Jána naliehali, aby sa stal ich biskupom. Ján preto odišiel do Gruzínska, ktoré neupadlo do obrazoboreckej herézy a dal sa vysvätiť. No kvôli Chazarom sa nemohol vrátiť k svojim veriacim. To sa mu podarilo až po smrti panovníka v roku 790. V tom istom roku však zomrel aj on. Jánovo telo pochovali v kláštore na Kryme, v chráme svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorý sám vystaval.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL. OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätá prepodobná mučenica Febrónia

Jej meno má latinský pôvod a znamená „umelkyňa“. Ako uvádza životopisná legenda, Febrónia bola Bohu zasvätená panna. Žila za čias cisára Diokleciána v sýrskom meste Sibapolis alebo Nisibis. V kláštornom spoločenstve žila spolu s 50 ďalšími pannami. Ich predstavená Bryene ich viedla k láske k Ježišovi Kristovi a k odriekaniu. Keď do mesta zavítal miestodržiteľ Lysimachus, za krátky čas postavili pred Febróniu sudcu Selena. Po tom, čo Febrónia odmietla ich ponuky na sobáš, nútili ju priniesť pohanskú obetu. Napokon ju kruto mučili a sťali. Prepodobná Febrónia zomrela okolo roku 304 v Sibapolise. V meste dal miestny biskup vystavať chrám, ktorý nosí jej meno. V roku 363 po vpáde Peržanov, preniesli telesné pozostatky svätej Febrónie do Konštantínopolu, do chrámu svätého Jána Krstiteľa. Tam už boli uložené pozostatky mučeníc zo Sibapolis svätých Lybe, Leonis a Eutrópie. To, že si ju uctili aj na západe dokazuje Neapolské marmoreum a Rímske martyrológium. Febrónia je patrónkou kalabrijského mesta Trano, kam sa v 11. storočí dostali jej relikvie. Na ikonách sa zvykne znázorňovať s korunou a mečom.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

…

Náš prepodobný otec Ivan Pustovník

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. O Ivanovom rodisku existuje celý rad hypotéz. V legendách býva označovaný ako „kráľovič charvátsky“, čo zvádza zaradiť ho k juhoslovanským Chorvátom, alebo k Lužickými Chorvátom, ktorí v 9. a 10. storočí obývali podhorie Krkonôš. Ako najpravdepodobnejšia Ivanova domovina sa zdá byť územie medzi dolným tokom Labe a Lübeckou zátokou, kde žil kmeň Obodritov. Ich kráľ Gestimulus padol v roku 844 pri ťažení na Ľudovíta Nemca a jeho syna Ivana ako zajatca poslali do korvejského kláštora v Sasku. Ivan potom zrejme prijal priezvisko „korvejský“, ktorého skomolením vznikol prívlastok „korvatský“ a „charvátsky“. Ivan neskôr kláštor opustil a odišiel ako misionár do Čiech, ktoré boli vtedy prevažne pohanské. Usadil sa v jaskyni, ktorá sa stala jeho pustovňou. Ivanov príchod posilnil proces pokresťančovania Čiech. Na mieste Ivanovej pustovne vybudoval knieža Bořivoj kaplnku Jána Krstiteľa. Keď daroval v roku 1033 Břetislav I. kaplnku benediktínom, vybudovali tu kláštor svätého Jána. K najväčšiemu rozkvetu kultu svätého Ivana došlo na prelome 16. a 17. storočia po vybudovaní nového barokového kláštorného komplexu. V 19. stor., počas národného obrodenia v Čechách, sa púte k dnešnému svätcovi (na sviatok sv. Jána Krstiteľa – 24. júna) stali vlasteneckými slávnosťami.

