Svätý apoštol Jakub, brat svätého Jána Teológa

Meno Jakub má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Podľa biblických správ je Jakub synom rybára Zebedeja a Salome (Mk 15,40; Mt 27,56) a starší brat evanjelistu Jána. Obaja boli Ježišom povolaní spolu za učeníkov (Mt 4,21). Spoločne s Petrom patrili obaja bratia, ktorých pre ich búrlivú povahu nazývali „Synovia hromu“ (Mk 3,17), k Ježišovým najbližším apoštolom (Mk 5,37; 9,2; 14,33). Okolo Veľkej noci v roku 44 podstúpil Jakub ako prvý z Dvanástich za vlády Herodesa Agrippu I. mučenícku smrť. Podľa správy Klementa Alexandrijského sa vraj počas popravy svätého Jakuba jeden z jeho prenasledovateľov obrátil a stal sa jeho spolumučeníkom. Na predpokladanom mieste Jakubovho umučenia vznikol v Jeruzaleme jemu zasvätený chrám. Názor, že Jakub ohlasoval evanjelium v Španielsku a bol tam pochovaný, sa objavil až v 7. storočí. Starošpanielske, starogalské a rímske pramene, najmä Julián z Toleda (+686), nič o Jakubovi a Španielsku neuvádzajú.

Svätý Donátus, euroejský biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „darovaný“. Dnešný svätec bol biskupom niekdajšieho mesta Euroea na ostrove Cyprus, ktoré teraz nosí meno svätého Donáta. Ako spomínajú grécke miney, biskup z Cypru Donátus pokrstil cisára Teodóza Veľkého a vykonal množstvo zázrakov. Z nich výslovne spomínajú porazenie draka, vyčistenie otrávenej studne, oslobodenie dcéry cisára Teodóza od satana, vzkriesenie zosnulých, či dosiahnutie dažďa v čase sucha, čo Boh vraj potvrdil tak, že Donátus, hoci bol vonku na lejaku, nezmokol. Ďalej vraj biskup z Euroey utešoval vdovu, ktorej nechceli pochovať zosnulého manžela . Euroejský biskup Donátus zomrel okolo roku 387. Benátčania preniesli jeho pozostatky do Kláštora Najsvätejšej Panny Márie na ostrove Murano. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Deviati svätí mučeníci z Kyzika

Kizikos bolo mesto, ktoré sa nachádzalo na južnom pobreží Marmarského mora. V tomto meste za svoju vieru položili životy Theognides, Rúfus, Antipater, Theostichus, Artemas, Magnus, Theodotus, Thaumasius a Filemón. O ich pôvode, rode, ako aj čase ich umučenia neexistujú overené správy. Všetci vraj zomreli spoločne sťatím.Grécke životopisy datujú čas ich smrti do konca tretieho storočia.

Prepodobný Memnón Divotvorca

…

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros

Ich mená majú grécky pôvod. Meno Jasón znamená „uzdravujúci“ a meno Sosipatros „zachránený otcom“. Jasón sa spomína v Novom zákone, keď srdečne prijal Pavla v Solúne. Toto prijatie sa neskôr stalo príčinou nespravodlivosti, ktorú Jason musel znášať zo strany rozhnevaného davu a predstavených mesta. Svätec Jasón je pravdepodobne totožný s rímskym kresťanom Jasonom, ktorý so svätým Pavol posiela pozdrav v závere listu Rimanom. Sosipatros je podľa listu Rimanom kresťanom a Pavlovým príbuzným (Rim 16,21). Je pravdepodobne identický so Sopatrom, ktorý Pavla sprevádzal na jeho tretej misijnej ceste z Grécka do Jeruzalema (Sk 20, 4). Podľa gréckych životopisov obaja spoločne kázali na ostrove Korfu a Sosipatros sa stal biskupom v Ikóniu.

Svätí mučeníci Dadas, Maxim a Kvintilián

Meno Dadas má grécky pôvod a mená Maxim a Kvintilián majú latinský pôvod. Dadas znamená „pochodeň“, Maxim „najväčší“ a Kvintilián znamená „júlový“. Mučeníci Maxim, Kvintilián a Dadas trpeli v roku 286 za cisárov Diokleciána a Maximiána. Našli ich ako sa spoločne modlili za pozemku v Azolii a ako tých, ktorí opovrhujú cisárskymi nariadeniami, ich uväznili v Dorostole. Tam v dolnej Mýzii, na nich dohliadali prokonzul Tarquinus a Gabinius. Presviedčali ich, aby si zachovali pohanské štátne náboženstvo. Obvinili ich vraj z bezbožnosti, potom im ponúkali vysoké posty pohanských klerikov. Nakoniec sa im vyhrážali mučením a smrťou. Ako pokračuje životopisná legenda, pred sudcom Gabiniom ich bili a inak mučili a napokon sťali. Relikvie Dadasa, Maxima a Kvintiliána neskôr uložili v chráme Presvätej Bohorodičky v Konštantínopole. O úcte aj na západe svedčí Rímske Martyrológium. Dnešných mučeníkov spomína 13. apríla.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Šimon, Pánov príbuzný

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“.  Novom zákone sa Šimon spomína v zoznamoch apoštolov, a to na poslednom alebo predposlednom mieste (Mk6,3; Mt 13,55). Z novozákonných úryvkov sa dá predpokladať, že ide o najmladšieho z Ježišových „bratov“. S určitosťou je zhodný so Simeonom, o ktorom podáva správu Hegesippos, že je synom Kleopasa, brata svätého Jozefa. Šimon sa stal nástupcom Jakuba, Ježišovho „brata“, na biskupskom stolci v Jeruzaleme. Podľa Euzébiovej Kroniky zomrel ukrižovaním ako 120- ročný starec v Jeruzaleme, alebo na inom mieste v Palestíne, za prokonzula Attica, v roku 107. Identitu Šimona, Pánovho príbuzného, s jeruzalemským biskupom dokazuje Hegesippos tak, že ho, vzhľadom na Jakuba, nazýva druhým Pánovým príbuzným. Či je Šimonova matka identická s Máriou, matkou Jakuba a Jozesa, nie je možné s určitosťou povedať.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol.

Svätý hieromučeník Bazil, amázijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“. Dnešný svätec Bazil bol biskupom v meste Amaseia v rokoch 314 až 320. Ako biskup sa zúčastnil na synodách v Ankyre a Neocézarei (314). Za cisára Licínia zomrel ako mučeník. Podľa legiend, ktoré opisujú súdny proces a jeho umučenie, a ktorých autorom je údajný očitý svedok presbyter Ján z Nikomédie, ako aj ďalších prameňov, Bazila odsúdili za vlastizradu.

Svätá a spravodlivá mučenica Glafýra, panna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „elegantná“. Glafýra pochádzala z Talianska. Vychovali ju kresťanskí rodičia. Odišla do Nikomédie, kde bola ako dvorná dáma na dvore cisára Licínia. Keď jej začal dvoriť cisár, obrátila sa na cisárovnú s prosbou o pomoc. Tá jej pomohla k tajnému úteku z dvora a zabezpečila jej aj značnú časť príjmov. Tak Glafýra žila potom v pontskom meste Amasea, kde tamojšiemu biskupovi Bazilovi finančne pomohla s výstavbou kresťanského chrámu. Z Amasey písala aj cisárovnej, list sa jedného dňa dostal do rúk dvorného majstra Benigna, ktorý ich odovzdal cisárovi. Od ďalšieho prenasledovania Glafýru vyslobodila smrť, zomrela okolo roku 324. O úcte k nej aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré pannu a mučenicu Glafýru spomína 13. januára.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý apoštol a evanjelista Marek

Dnešný deň je v kalendároch Rímsko- a Gréckokatolíckej cirkvi venovaný spomienke na svätého Mareka, evanjelistu. Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ zasvätený rímskemu bohovi vojny, Marsovi.“Apoštol, Evanjelista, biskup z Alexandrie a mučeník Marek bol pôvodne židom, ktorý konvertoval ku kresťanstvu. Narodil sa ako Levita Ján Marek a bol synom istej Márie, v ktorej dome sa schádzali prví kresťania v čase prenasledovania (Sk 12, 12) a kde sa podľa tradície uskutočnila posledná večera Ježiša so svojimi učeníkmi.Helenistický pôvod prezrádza jeho meno Marek a hovorí o jeho vzťahu k Cyperčanovi Barnabášovi. Peter ho volal „synom“ (1 Petr 5, 13), čo naznačuje osobnú väzbu medzi týmito dvoma. Marek bol pravdepodobne vplyvom Petra obrátený ku kresťanstvu a odvtedy pracoval ako jeho tlmočník, pretože Peter nemal takmer žiadne znalosti gréckeho jazyka. Marek sa presťahoval so svojím bratrancom Barnabášom a Pavlom z Jeruzalema na ich prvej ceste do Antiochie v Pizídii, no oddelil sa však od nich v Perge, nachádzajúceho sa v južnej časti Malej Ázie z dôvodu svojho návratu do Jeruzalema (Sk 12, 25 a 15, 38). Potom sprevádzal Barnabáša na jeho ceste na Cyprus, no tu ho Pavol odmietol vziať na ďalšie misijné cesty. Počas prvého Pavlovho uväzenia v Ríme sa s ním Marek znova stretol, keď bol na ceste do Malej Ázie a vzájomne sa uzmierili (Kol 4,10). Podľa legendy ho Pavol primäl k tomu, aby písal svoje evanjelium, a poslal ho najprv do Aquileii a potom do Alexandrie, aby ohlasoval evanjelium. Marek je autorom rovnomenného evanjelia, ktoré napísal na základe Petrových kázní pravdepodobne v Ríme. Podľa tradície sa presťahoval okolo roku 65 do Alexandrie a založil tam Koptskú cirkev. Ako biskupa Alexandrie ho pri oltári prepadli protikresťansky zmýšľajúci obyvatelia a vliekli ho s povrazom okolo krku kým nezomrel. Búrka zabránila vrahom spáliť ho. Jeho telo ostalo ležať nedotknuté, kým ho nepochovali kresťania. Mučenícku smrť podstúpil v roku 68 v Alexandrii v Egypte. S rôznymi divmi spojené dobrodružné prenesenie Markových pozostatkov z Alexandrie do Benátok sa v skutočnosti uskutočnilo v roku 829. Relikvie našli svoje miesto v dóžovskej kaplnke a začiatkom 11. storočia bola na jej mieste vystavaná Bazilika svätého Marka. Podľa legendy počas výstavby spadol murár z lešenia, a pretože po modlitbe k svätému Markovi, ostal bez zranenia, stal sa Marek patrónom murárov. Centrom úcty svätého Marka sa v stredoveku stáli mestá Aquileja, Valencia, Praha, Florencia a iné. Pri príležitosti 1900-ročného výročia od založenia Koptskej cirkvi, vrátili Benátky v roku 1968 naspäť časť ukradnutých relikvií pápežovi a patriarchovi Alexandrie.

Svätý Ananiáš, alexandrijský biskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“. Ananiáš bol nástupcom apoštola Marka na biskupskom stolci v egyptskej Alexandrii. Pred tým, ako vďaka Markovmu zázraku prijal vieru, bol Ananiáš obuvníkom. Podľa iných prameňov bol alexandrijským občanom vznešeného rodu. Ako biskup pracoval okolo 20 rokov. Zomrel zrejme 26. novembra v roku 86. Jeho pozostatky sa v súčasnosti nachádzajú v Benátkach v chráme San Mariae Caritatis.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a BBKL spracoval Ján Sabol

 Svätá Alžbeta Divotvorkyňa z Konštantínopolu

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „Bohu zasvätená“. Ako uvádza životopisná legenda Alžbeta pochádzala z tráckeho mesta Heraklea. Už vo veľmi skorom veku vstúpila do kláštora. Viedla prísny asketický život. Cez pôst jedla iba semená a zeleninu. Niekedy sa zriekla jedla úplne. Životopisy podávajú správu, že tri roky mala sklopený zrak, aby dokázala lepšie vnímať Božiu prítomnosť. Svätej Alžbete sa pripisuje množstvo vykonaných zázrakov. Z tohoto dôvodu má prívlastok Divotvorkyňa. Tradované správy jej živote neposkytujú bližšie biografické údaje. Svätá Alžbeta Divotvorkyňa zomrela pravdepodobne v polovici 5. storočia v Konštantínopole.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poľnohospodár“. V aktuálnych životopisoch o svätom Jurajovi chýbajú biografické údaje. Jeho skutočnú existenciu dokazuje skorý kult v meste Lydda-Diospolis, v súčasnosti izraelské mesto Lod. O tomto kulte, ako aj o Jurajovej mučeníckej smrti, podáva správu očitý svedok Pasikrates. Text pochádza z 5. storočia a zachoval sa v početných skrátených aj rozšírených recenziách s legendárnymi zložkami. Juraj pochádzal z Kapadócie a bol dôstojníkom. Podľa jednej verzie životopisu, bol jeho prenasledovateľom perzský kráľ Dadianos. Juraj podstúpil ukrutné mučenie. Kristus mu vo videní predpovedal sedemročné utrpenie a trojnásobnú smrť a vzkriesenie. Podľa iného životopisu Juraja prenasledoval cisár Dioklecián a zomrel ako mučeník iba raz. Grécke, arménske, sýrske, koptské a etiópske tradície používajú prvú verziu životopisu, kým druhú verziu používa latinská tradícia. V národných rečiach na Západe a u Slovanov ožila Jurajova legenda nanovo, doplnená o ďalšie udalosti. Motív boja s drakom sa objavuje v legende o Jurajovi neskôr. No umenie a poéziu ovplyvnil tento motív najviac.
O Jurajovom počiatočnom kulte v Palestíne podáva správu mnoho pútnikov. Mesto Lydda neskôr premenovali na Georgiopolis. V roku 1010 bola v meste zničená bazilika. Križiaci ju znova vybudovali, no v roku 1191 ju sultán Saladin zničil úplne. Veľké množstvo chrámov na východe i na západe je zasvätených sv. Jurajovi. V Sýrii patria chrámy s patrocíniom sv. Juraja medzi najstaršie chrámy zasvätené svätcom. V gréckej cirkvi patrí popri Demeterovi, Prokopovi a Teodorovi k veľkým svätcom-vojakom, ktorí sú často zobrazovaní v uniformách ako veľkomučeníci; Juraj ako vlajkononisč. Obľubu si svätý Juraj získal najmä u šľachty a rytierov. Po ústupe rytierskych turnajov sa jeho kult dostal do popredia hlavne na vidieku Z Juraja sa stal tak patrón roľníkov. Pod ochranu mu zverovali kone aj dobytok. Mnoho zvykov z príchodu jari z predkresťanskej doby, našlo novú formu pri oslavách svätého Juraja. V 20. storočí sa Juraj stal aj patrónom skautov.

Svätá cisárovná Alexandra, manželka Diokleciána

Jej meno má grécky pôvod a znamená „obrankyňa mužov“. Dnešná mučenica, svätá Alexandra, bola podľa gréckych synaxárov, manželkou cisára Diokleciána. Životopisná legenda uvádza, že prijala kresťanstvo po tom, ako sa stala svedkyňou mučeníctva svätého veľkomučeníka Juraja. Preto ju s Jurajom uväznili a odsúdili na sťatie. Do väzenia ju nasledovali aj jej služobníci Apollo, Isaacius a Kodrat. Kým prví dvaja zomreli so svojou paňou ešte vo väzení, Kodrata sťali. Alexandra a jej sluhovia zomreli za Krista zrejme v roku 302.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Prepodobný otec Teodor Sykeónsky

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Teodor bol synom prostitútky. Narodil sa v Sykeone v Galácii, centrálnej časti Malej Ázie. Vo svojom rodisku sa stal archimandritom, predstaveným kláštora. Neskôr biskupom v Anastasiopolise, kde v roku 613 zomrel. Pre svoj dar konania zázrakov sa zvykne označovať ako „Divotvorca“. Ešte za svojho života vykonal tri púte do Jeruzalema.

Svätý Agapét, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „milovaný“. Pápež z čias ostrogótskej nadvlády nad Talianskom bol Rimanom a pochádzal zo vznešeného rodu. Bol synom kňaza Gordiana a archidiakonom u pápeža Jána II. Za rímskeho pápeža ho zvolili 13. zrejme mája 535. Na naliehanie ostrogótskeho kráľa Theodahada šiel do Konštantínopolu, aby odvrátil dobytie Talianska Byzanciou. U cisára Justiniána I. dosiahol úspech len v cirkevnej oblasti. Monofyzitický patriarcha Antimos musel odstúpiť. Nástupcu patriarchu Ménasa, vysvätil sám Agapét. Cisár sa potom priklonil k návrhu vyznania viery, ktoré zodpovedalo vyznaniu Chalcedónskeho koncilu. 22. apríla 536 rímsky pápež v Konštantínopole zomrel. Jeho telesné pozostatky preniesli do Ríma a uložili ich v Bazilike sv. Petra.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Január a spoločníci

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „vrátnik“. Patrón talianskeho mesta Neapol bol podľa legendárneho životopisu v šiestom alebo siedmom storočí biskupom v ďalšom talianskom meste Benevente. 19. septembra 305 bol vraj počas Diokleciánovho prenasledovania spoločne s ďalšími spoločníkmi sťatý v meste Puteoli (Pozzuoli). Podľa najstaršieho prameňa, listu presbytera Urania, bol Január biskupom v Neapole. Jeho meno sa nachádza už v Hieronymovom martyrológiu, v spise o mučeníkoch a ranokresťanskej Cirkvi z konca šiesteho storočia. Krátko pred rokom 432 Januárove relikvie znovu objavil neapolský biskup Ján I. a pochoval ich v katakombách Capodimonte. V roku 831 boli prenesené do Beneventa, v roku 1154 do kláštora Montevergine a v roku 1497 naspäť do Neapola do tamojšej katedrály. Skvapalňovanie Januárovej krvi je doložené od roku 1389. Každý rok k nemu dochádza počas sviatku prenesenia v sobotu pred prvou nedeľou v máji, 19. septembra, 16. decembra a počas ďalších príležitostí.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol