31. január – Svätí divotvorcovia a nezištníci Kýros a Ján. Svätá mučenica Anastázia a jej tri dcéry Teoktista, Teodota a Eudoxia

Svätí divotvorcovia a nezištníci Kýros a Ján

Meno Kýros má perzský pôvod a znamená „kráľ“ a Ján zasa hebrejský a znamená „Boh je milosrdný“. O živote dnešných mučeníkov chýbajú historicky overené správy. Cyril Alexandrijský vzal ich pozostatky z Baziliky svätého Marka v Alexandrii. Preniesol ich do chrámu v antickom meste Menuthis, v súčastnosti egyptské mesto Abukir, aby odtiaľ vytlačil tamojší kult bohyne Isis Medica. Vďaka početným uzdraveniam a stále väčšej obľube u pútnikov, si dnešní svätci získali veľkú vážnosť ako „Άγιοι Ανάργυροι“ svätí nezištníci. Keď sa Sofrón Jeruzalemský vo svätyni dnešných svätcov uzdravil z očnej choroby, stal sa veľkým propagátorom ich kultu. V 610/619 zložil Kýrovi a Jánovi oslavnú reč. 3 kázne Cyrila Alexandrijského o dnešných svätcoch počas prenesenia ich ostatkov, Sofrón Jeruzalemský doplnil o správu obsahujúcu viac než 70 zázrakov. Podľa legendy tradovanej v spomínaných prameňoch bol Kýros spočiatku lekárom. Neskôr sa z neho stal mních a pridal sa k nemu aj vojak Ján. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov ich spoločne sťali v Alexandrii. Kedysi slávna svätyňa Kýra a Jána v Menuthis pustne od čias dobytia Egypta arabmi v siedmom storočí. Relikvie dnešných svätcov sa neskôr dostali aj do Ríma a uložili ich v chráme svätej Passery, neďaleko baziliky svätého Pavla za hradbami. Meno Passera je vlastne skomoleninou mena Abbas Cyrus – otec Kýros, dnešného prvého svätca.

Svätá mučenica Anastázia a jej tri dcéry Teoktista, Teodota a Eudoxia

Ich mená majú grécky pôvod, Anastázia znamená „vzkriesená“, Teoktista „stvorená Bohom“, Teodota „daná Bohom“ a Eudoxia znamená „dobrej povesti“. Anastázia a jej dcéry Teoktista, Teodota a Eudoxia sú mučenice z Egypta. Životopisná legenda ich dáva do súvisu s dnešnými ďalšími svätcami, kresťanským lekárom z Alexandrie Kýrom a jeho neskorším spoločníkom vojakom z Edessy, Jánom. Keď Teoktistu a jej tri dcéry uväznili v egyptskom meste Kanope, ponáhľali sa tam aj Kýros a Ján, aby kresťanské ženy posilňovali vo vytrvalosti. Keď sa pohania dozvedeli, že aj oni dvaja sú kresťanmi, položili im putá, kruto mučili a pred očami žien sťali mečom. O niekoľko dní vykonali trest smrti aj nad Anastáziou a jej dcérami. Za Krista zomreli v čase vlády cisára Diokleciána.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

30. január – Traja svätí svätitelia, veľkí veľkňazi Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy. Svätý hieromučeník Hippolyt

Traja svätí svätitelia, veľkí veľkňazi Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy

Dnešní traja hierarchovia a učitelia Cirkvi významnou mierou vplývali na Cirkev 4. storočia. Preniesli ju zo štruktúr uzavretých spoločenstiev do spoločenstva veriacich otvorených voči svetu, ktoré dokázalo viesť dialóg s okolitým svetom v sociálnej aj intelektuálnej rovine. Týchto troch cirkevných otcov často zvyknú nazývať ekumenickí svätí. Vo východných cirkvách sa tešia obľube ako patróni vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií. Pôvod dnešného sviatku vysvetľuje legenda. V 11. storočí sa vraj v Konštantínopole viedli spory, ktorý z týchto troch hierarchov bol najvýznamnejším. Jedna skupina uprednostňovala Bazila Veľkého, druhá Gregora Teológa a tretia dávala do popredia Jána Zlatoústeho. Nezhody medzi kresťanmi sa stupňovali, jednotlivé skupiny sa kvôli odlíšeniu začali nazývať Baziliáni, Gregoriáni a Johaniti. Božím riadením sa však títo traja svätitelia zjavili v roku 1084 svätému Jánovi, biskupovi z Euchaity (14. Jún) a povedali mu, že pred Bohom sú si rovní, nerobia medzi sebou rozdiely a navzájom si neprotirečia. Biskupovi Jánovi nariadili, aby sa spory zastavili a žiadali ho, aby sa ich spoločná spomienka slávila v jeden deň. Biskup Ján si ako deň spoločnej spomienky na nich vybral 30. Január. Tento deň znamenal koniec sporov a obnovenie pokoja v meste.

