Svätý a všechválny apoštol Andrej Prvopovolaný

…

Svätý Frumentius, etiópsky arcibiskup.

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „obchodník s obilím”. Dnešný svätec, nazývaný aj apoštol Etiópie, sa narodil vo štvrtom storočí v antickom meste Tyros, v súčasnosti libanonské mesto Súr. Počas cesty do Indie so svojím bratom Aidesiom ich zajali Etiópčania. Keď si neskôr získal priazeň etiópskeho kráľa, stal sa Frumentios vychovávateľom princov. Frumentiovi sa podarilo podporiť malé kresťanské spoločenstvá, ktoré v krajine existovali od čias grécko-rímskeho obsadenia. Neskôr šiel do Alexandrie, kde ho Atanáz Veľký ustanovil za biskupa. Jeho brat Aidesios odišiel do mesta Tiri. Tu sa v roku 403 stretol s historikom Rufinom, ktorý ako jediný podáva správu o spomínaných udalostiach. Frumentius, aj keď bol Sýrčan, neobrátil sa ako biskup na antiochijského, ale na alexandrijského patriarchu. Vytvoril tak zväzok medzi Etióskou cirkvou a alexandrijským patriarchátom, ktorý trvá dodnes. Vo februári 357 cisár Konštancius II. požadoval v liste pre etiópskych princov zosadenie Frumentia a podrobenie sa miestnej cirkvi pod nelegitímneho patriarchu Juraja Alexandrijského. Dôvodom bolo, že sa Frumentios angažoval proti arianizmu. Svätý Frumentios, etiópsky arcibiskup, zomrel okolo roku 360 v Etiópii. Rímske martyrológium z roku 2001 spomína dnešného svätca 20. júla.

Svätý Peter, prvý gruzínsky katolikos

Meno Peter má grécky pôvod a znamená „skala“. Peter sa stal prvým Katolikosom v Gruzínsku. Tamojšiu cirkev spravoval od roku 460 až do začiatku 6. storočia. Gruzínsky kráľ Vachtang I. Gorgasali sa s Petrom, ktorý bol žiakom Gregora Naziánskeho, stretol počas návštevy Byzancie. Tam sa spriatelili a vytvorili tak predpoklady pre priateľské politické vzťahy medzi Gruzínskom a Byzanciou. Kráľ Vachtang si v Byzancii hľadal manželku a prosil cisársky dvor, aby sa Peter stal katolikom, najvyšším predstaviteľom samostatnej cirkvi v Gruzínsku. Byzanciu tiež požiadal, aby s ním poslali do Gruzínska ďalších 12 biskupov. Medzi nimi aj ešte kňaza Samuela, Petrovho neskoršieho nástupcu. Konštantínopolský patriarcha síce žiadosť o autokefálnu nezávislú cirkev potvrdil, no Petra, a neskôr aj Samuela poslal do Antiochie, aby ich povýšil tamojší patriarcha, lebo Gruzínsko bolo pod jurisdikciou Antiochie. Gruzínsky katolikos prijímal v Antiochii vysviacku až do 8. storočia. Katolikos Peter vytvoril pre samostatnú cirkev potrebné pravidlá a s gruzínskym kráľom nažíval v pokoji. V roku 502 ho sprevádzal aj do vojny proti Peržanom. Keď kráľa v bitke ťažko zranili, Peter ho vyspovedal a po pohrebe požehnal princa Dačiho, aby sa stal budúcim kráľom. Keď katolikos Peter zomrel, stal sa jeho nástupcom Samuel.

Vysielné Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Paramon

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „vytrvalosť, stálosť“. Paramon je svätcom z tretieho storočia. O jeho živote chýbajú isté biografické údaje. V oblasti Bitýnie, východne od Konštantínopolu, zomrel ako mučeník s ďalšími spoločníkmi vo viere v roku 250 za vlády cisára Décia.