Svätý hieromučeník Niketas z Remesiany

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Niketas bol biskupom v Remesiane pri Naissus, dnešnom srbskom meste Niš. Biskupom dnešnej srbskej Belej Palanky bol v rokoch 366 alebo 377 až 414. Niketas dvakrát cestoval do Talianska, kde bol hosťom u svojho priateľa Paulína z Noly. Ten mu venoval dve poémy, v ktorých chváli jeho apoštolskú a pastorálnu aktivitu v Dácii a u ariánskych a pohanských Gótov. Gennadius Niketasovi zasa adresoval zbierku určenú katechumenom. Zo šiestich kníh sa zachovali iba tri. Biskup Niketas prednášal ľudu pravdy viery v jednoduchom a zrozumiteľnom štýle. Obhajuje nicejské vyznanie viery, homouzios a Božstvo Svätého Ducha proti Macedónčanom. Nikeforov komentár k Vyznaniu viery, pri ktorom sa inšpiroval katechézami Cyrila Jeruzalemského, je dôležitý pre históriu Vyznania viery. V texte po prvýkrát, zrejme inšpirovaný východnou cirkvou, spomína v komentovanom vyznaní viery termín „spoločenstvo svätých“. Podľa Paulína z Noly je Nikefor autorom liturgických spevov a hymnov. Magnifikat pripísal svätej Alžbete.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.katyd.cz, LThK spracoval Ján Sabol

Svätá mučenica Agripína

Meno dnešnej svätice má grécky pôvod a znamená „divoká kobyla“. Agripína je rímska mučenica z čias cisára Valeriána. Podľa životopisnej legendy z konca 8. a začiatku 9. storočia, pochádzala z Ríma. Kresťankou sa vraj stala už v rannom veku. Žila ako kresťanská panna. Počas Valeriánovho prenasledovania kresťanov zomrela v rodisku ako mučenica. Agripínu pochovali v Bazilike svätého Pavla. Neskôr preniesli jej pozostatky do katánskeho mesta Mineo na Sicílii. Na tomto talianskom ostrove, ako aj v Grécku, patrí k obzvlášť uctievaným svätcom.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Eusebios, samosatský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „statočný, pobožný“. Eusebios bol od roku 361 biskupom v sýrskom meste Samosata. V ariánskom spore patril spočiatku do umiernenej skupiny homouziánov. No na synode v Antiochii v roku 363, ktorú zvolal Melétios Antiochijský, podpísal s ostatnými biskupmi závery Nicejského koncilu. Odvtedy sa stal poradcom a priateľom Bazila Veľkého. Spolu s ním, Gregorom Naziánskym a Gregorom Nysským, sa stal hlavným predstaviteľom skoronicejskej pravovernosti. Cisár Valens preto v roku 374 poslal Eusébia do Trácie do vyhnanstva. Po smrti cisára sa o 4 roky vrátil späť do Samosaty a so zápalom pracoval na reorganizácii Sýrskej cirkvi. Podľa tradície Eusebios zomrel na následky zranenia, ktoré mu kameňom spôsobila prívrženkyňa arianizmu. Stalo sa tak 22. júna 380 v sýrskom meste Doliche, kam Eusebios prišiel na biskupskú vysviacku. Vďaka týmto okolnostiam si ho Cirkev ctí ako mučeníka.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LTHK a BBKL spracoval Ján Sabol ml.

Svätý mučeník Julián Tarzský

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci rímskemu rodu Júliovcov“. Julián Tarzský je mučeníkom z Cilície. Zomrel koncom 4. storočia v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Podľa životopisu, ktorý spomína vo svojej homílii aj Ján Zlatoústy, Juliána mučil miestodržiteľ Markián v mnohým mestách Cilície. Nakoniec ho vo vreci naplnenom pieskom utopili v mori. Vo 4. storočí sa v Antiochii nachádzala bazilika s hrobom dnešného svätca. (LThK, BBKL)

Svätý hieromučeník Terencius, ikonijský biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „patriaci rímskemu rodu Terenciov“. Terencius je biskup a mučeník z maloázijského mesta Ikónium. Nie je identický s pisateľom listu Rimanom, žil zrejme oveľa neskôr. V dnešný deň ho spomína aj Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL a VHL spracoval Ján Sabol ml.