Svätý hieromučeník Hippolyt

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „osloboditeľ koní“. Cirkevný spisovateľ a protipápež Hippolyt pochádzal pravdepodobne z Malej Ázie alebo Alexandrie. Bol žiakom Ireneja z Lyonu, učeného presbytera a najplodnejšieho po grécky píšuceho cirkevného spisovateľa na západe. O Hippolytovi existuje len skromný počet svedectiev. Prudentiova báseň zo 4. storočia je len legendou. Hoci sa v roku 1551 na Hippolytovom cintoríne našla jeho socha, na podstavci ktorej boli vyryté názvy jeho diel, ostal jeho život neznámy, kým v roku 1842 v jednom z Atoských kláštorov nenašli jeho spis Philosophumena. Hippolyt zastával za pápeža Viktora I. vplyvný úrad medzi rímskym klérom. V roku 212 počúval jeho kázne Origenes. Nasledujúci pápež Zeferinus si za spolupracovníka zvolil bývalého otroka Kalixta. Ním Hippolyt sociálne a morálne opovrhoval a obvinil ho z presadzovania trinitarného modalizmu. Keď v roku 217 zvolili Kalixta za pápeža, Hippolyt to nezniesol, hoci Kalixt exkomunikoval Sabélia. Pretože Hippolyta s jeho prívržencami označili za Diteistov, oddelil sa Hippolyt od podľa neho „heretika“ Kalixta a dal sa zvoliť za protipápeža. Kalixtovo pokrokové povolenie manželstiev medzi slobodnými a otrokmi, ktoré štát neuznával, označil Hippolyt ako trpenie konkubinátu a mierny edikt pre skutky kajúcnosti zasa ako navádzanie na uvoľnenosť a tým následné zruinovanie Cirkvi. Hippolytova schizma trvala aj za pápežov Urbana (222-230) a Ponciána (230-235). Cisár Maximinus Thrax (235-238) poslal Ponciána a Hippolyta na Sardíniu do vyhnanstva. Keď sa tu Poncián v roku 235 vzdal svojho úradu, urobil to isté aj Hippolyt a napomenul svojich prívržencov, aby „nasledovali katolícku vieru“, a teda obnovili jednotu. Obaja zomreli v exile a 13. augusta 235/236 ich pochovali na odlišných miestach v Ríme ako mučeníkov. Hippolyt je autorom biblických komentárov, apologetických a dogmatických diel, historických a cirkevnoprávnych spisov a homílií. Ponúka najstarší typ exegézy, blízkej Justínovi, Irenejovi a Tertuliánovi. Zaoberá sa veľkými tradičnými témami pomocou vecnej alegórie a zrozumiteľnej predstavivosti bez špekulácie. Jeho cirkevný poriadok poukazuje na normy pochádzajúce z východu a zavádza kanonizáciu liturgie. Jeho boj ochránil Rím pred silným vplyvom antiochijského modalizmu a adopcianizmu, náukám popierajúcim božstvo Ježiša Krista. Hippolyt zdôrazňoval personalitu Slova a neupadol do Subordinacionizmu, čiže náuky o hierarchickom usporiadaní Najsvätejšej Trojice. Cirkev chápal ako pokračovanie Kristovho vykupiteľského diela, no pre mravný rigorizmus ju pojal veľmi úzko. Jeho štýl bol ľahko zrozumiteľný a živý. Svätý Hippolyt bol svedkom tradície.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa OCA, LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

29. január – Prenesenie pozostatkov svätého hieromučeníka Ignáca Bohonositeľa

Prenesenie pozostatkov svätého hieromučeníka Ignáca Bohonositeľa

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ohnivý“. Biskup z Antiochie Ignác podstúpil mučenícku smrť najneskôr v roku 117 vo Flaviánovom Amfiteátri v Ríme. Jeho pozostatky sa preto nachádzali v Ríme. Rok po Ignácovej smrť jeho telesné pozostatky priniesli naspäť do Antiochie a pochovali pri bráne, neďaleko predmestia Dafné. Za cisára Teodozia II. boli Ignácove relikvie znova prenesené. Tentoraz do chrámu, ktorý mu zasvätili a nachádzal sa priamo v meste. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. K poslednému preneseniu Ignácových pozostatkov došlo v roku 637. Uložili ich v chráme svätého Klimenta v Ríme, kde sa nachádzajú dodnes.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa The Catholic Encyclopedia spracoval o. Ján Sabol ml.

28. január – Náš prepodobný otec Efrém Sýrsky. Náš prepodobný otec Palladios Pustovník

Náš prepodobný otec Efrém Sýrsky

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „úrodný“. Učiteľ cirkvi pochádzal z mesta Nisibis, alebo jeho okolia. Bol zo vznešenej rodiny a v mladosti mal naňho vplyv askéta a biskup Jakub (303-338). Z Jakubových nástupcov na Efréma vplýval ešte Vologeses (346-361), ktorý dokázal zjednotiť asketizmus so vzdelaním. Už za jeho čias bol Efrém známmy učiteľom v škole v Nisibis. Ďalší nástupca na biskupskom stolci Abrahám, vnímal Efréma ako svojho staršieho priateľa a poradcu. Po obsadení mesta Peržanmi v roku 363, odišiel Efrém do Edessy. Tu prebral podobnú úlohu v službách biskupa Barsesa a s určitosťou sa stal učiteľom na edesskej škole. Podľa Sozomena, Hieronyma, aj vlastných diel, bol diakonom. Ako informuje edesská kronika Efrém Sýrsky zomrel 9. júna 373. Dnešný svätec je autorom starých hymnických zbierok, prózy, hymnov, spisov a exegetických diel. Efrémova náuka nie je ovplyvnená postojmi vtedajších veľkých gréckych teológov. Slová, ktoré používa pre osobu a prirodzenosť Ježiša Krista, sú neurčité a zameniteľné. Pochádzajú ešte z čias Klementa Alexandrijského, Tatiana zo Sýrie a Teofila z Antiochie. Sú z ranej doby Sýrskej cirkvi, keď sa do nej dostali grécke prvky od Bardesana, a jej učenie ostalo až do kristologických sporov 5. storočia takmer nezmenené.

Náš prepodobný otec Palladios Pustovník

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „olejnatý“.Dnešného svätca obzvlášť chváli historik Teodoret. Pustovník Palladios žil v malej chatrči neďaleko obce Imme pri Antiochii. Teodoret spomína, že jeho odriekanie, modlitba, pôst a bdenie sa ničím neodlišovali od života iných pustovníkov, ako aj napríklad svätého Simeona Staršieho (26.1.). Teodoret spomína udalosť, ako Palladios na krátko vzkriesil zavraždeného obchodníka, ktorého našiel pred pustovňou, aby odhalil skutočného zlodeja a vraha. Prepodobný otec a pustovník Palladios zomrel 29. januára koncom 4. storočia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

27. január – Prenesenie úctyhodných pozostatkov nášho otca svätého Jána Zlatoústeho

Prenesenie úctyhodných pozostatkov nášho otca svätého Jána Zlatoústeho

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Konštantínopolský patriarcha Ján Zlatoústy, jeden z najvýznamnejších cirkevných otcov a rečníkov, rodák z Antiochie, prežil posledné roky svojho života vo vyhnanstve. Príčinou bola Jánova kritika a prísnosť voči obyvateľom hlavného mesta Konštantínopolu. Tak pobudol v Nicei, na Kaukaze a nakoniec mal ísť do mesta Pityus na východnom pobreží Čierneho mora. Keď ho vojaci sprevádzali na ceste na nové miesto exilu, podľahol vyčerpaniu a pri meste Komana 14. septembra 407 zomrel. Okolo roku 408 napísal biskup Palladius na obranu svojho zosnulého priateľa „Dialóg k životu svätého Jána Zlatoústeho“. Jánovi prívrženci, nazývaní „Johaniti“ dlho odmietali uznať jeho nástupcu na arcibiskupskom stolci v Konštantínopole. K zmene došlo, keď východorímsky cisár Teodozius II. dal v roku 438 pozostatky Jána Zlatoústeho priniesť naspäť a slávnostne ich pochovať. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť. Počas 4. križiackej výpravy, po dobytí Konštantínopolu v roku 1204, preniesli Jánove relikvie do Ríma. Uložili ich v kaplnke Dómu svätého Petra, kým ich pápež Ján Pavol II. v roku 2004 nevrátil konštantínopolskému patriarchovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa heiligenlexikon.de, Meyers Großes Konversations-Lexikon spracoval o. Ján Sabol ml.

26. január – Náš prepodobný otec Xenofont, jeho manželka Mária a synovia. Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu.

Náš prepodobný otec Xenofont, jeho manželka Mária a synovia

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Cudzí hlas“. Konštantínopolský senátor Xenofont sa narodil v polovici piateho storočia. Oboch svojich synov Arkádia a Jána poslal do fenického mesta Berytos na štúdium práva. No počas cesty ich loď stroskotala a len s námahou sa im podarilo zachrániť. Xenofont šiel so svojou manželkou oboch synov hľadať. Po dlhej dobe ich našli v jednom z jeruzalemských kláštorov. Bratia neskôr žili až do svojej smrti v púšti ako pustovníci. Aj Xenofont a jeho manželka Mária nasledovali príklad svojich synov a v Jeruzaleme vstúpili do kláštora. Xenofont neskôr podobne ako jeho synovia odišiel do púšte, kým jeho manželka Mária ostala v spoločenstve nábožných panien.

Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu.

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridá“. Jozef, brat Teodora Studitu, sa narodil v roku 762. So svojím starším bratom sa v roku 780 stal mníchom. Od roku 798 boli v prekvitajúcom konštantínopolskom kláštore Studion. Jozefa ustanovili v roku 807 za arcibiskupa v Solúne. Pôsobiť mohol len niekoľko rokov. S jeho bratom ho počas rokov 809 až 811, poslali do exilu na Princove ostrovy. Od roku 815 oboch bratov zasa prenasledovali obrazoborci. Jozef, solúnsky arcibiskup, zomrel vo vyhnanstve 15. júla 832. Jeho pozostatky a pozostatky Teodora Studitu pochovali v roku 844 v kláštore Studion. Dnešný svätec je známym autorom liturgických hymnov, ktoré sa zachovali v zbierkach Triodion, Pentekostarion a Parakletikon. Je tiež autorom dvoch rečí k Svätému Krížu, k svätému Demeterovi a oslavnej reči na svätého Nestora.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

25. január – Náš otec svätý Gregor Teológ, konštantínopolský arcibiskup. Svätá mučenica Felicita Rímska a synovia

Náš otec svätý Gregor Teológ, konštantínopolský arcibiskup.

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Bdelý“. Spomedzi troch Kappadóčanov najvýrečnejší Gregor Teológ sa narodil v roku 330 na vidieckom majetku Arianz pri meste Nazianz. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Po vzdelávaní v kapadóckej Cézarey, palestínskej Cézarey a v Alexandrii, bol takmer desať rokov v Aténach, kde študoval s Bazilom. Tu stretol aj neskoršieho cisára Juliána. Okolo roku 358 sa vrátil domov a začal svoju rétorickú činnosť, ktorá však trvala krátko. Pravdepodobne po krste sa utiahol na susedný majetok a neskôr, na pozvanie Bazila, do Pontu. Obaja sa tu venovali štúdiu Svätého Písma a spisov Otcov, čo dokazuje aj ich spoločné dielo Filokalia, vytvorené podľa Origenových prác. Po návrate do Nazianzu sa, na naliehanie farnosti a jeho otca, dal okolo Vianoc 361 vysvätiť na kňaza. Po vysvätení znova utiekol do samoty a vrátil sa na Veľkú Noc. O tri roky neskôr bol sprostredkovateľom medzi Bazilom a jeho arcibiskupom Euzébiom. Keď sa v roku 370 stal Bazil cézarejským arcibiskupom a cisár Valens dal podnet na zvýšenie počtu biskupstiev, ustanovil v roku 372 Gregora za biskupa v meste Sasima. Gregor neskôr vysviacku označil za akt násilia a do úradu nenastúpil. Po smrti rodičov spravoval krátky čas biskupstvo svojho otca v meste Nazianz a od roku 375 sa utiahol do Seleúcie. O štyri roky neskôr prebral správu malého nicejského spoločenstva v Konštantínopole. Tu mal možnosť počuť tohto známeho kazateľa aj Hieronym. V máji 381 sa po otvorení Konštantínopolského koncilu dal Melétiom z Antiochie a Synodou intronizovať ako konštantínopolský arcibiskup. No kvôli ťažkostiam synody rezignoval a po slávnostnej rozlúčke sa chorý vrátil do mesta Nazianz. Tu do roku 383 spravoval otcovo stále neobsadené biskupstvo, kým nenašiel nástupcu. Potom sa znova utiahol do samoty na neďalekom vidieckom majetku Arianz, kde napísal väčšinu zo svojich básní a listov. V roku 390 tam vo svojom rodisku aj zomrel. Gregor Teológ je autorom 40 rečí, 244 listov a okolo 400 básní s viac ako 16000 veršami. Prvý veľký zástanca kresťanského humanizmu, bol jedným z duchovne najživších a najotvorenejších ľudí svojej doby. Zanietený a podnecujúci, avšak bez vytrvalosti, ľahko sa dal znechutiť, sebavedomý, ale plný Božej bázne. Sám nevytvoril teologický systém, no zachoval a zdôraznil zdedenú náuku. V popredí jeho prác stojí Trinitárna teológia a Kristológia. Božstvo Svätého Ducha zastával tak dôsledne ako Bazil. Mária je panenská Bohorodička. Gregor uznával význam cirkevnej tradície a učiteľský úrad biskupov. Mal veľký vplyv na vtedajšiu i ďalšie generácie. Už jeho súčasník Rufinus z Aquileie (340/345-410) ho považoval za normu pravovernosti. Aj humanisti mali jeho odkaz vo veľkej vážnosti.

Svätá mučenica Felicita Rímska a synovia

Jej meno má latinský pôvod a znamená „šťastná“. Rímsky spis Deposition Martyrum spomína 10. júla sedem mučeníkov Félixa, Filipa, Martialisa, Vitalisa, Alexandra, Silána a Januára, ktorí sú podľa životopisnej legendy synmi svätej Felicity. Keďže ich pozostatky sa nachádzajú v štyroch rímskych katakombách, mohol ich svätopisec dať do súvisu pri písaní svedectva o mučeníctve. Vzorom pre opis bol starozákonný príbeh makabejských bratov. Legenda vznikla zrejme na základe skutočnosti, že na Coemetrium Maximi ležia telesné pozostatky Felicity hneď vedľa pozostatkov Silána. Keďže sa ich matka spomína 23. novembra, zrejme sa aj jej mučeníctvo odohralo o 4 mesiace neskôr. Arcibiskup z Raveny Peter Chrysolog, ktorý žil v 5. storočí, poznal ich príbeh v rovnakej forme, ako sa zachoval dodnes. Za pápeža Gelázia ich miesto v Rímskom kánone nahradili Perpetua a Felicita z Afriky. V Títových kúpeľoch objavili fresku Felicity a jej siedmich synov.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

24. január – Naša prepodobná matka Xénia Rímska. Svätí mučeníci Babylas, Timotej a Agapius

Naša prepodobná matka Xénia Rímska

Jej meno má grécky pôvod a znamená „Pohostinnosť“. Svätica z piateho storočia sa narodila v Ríme. Pochádzala zo vznešenej kresťanskej rodiny a pôvodne sa volala Euzébia. Keď rodičia rozhodli o jej vydaji, a už bolo všetko pripravené na svadbu, utiekla. Sprevádzali ju dve dievčence, s ktorými sa priatelila. Po rôznych útrapách spoločne prišli do prístavu a nastúpili na loď. Nakoniec sa usadili v ázijskej provincii Caria v meste Mylassa pri mníchovi Pavlovi. Dnešná svätica prijala meno Xénia a spoločne s ďalšími pannami vytvorila mníšske spoločenstvo. Takto žila až do svojej smrti.

Svätí mučeníci Babylas, Timotej a Agapius

Mučeníci zo Sicílie trpeli za Krista v 3. storočí. Grécke miney spomínajú, že Babylas pochádzal zo vznešeného rodu z Antiochie v Sýrii. Po smrti rodičov však opustil rodisko, majetok rozdal chudobným a utiahol sa do samoty na vrch v Sicílii. Tam ho nasledovali dvaja jeho učeníci Timotej a Agapius. Na spomínanom vrchu v Sicílii ich pre kresťanskú vieru sťali.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

23. január – Svätý hieromučeník Klement, ankyrský biskup

Svätý hieromučeník Klement, ankyrský biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „vľúdny“. Klement sa narodil okolo roku 258. Po smrti pohanského otca, ho matka vychovala v kresťanskej viere. Neskôr sa stal biskupom v Ankyre, v súčasnosti turecké mesto Ankara. Podľa legendy opisujúcej jeho mučeníctvo, ho počas Diokleciánovho prenasledovania mučili v Ríme aj v iných mestách. Napokon ho v meste, kde bol biskupom, sťali. Tam mu bol neskôr zasvätený chrám. Kázeň Prokla z Konštantínopolu dokazuje, že úcta k dnešnému svätcovi hieromučeníkovi Klementovi, bola v gréckej cirkvi stále živá.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, glaubenszeugen.de spracoval o. Ján Sabol ml.

22. január – Svätý apoštol Timotej. Svätý hieromučeník Manuel, bulharský biskup a spoločníci.

Svätý apoštol Timotej

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Ctiaci si Boha“. Apoštol Pavol si najviac vážil spolupracovníka Timoteja, ktorý pochádzal z Lystry. Pravdepodobne ho sám Pavol počas svojej prvej misijnej cesty obrátil na kresťanstvo. Timotej bol synom pohanského otca a židovskej matky. Aby ho mohol Pavol pri svojej druhej misijnej ceste zobrať ako spolupracovníka k židom, dal ho obrezať. Následne bol Timotej takmer neustále v Pavlovom sprievode, alebo ho Pavol poveroval samostatnými úlohami. Správy o situácii v Solúne, ktoré priniesol do Korintu, sa stali podnetom pre prvý list Solúnčanom. Keď bol Pavol v polovici päťdesiatych rokov v Efeze, poslal Timoteja s dôležitým nariadením do Korintu. Keď sa Pavlov pobyt v Efeze chýlil ku koncu, poslal najprv do Macedónska Timoteja s Epafrastom. Po tom, čo sa tam stretli, sprevádzal Timotej Pavla do Achájska. V roku 58 sa Pavol vracal do Jeruzalema, a Timotej bol medzi jeho spoločníkmi. Pavla sprevádzal tiež počas rímskeho väznenia. Tam ho Pavol poveril úlohou vo Filipách. Z pastorálnych listov sú dva adresované jemu. Podľa prvého ho Pavol nechal v Efeze, keď odcestoval do Macedónska, a dáva mu rady ako spravovať jeho úrad. V druhom liste ho pred smrťou stojaci Pavol súrne povoláva k sebe. Podľa starokresťanskej tradície sa Timotej po Pavlovej smrti vrátil do Efezu a pôsobil tam ako prvý miestny biskup (Euzébius HE III 4,5). V štvrtom storočí vznikol apokryfný spis Timotejove aktá, ktorý informuje o jeho násilnej smrti, je však bez historickej hodnoty. V roku 356 preniesli Timotejove relikvie z Efezu do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole.

Svätý hieromučeník Manuel, bulharský biskup a spoločníci

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „s nami Boh“. Bulhari, ktorí od roku 679 obývali krajinu od rieky Dnester po Dunaj a od Dunaja po oblasť Bessarábie, dnešného Moldavska, Valašska a Bulharska, stáli za veľkými vpádmi do východorímskej ríše už za cisára Nikefora. Za Leva Arménskeho vstúpili až do Konštantínopolu. Po tom, čo v roku 813 obsadili Adrianopol, dnešné turecké mesto Edirne, odviekli množstvo Grékov do zajatia. Medzi nimi bol aj dnešný svätec, tamojší arcibiskup a metropolita Manuel. Uväznení kresťania úspešne priviedli ku kresťanstvu niekoľkých Bulharov. Bulharské kniežatá Crumnus, Dacumus, Dicengus a Curtagan preto nariadili krvavé prenasledovanie. Grécke synaxáre spomínajú okrem metropolitu Manuela, aj biskupov Juraja, Petra, Leva, arcikňaza Gabriela, kňaza Paroda a ďalších 377 kresťanov.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.