Prepodobný Akakios, o ktorom vydáva svedectvo spis Rebrík

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh drží“. Pustovník z 5. storočia žil na vrchu Latrum v Kárii. Zvykne nosiť prívlastok Klimak – Rebrík, pretože ho v závere svojho vrcholného diela, v nadväznosti na biblický príbeh o Jakubovom sne, spomína Ján Klimak.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätý prepodobný mučeník Štefan Nový

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Predstavený kláštora a mučeník prvého obdobia obrazoborectva sa narodil okolo roku 713 v Konštantínopole. Štefan vstúpil do kláštora svätého Auxencia pri Nikomédii a stal sa neskôr jeho predstaveným. Za cisára Konštantína V. sa stal vodcom ikonám priaznivo naklonenej opozície. Spoločne ho s asi 300 mníchmi uvrhli do väzenia. Po 11 mesačnom väznení ho pouličná zberba týrala, zavraždila a zhanobila jeho telo. Svätý Štefan Nový zomrel ako mučeník 28. novembra 764. Jeho pozostatky neskôr preniesli do Diovho kláštora v Konštantínopole. Diakon Štefan z chrámu Hagia Sofia vytvoril v roku 808 v rétorickom štýle jeho životopis, ktorý je najlepším prameňom pre poznanie prvého obdobia obrazoboreckého sporu.

Svätý mučeník Irenarch

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „mierumilovný“. Irenarch pochádzal z arménskej Sebasty a žil v čase vlády cisára Diokleciána. Ako mladík vraj slúžil vo väzniciach kresťanom, ktorí sa pripravovali na mučenícku smrť. Keď sa raz stal svedkom mučenia siedmich odvážnych žien, posmelený ich svedectvom vyznal vieru, podstúpil mučenie a spolu s nimi ho sťali. Svätý mučeník Irenarch zomrel v roku 303.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK,heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Jakub Perzský

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Perzský mučeník Jakub pochádzal podľa sýrskeho, latinského, gréckeho, koptského a arménskeho životopisu z popredného rodu z kráľovského mesta „Beth Lapat“, v súčasnosti iránske mesto Gundishapur. Pracoval ako dvorný úradník u kráľa Jezdegerda I. Pod nátlakom kráľa sa z neho stal odpadlík od viery. Vplyvom manželky a matky sa navrátil ku kresťanskej viere a za kráľa Bahrama V. postupným odrezávaním končatín ho umučili k smrti. Zomrel pravdepodobne 27. novembra r. 420. Po prvýkrát ho spomína až sýrske martyrológium z deviateho storočia. Palestínsko-gruzínsky kalendár z desiateho storočia ho uvádza 12. novembra. Rímske Martyrológium kardinála Barónia ho kvôli dodatku Petra Natalisa uvádza pri Martyrológiu Usuarda. Relikviu Jakubovej hlavy údajne v roku 1103 preniesli do kláštora Cormarey v Tours a odtiaľ okolo roku 1440 do vatikánskej baziliky. Príbeh umučenia je čiastočne zhodný s príbehom svätého Peroza a Jakuba Notára.

Náš prepodobný otec Palladios

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „olejnatý“. Prepodobný otec Palladius bol rodeným Solúnčanom. Vo svojom rodisku sa stal mníchom. Keď sa ho v roku 580 Ján Moschos opýtal prečo tak urobil, povedal, že bol svedkom zázraku, ktorý sa udial pustovníkom, čo žili pred hradbami mesta. Keď mesto napadli barbari, pustovníkovi Dávidovi podpálili chatrč a z jeho okien šľahal plameň. Keď ráno šli pozrieť rumovisko, pustovník aj jeho cela boli nedotknutí. Bližšie informácie o jeho živote nie sú známe.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, A Companion to Ancient Macedonia spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Alypios Stĺpnik

Pôvod a význam jeho mena ostáva neznámy. Svätec siedmeho storočia spočiatku pôsobil ako diakon v paflagónskom Adrianopolise. Šesťdesiatsedem rokov strávil na plošine, ktorá sa nachádzala na stĺpe vysokom 15 až 16 metrov, ohraničenom mrežami. V blízkosti stĺpa zriadil dva kláštory, jeden mužský a jeden ženský. Tie Alypius viedol až do svojej smrti. Relikvia jeho hlavy sa nachádza v athoskom kláštore „Kutlumusiu“, s ktorým sa v roku 1428 zjednotil kláštor svätého Alypia. Jeden jemu zasvätený kláštor sa nachádzal aj v Konštantínopole. V Rímskom Martyrológiu spomínaný Stylianos je zrejme identický s dnešným svätcom, prepodobným Alypiom Stĺpnikom.

Náš prepodobný otec Nikón Metanoites, ohlasovateľ pokánia

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Nikón sa narodil okolo roku 930 v meste Pontos. 12 rokov bol v kláštore Chrysopetra. Tri roky nato žil ako pustovník. Potom putoval a ohlasoval pokánie najprv v Malej Ázii, potom na Kréte, ktorú krátko pred tým z rúk Arabov oslobodil cisár Nikefor Phokas, a nakoniec dnešný svätec ohlasoval pokánie v Peloponézach. Neďaleko Sparty založil kláštor a v ňom aj zomrel okolo roku 998. Životopis Nikóna Metainota, je dôležitým zdrojom informácií pre históriu Grécka 10. storočia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Kliment, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „prívetivý, láskavý“. Rímsky biskup Kliment bol, po Linovi a Anakletovi, tretím nástupcom na Petrovom stolci. Podľa Tertuliána ho ešte ustanovil sám Peter. Origenes a Hieronym predpokladajú, že Kliment je Pavlov žiak, ktorého spomína vo štvrtej kapitole listu Filemonovi. Ďalší ich názor, že Kliment mal niečo do činenia s listom Hebrejom, už nemá opodstatnenie. Kliment je zrejme rovnomeným korešpondentom rímskej cirkvi v spise Hermas. Irenej a Origenes Klimenta nazývajú žiakom apoštolov a Klement Alexandrijský mu dáva titul apoštol. Klement nie je ani identický s Fláviom Klementom, ktorého popravil cisár Domicián, ani nie je členom flávijského cisárskeho dvora. Ani názor, že Kliment bol rodeným Židom neobstojí. Podľa knihy pápežov „Liber Pontificalis“, rímskeho kalendára, rímskej liturgie, Klimentovho životopisu zo 4. storočia, Rufina a Zosima, zomrel Kliment ako mučeník. Avšak Irenej, Euzébius, a Hieronymus to vôbec nespomínajú. Vďaka výstavbe trojloďového chrámu v 4. storočí, ktorý vznikol na pozemku majiteľa menom Kliment, sa dnes podzemný chrám začal nazývať bazilika sv. Klimenta. Tak vznikla stavba, ktorá Klimenta pripomínala. Jeho pozostatky do chrámu priniesli až slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod v 9. storočí. Pretože podľa legendy Klimenta utopili v mori tak, že mu okolo krku priviazali kotvu, zvyknú ho znázorňovať s kotvou. Bezpochyby pravý list rímskej cirkvi adresovaný Korinťanom, napísal Kliment okolo roku 93 alebo 97. Zakrátko sa rozšíril a v liturgii ho čítaval aj Polykarp. List opisuje nepokoje v Korinte, kde uviedli do služby niekoľko nečestných presbyterov. Avšak skutočné príčiny ostávajú neobjasnené. Kliment napomína k jednote, pokoju a poriadku. Obhajuje principiálnu neodvolateľnosť presbyterov. Preto treba, podľa slov Klimenta, znovu dosadiť zosadených kňazov, buriči majú činiť pokánie a putovať na posvätné miesta, kde dosiahnu pokoj. List končí vyjadrením nádeje, že poslovia listu prinesú z Korintu správy o obnovení pokoja.

Svätý Peter, alexandrijský biskup

…

Svätý Kliment, ochridský biskup osvietiteľ Bulharov.

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „láskavý“. Arcibiskup Kliment sa zrejme narodil v slovanskom Macedónsku. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda. Sprevádzal ich na Veľkú Moravu. Odtiaľ ho po Metodovej smrti v roku 885 spoločne s ďalšími žiakmi vyhnali. Tak sa dostal do Bulharska. Knieža Boris ho poslal do Macedónska, kde pôsobil ako misionár a vychovávateľ národa. Neskôr zriadil v Devolte, dnešná Kutmičevica, školu, ktorá sa stala dôležitou pre slovanskú kultúru. V roku 893, alebo 894, ho cár Simeon vymenoval za 1. slovanského biskupa Drembice alebo Velíc pri Ochride. V Ochride vybudoval tri chrámy a kláštor svätého Panteleimona, kde aj uložili jeho telesné pozostatky. Svätý Kliment Divotvorca, ochridský arcibiskup zomrel v roku 916. Kliment sa stal najdôležitejším pokračovateľom diela Slovanských apoštolov. Preložil Pentekostarion, zbierku liturgických hymnov pre veľkonočné obdobie, u nás známu pod názvom Kvetná trioda, je autorom viacerých homílií, životopisov svätých, medzi nimi aj pravdedobne po starosloviensky napísaného diela Život svätého Cyrila a aj chválospevu na neho – Pochvalné slovo.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätá veľkomučenica Katarína

Jej meno má grécky pôvod a znamená „čistá“. Katarína bola zrejme mučenica z Alexandrie. Dochovali sa iba správy o jej kulte, ktorý sa zrodil, nie ako to zvyčajne býva u mučeníkov pri ich hrobe, ale na základe hagiografického textu, ktorý sa rozšíril v neskorom stredoveku. Katarína je znázornená aj v katakombách svätého Januára v talianskom Neapole. Tam vznikla i dalšia verzia jej životopisu. Na východe prvé správy o jej živote podáva Pavol z Latros. Katarínu sa pokúšali stotožniť s pannou, ktorú Maximinos Daia vyhnal z Alexandrie, a o ktorej bez udania mena píše Euzébius, alebo s Hypatiou, či s Doroteou, tie však boli pohankami. Istý je len grécky, na východe napísaný životopis zo 6. alebo 7. storočia, ktorý od 8. storočia preložili do ďalších ľudových európskych jazykov. Katarínine diskusie v filozofmi, sa skôr pokúšali dať do súvisu s Kodratom. Latinská verzia životopisu ešte pred mučením opisuje, ako sa Katarína v noci po krste za prítomnosti Bohorodičky mysticky zasnúbila s Kristom. Známa, Kataríne pripisovaná modlitba, ktorú vraj vyslovila pred smrťou, aj to, že sa bude prihovárať za všetkých, ktorí ju budú prosiť o pomoc, a že ju Boh isto zázračne vypočuje, sa dozaista stala základom rozšírenia jej kultu počas stredoveku. Vzývali ju poľnohospodári, chorí, profesori, filozofi, teológovia, právnici, dievčatá i manželky. Zvykli ju znázorňovať s kolesom, korunou, ale aj knihou, mečom, alebo palmou.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Amfilochios, ikonijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „rodák z Amfilochie“. Amfilochios, bratranec Gregora Naziánskeho, žiak slávneho pohanského učiteľa rétoriky Libania v Antiochii a priateľ troch veľkých Kappadóčanov sa narodil v roku 340, alebo 345. Po šesťročnej práci advokáta v Konštantínopole sa vrátil do svojho rodiska, kappadóckeho mesta Diocézarea. Jeho túžba po pustovníckom živote sa mu nenaplnila, pretože na podnet Bazila Veľkého ho v roku 373 ustanovili za biskupa pre Ikónium. Ako biskup slovom i písmom rozvinul činnosť proti arianizmu a manichejizmom ovplyvneným blúznivo-asketickým sektám apotaktitov, enkratitov a messaliánov. Bazil venoval Amfilochiovi svoje známe dielo „O Svätom Duchu“. Amfilochios v roku 390 predsedal synode v Side a v Konštantínopole sa zúčastnil na synodách z rokov 381 a 394. Krátko nato v roku 394 alebo 403 zomrel. Ampfilochiove diela sa tešili už v piatom storočí veľkému uznaniu a patristickej autorite. Od Efezského sa všeobecné koncily odvolávajú na neho. Pre históriu kánonických spisov má veľký význam zoznam biblických kníh, ktorý sa nachádza v závere jeho diela 333 jambov pre Seleuka. Táto báseň, ktorá vyzýva z čnostnému životu a štúdiu Svätého písma, sa uchovala v jednom zo spisov Gregora Naziánskeho. Z Ampfilochiovho obsažného diela sa žiaľ zachovali len nepatrné zvyšky. K nim patrí 8 kázní, báseň a synodálny list.

Svätý Gregor, akragantský biskup

…

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý apoštol Filemon a spoločníci

Meno Filemon má grécky pôvod a znamená „priateľský“. Apoštol Pavol Filemona v jemu adresovanom liste nazýva priateľom a spolupracovníkom. Hneď po ňom v liste spomínaná sestra Apia by mala byť jeho manželka, a spolubojovník Archippos je zrejme ich spoločný syn. Z listu vyplýva, že Filemon bol bohatý občan frýgijského mesta Kolosy. Pavol, alebo jeho žiak Epafrast, ho pravdepodobne v Efeze obrátil na kresťanstvo. Filemon sa vyznačoval vierou a láskou k blížnym. Svoj dom dával k dispozícii zhromaždeniam mladého cirkevného spoločenstva, ktoré viedol Epafras. Podľa legendy sa neskôr Filemon stal biskupom v Kolosách a zomrel mučeníckou smrťou. Podľa Rímskeho martyrológia zomrel Filemon za cisára Nera, na príkaz prefekta mesta Arta. Po krutom mučení ho zaživa pochovali v jaskyni. Spoločne s ním zomrela podľa gréckych zoznamov svätých aj manželka Appia. Ešte do 5. storočia sa Filemonov dom stal cieľom pútí mnohých pútnikov.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol