31. máj – Svätý apoštol Hermas. Svätý mučeník Hermeias.

Svätý apoštol Hermas. Svätý mučeník Hermeias

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pevný“. Dnešný svätec je autorom alebo redaktorom kajúcneho apokalyptického spisu „Hermasov pastier“, ktorý vznikol v polovici 2. storočia v Ríme. Hermas bol bratom pápeža Pia I. Podľa vlastných biografických údajov bol spočiatku otrokom, potom oslobodeným a stal sa z neho otec rodiny s nepodarenými deťmi. Hermas je v literárne vymyslenom príbehu poučený cirkvou, ktorá sa zjavila v podobe matróny, a neskôr aj anjelom v podobe pastiera, povzbudený k pokániu. Dostáva poučenie a je poverený úlohami pre Cirkev. Väčšina vedcov v súčasnosti zastáva názor, že autobiografické poznámky majú alegorický charakter. Na základe podobnosti jeho spisov s náukami v kumránskych zvitkoch sa predpokladá, že Hermas pochádzal pravdepodobne z východu a bol židokresťanom. Origenes identifikuje autora spisu Pastier s Hermasom, spomenutom v liste Rimanom. Klement Alexandrijský, Irenej a Tertulián priraďujú Hermasovo dielo, objavené v Kumráne, ku kánonickým spisom. Historicko-teologický význam diela spočíva v jeho názore na vývoj askézy v rámci žido-kresťanstva. Najväčší význam má spis pre sviatosť pokánia. Hermas jasne svedčí, že pokánie je liekom na hriechy. V diele také pokánie nevystupuje ako neslýchaná novinka, ale vyplýva zo starého poriadku. Nové je označenie opakovanej, jedinej a poslednej možnosti pred blížiacim sa príchodom Krista na odpustenie všetkých hriechov. Kto padne znova, „len s ťažkosťou získa život“, stojí v spise. Podmienkou na odpustenie je zmena zmýšľania a príslušnosť k Cirkvi. Zadosťučinenie sa uskutoční cez prebývanie Svätého Ducha v duši.

Svätý mučeník Hermeias

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pevný“. Hermeias trpel za Krista už ako starec, v čase vlády cisára Antonina (138–161). Dnešný mučeník bol v mladosti vojakom. Miestom jeho utrpenia bolo kappadócke mesto Komana. Ako píše životopisná legenda, vypočúval ho cisársky miestodržiteľ Sebastianus. Pre kresťanskú vieru ho kruto mučili. Vraj sa pri tom obrátil aj čarodejník, keď mu neuškodil jed, ktorý Hermeiasovi namiešal. Svätý mučeník Hermeias zomrel sťatím v 2. storočí.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

30. máj – Náš prepodobný otec Izák, igumen Dalmatovho kláštora.

Náš prepodobný otec Izák, igumen Dalmatovho kláštora

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „veselý“. Prepodobný Izák pochádzal zo Sýrie. Ako pustovník prišiel okolo roku 378 do Konštantínopolu. Tam opakovane vystupoval proti ariánsky naladenému cisárovi Valensovi. Varoval ho, že ho postihne nešťastie, ktoré sa aj dostavilo. Ešte v tom istom roku utrpel v bitke pri Adrianopolise porážku, pri ktorej ho zabili. Jeho nástupca cisár Teodózius si Izáka veľmi vážil. V tom čase Izák stále býval v skromnej chatrči pred bránami mesta. V roku 381 alebo 382 založil v Konštantínopole prvý kláštor, ktorý pomenoval podľa svojho žiaka a nástupcu Dalmata. Neskôr Izák založil aj ďalšie kláštory a začiatkom 5. storočia bol predstaveným už 100 mníchov. Prepodobný otec Izák zomrel okolo roku 424. Spomínaný Dalmatov kláštor v 12. storočí premenili na ženský kláštor.

Svätá Makrína Staršia

Meno dnešnej svätice má grécky pôvod a znamená „Tá, ktorá rastie“. Svätá Makrína Staršia žila v pontskom meste

29. máj – Svätá prepodobná mučenica Teodózia, panna. Prepodobná mučenica Teodózia z Tyros, panna.

Svätá prepodobná mučenica Teodózia, panna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešná mučenica Teodózia zvykne nosiť prívlastok aj z Konštantínopolu, zrejme pochádzala z tohoto mesta. Teodózia bola mníškou, keď cisár Lev Izaurský zakázal uctievanie ikon a nariadil zo vstupných brán do cisárskeho paláca zvesiť ikony Ježiša Krista. Teodózia bola jednou z kresťanov, ktorí rozhorčení z nariadenia bránili úradníkom, keď ikony dávali dole. Keď jeden z úradníkov z rebríka spadol a rozpútala sa bitka, cisár proti odporcom nariadenia kruto zakročil. Teodóziu a ďalších kresťanov, ktorí protestovali, zatkli, mučili a sťali. Stalo sa tak v roku 726. Jej telesné pozostatky pochovali v kláštornom chráme v Konštantínopole, ktorý neskôr po nej pomenovali. Z chrámu sa po roku 1453 stala zbrojnica pre loďstvo a od roku 1566 alebo 1574 je z niekdajšieho kláštorného chrámu svätej Teodózie, mešita Gül. Autorom životopisu prepodobnej Teodózie je Konštantín Akropolita (+ okolo 1321)

Prepodobná mučenica Teodózia z Tyros, panna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Panna a mučenica Teodózia sa narodila v roku 289 alebo 290 v meste Tyros, dnes prístavné mesto na juhu Libanonu Súr. U kresťanov, ktorí čakali na svoj rozsudok, prosila, aby sa za ňu prihovárali u Pána. Z tohto dôvodu ju zatkli, kruto mučili a hodili do mora. Neskôršia životopisná legenda o dnešnej Teodózii ju predstavuje ako údajnú matku mučeníka Prokopa. Mučenica a panna Teodózia zomrela 2 apríla zrejme v roku 307 v Cézaei.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

28. máj – Náš prepodobný otec Nikita, chalcedónsky biskup.

Náš prepodobný otec Nikita, chalcedónsky biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Prepodobný Nikita bol v 9. storočí biskupom v bitýnijskom meste Chalcedón. O jeho živote chýbajú presné bibliografické údaje. Počas obrazoboreckých sporov pravdepodobne ako obranca úcty k ikonám podstúpil mučenie. Dnešný svätec je uctievaný len vo východných cirkvách a vďaka tomu, že bránil ikony, priradili mu prívlastok Vyznavač.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

27. máj – Svätý hieromučeník Terapont. Svätý hieromučeník Helladios.

Svätý hieromučeník Terapont

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Služobník, ctiteľ“. Podľa legendami opradeného životopisu bol Terapont v treťom storočí biskupom v maloázijskom meste Sardes, ktorého ruiny sa v súčasnosti nachádzajú v blízkosti tureckého mesta Sart. Počas prenasledovania kresťanov podstúpil mučenie, na následky ktorého počas presunu do Ankyry zomrel. (www.heiligenlexikon.de, www.glaubenszeugen.de)

Svätý hieromučeník Helladios

Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína svätého hieromučeníka Helladia. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „z Grécka“. O dnešnom svätcovi chýbajú bibliografické údaje. Čas kedy žil, aj miesto, kde pôsobil, nie sú známe. Podľa životopisnej legendy, žil svätý Helladios v Perzii, v 6. alebo 7. storočí. Grécke miney ho chvália ako múdreho správcu svojho stáda, ktorý ho chránil pred nepriateľom. Zomrel tak, že ho vraj ubili k smrti. Dnešného svätca si ctia aj na Západe a úctu k nemu potvrdil pápež Klement VII.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de, www.glaubenszeugen.de , VHL spracoval Ján Sabol

26. máj – Svätý apoštol Karpos, jeden zo sedemdesiatich. Svätý apoštol Alfej.

Svätý apoštol Karpos, jeden zo sedemdesiatich

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Ovocie, zisk“. Svätého Karpa spomína Pavol v Druhom liste Timotejovi. Podľa tradície ho Pavol ustanovil za biskupa v tráckom meste Beroia, v súčasnosti grécke mesto Veria. Neskôr pôsobil na Kréte. Pravdepodobne zomrel vo vysokom veku pokojnou smrťou. Iné pramene opisujú ako ho pre Krista zabili Židia. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré apoštola Karpa spomína 13. októbra.

Svätý apoštol Alfej, jeden zo sedemdesiatich

Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína apoštola Alfeja, jedného zo sedemdesiatich učeníkov. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „meniaci sa“. Alfej pochádzal z Kafarnauma. Bol otcom Léviho, alebo apoštolov Matúša a Jakuba. Podľa tradície po Pánovom nanebovstúpení ohlasoval evajelium v Kafarnaume a v jeho okolí. Kedy a či zomrel ako mučeník, nie je známe.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de , LThK, VHL spracoval Ján Sabol

25. máj – Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána. Svätý hieromučeník Terapont, cyperský biskup. Svätý hieromučeník Urban, rímsky pápež.

Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy sv. proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána

25. mája si Gréckokatolícka cirkev pripomína udalosť tretieho nájdenia úctyhodnej hlavy svätého proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. Podľa tradície sa Jánova hlava nachádzala po druhom nájdení v roku 452 na rozličných miestach. Počas obrazoboreckého sporu v Byzantskej ríši ju znova ukryli na neznámom mieste. K tretiemu nájdeniu hlavy Jána Krstiteľa došlo v roku 850. Podobne ako pri druhom nájdení vzácnu relikviu preniesli slávnostne do Konštantínopolu.

Svätý hieromučeník Terapont, cyperský biskup

Keď si Gréckokatolícka cirkev pripomína udalosť tretieho nájdenia úctyhodnej hlavy svätého Jána Krstiteľa, pamätá aj na cyperského biskupa Teraponta. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „služobník“. Terapont patrí na gréckych ostrovoch, obzvlášť na Cypre, k veľmi uctievaným svätcom. Nevieme presne kedy žil. Podľa životopisnej legendy, bol Terapont mníchom a neskôr aj biskupom na Cypre. Vraj za čias Diokleciána zomrel ako mučeník. Keď ostrov sužovali Saracéni, preniesli Terapontove pozostatky do Konštantínopolu. Počas cesty začalo z relikvií vytekať sväté myro. Z miest úcty má mimoriadny význam Chrám svätého Teraponta v Mytilénach, hlavnom meste ostrova Lesbos. Svätého Teraponta na východe vzývajú ako pomocníka chorých a zomierajúcich.

Svätý hieromučeník Urban, rímsky pápež

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „mešťan“. Urban bol Rimanom. Rímskym biskupom sa stal v roku 222. Počas jeho spravovania rímskej cirkvi pokračovala schizma s Hippolitom Rímskym. Viac o jeho pontifikáte nie je známe. Správy o mučeníctve, nariadenie používať posvätné nádoby len zo striebra, ako aj list adresovaný všetkým kresťanom, sa v súčasnosti považujú za nepravé. K chybám došlo zrejme kvôli nesprávnym údajom z Liber Pontificalis, ktoré sa sčasti opierajú o životopisnú legendu svätej Cecílie, ako aj spisu o Urbanovom mučeníctve, ktorý vznikol až po 9. storočí. Rímsky pápež Urban zomrel v roku 230. Pochovali ho zrejme na cintoríne Callista. V umení sa znázorňuje s holubicou a mečom. Väčšina chrámov svätého Urbana vznikla v čase pápežov Urbana II. a Urbana V., ktorí oživili spomienku na dnešného svätca.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de a BBKL spracoval Ján Sabol

24. máj – Náš prepodobný otec Simeon z Obdivuhodného vrchu. Prepodobný Nikita Stĺpnik, perejaslavský divotvorca.

Náš prepodobný otec Simeon z Obdivuhodného vrchu

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Prepodobný Simeon sa narodil v roku 521 v Antiochii. Jeho matka sa volala Marta. Ako šesťročný vystúpil na prvý stĺp v blízkosti svojho učiteľa Jána. Ako 12. ročný potom na druhý, vysoký 12 metrov. Aby unikol návalu pútnikov, utiahol sa do ešte väčšej samoty a žil 10 rokov na bradle vrchu, ktorý neskôr dostal pomenovanie „Obdivuhodný vrch“. Následne strávil ďalších 45 rokov na treťom stĺpe. Ako dvanásťročný sa Simeon stal diakonom, ako 33. ročný kňazom. Jeho žiaci, ktorí mu slúžili a pomáhali pri starostlivosti o chudobných, bývali spočiatku v chatrči. Potom ich Simeon povzbudil ku stavbe kláštora a chrámu, ktorý vznikol podľa vzoru Kalat Siman Simeona Stĺpnika. Stĺp sa nachádzal v osemuholníku pod holým nebom. Nespočetné množstvo pútnikov si bralo so sebou domov vodu a obrázky v podobe reliéfov Simeona. Simeon zomrel 24. mája 592. Z jeho literárnej činnosti sa zachovali 3 liturgické hymny – tropáre, viacero listov a okolo 30 kázní. V nich sa Simeon javí ako do istej miery vzdelaný teológ.

Prepodobný Nikita Stĺpnik, perejaslavský divotvorca

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Nikita sa narodil okolo roku 1100 v ruskom meste Preslavl-Zalesskij v Jaroslavskej oblasti, severovýchodne od Moskvy. Ako mladík bol vraj známy svojou usilovnosťou, no aj chamtivosťou. Nezdráhal sa brať úplatky. Zlom v jeho živote nastal, keď v chráme počul slová zo začiatku knihy proroka Izaiáša, kde Boh žiada nie obety, ale konanie dobra. Nikita opustil svoju rodinu i majetok, ktorý nadobudol nečestným spôsobom, a vstúpil do kláštora v rodnom meste. Bdel neustále v modlitbách a konal pokánie za svoje hriechy. Vraj na sebe mal ťažké reťaze a na nich priviazaný kameň. So súhlasom predstaveného kláštora neskôr vystúpil, podľa vzoru stĺpnikov, na vysoký stĺp. Tam ho vraj Boh obdaril darom uzdravovať chorých na tele i duši. Konal aj exorcizmy. Prepodobný Nikita zomrel násilnou smrťou. V roku 1186 ho prepadli lupiči a zavraždili, v domnení, že reťaze, ktoré nosil, boli zo striebra. Jeho telo uložili v kláštore v meste Perejaslavľ, ktorý na jeho počesť premenovali na kláštor svätého Nikitu. Keď okolo roku 1400 otvorili jeho hrobku, našli telo neporušené. Prepodobný Nikita je v Rusku obľúbeným svätcom.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval a katolsk.no spracoval Ján Sabol

23. máj – Náš prepodobný otec a vyznávač Michal, synadský biskup. Prep. Eufrozína Polocká.

Náš prepodobný otec a vyznávač Michal, synadský biskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Boh?“. Michalov dátum narodenia ostáva neznámy, ale zo spisu Teodora Studitu je zrejmé, že bol starší ako Teodor a musel sa teda narodiť pred rokom 759. Ako mladík si obliekol mníšsky odev a vstúpil do Tarasiovho kláštora na Bospore. V rokoch 785 až 787 zastával úrad metropolitu v antickom maloázijskom meste Synnada. V tom čase sa zúčastnil na Druhom nicejskom koncile (787). V roku 806, na podnet cisára Nikefora, stál Michal na čele vyslancov, poslaných ku kalifovi Harunovi al-Rashidovi. Ako vyslanec cisára Michala I. sa zúčastnil diplomatických ciest k pápežovi Levovi III. a k západnému cisárovi Karolovi Veľkému. V súvislosti s obrazoboreckou politikou cisára Leva V. si ho dal cisár v roku 814, spoločne s ďalšími biskupmi a predstavenými, predvolať. O rok neskôr sa ako obranca ikon ocitol vo vyhnanstve, vo frýgijskej obci Eudokias. Za cisára Michala II. ho rehabilitovali. O päť rokov neskôr na následky choroby 23. mája 826 zomrel. V polovici deviateho storočia v čase patriarchu Metoda ho (843-847) vyhlásili za svätého. Relikvia jeho hlavy sa nachádza vo Veľkej lavre sv. Atanáza na Hore Athos. (BBKL)

Prepodobná Eufrozína Polocká, igumenka Monastiera svätého Spasiteľa

Jej meno má grécky pôvod a znamená „priateľská“. Dnešná svätica, rehoľným menom Eufrozína, sa narodila v bieloruskom mesta Polock v roku 1110. Jej vlastné meno bola Pradslava a bola vnučkou známeho polockého kniežaťa Vseslava II. Keď bola ešte mladá, odmietla vraj všetky ponuky na sobáš, utiekla a uchýlila sa do kláštora Božej múdrosti, ktorý viedla jej teta. Tam sa stala mníškou a prijala meno Eufrozína. Peniaze, ktoré zarobila kopírovaním kníh, rozdávala chudobným. Neskôr založila a viedla vlastný kláštor, zasvätený svätému Spasiteľovi. Otca knieža Svjatoslava vraj presvedčila, aby k nej poslal sestru Hardzislavu aby sa v kláštore naučila čítať a písať. Neskôr sa k nej pridali tiež dve netere a sesternica. Eufrozína dala v roku 1161 vyrobiť pre kláštor svätého Spasiteľa nádherný dvojramenný kríž bohato zdobený drahokamami. Počas 2. svetovej vojny zmizol bez stopy. Na sklonku života vykonala Eufrozína púť do Svätej zeme. Tam zomrela v roku 1173. Po dobytí Jeruzalema Saladinom v roku 1187, preniesli jej pozostatky do jaskynného kláštora v Kyjeve. Do rodného Bieloruska, do mesta Polock, sa dostali až v roku 1910. Prepodobnú Eufrozínu si ctia aj v latinskej cirkvi. Je jednou z patrónov Bieloruska.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL spracoval a CNA spracoval Ján Sabol

22. máj – Svätý mučeník Bazilisk (Svätý Ján-Vladimír, bulharské knieža, veľkomučeník a Divotvorca)

22. 5. Svätý mučeník Bazilisk

Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „malý kráľ“.

Bazilisk bol vojakom a mučeníkom z čias prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána. Podľa Rímskeho martyrológia ho uväznili za prefekta Asklepiada alebo Agrippu. Vo väzení sa stretol so svätými Kleonikom a Eutropiom. Rímske martyrológium píše, že ich spoločne pravdepodobne v pontskej Amasee, ukrižovali.

Grécke životopisy uvádzajú, že Baziliska sťali v pontskom meste Komana. Vraj bol synovcom presláveného mučeníka Teodora Tyróna.

 

(Svätý Ján-Vladimír, bulharské knieža, veľkomučeník a Divotvorca)

Ján Vladimír sa okolo roku 990 stal panovníkom niekdajšieho kniežatstva Duklja, neskôr nazývaného aj Zeta. Historické územie zväčša pokrýva teritórium dnešnej Čiernej Hory. O nadvládu nad územím súperili Byzancia a Bulharská  ríša pod vedením cára Samuela. Keďže bola Byzancia geograficky ďalej Ján Vladimír, si ju vybral za spojenca.

Po tom, čo sa bulharskému cárovi Samuelovi poradilo zvíťaziť nad Byzanciou, stal sa Ján Vladimír, spolu s celým hlavným mestom, cárovým zajatcom.

Podľa ústnej tradície, ktorú zaznamenali v 12. storočí, cárova dcéra Kosara, sa vraj do Jána Vladimíra zaľúbila, a chcela si ho vziať za muža.

Tak Ján Vladimír získal svoje kniežatstvo naspäť aj s mestom Trebinje. Ako vazal bulharského cára, sa správal voči bulharsko-byzantským vzťahom neutrálne, čo prinieslo jeho kniežatstvu obdobie pokoja, kultúrneho a náboženského rozkvetu.

Zmena nastala po smrti jeho svokra, keď na bulharský trón zasadol cár Ivan Vladislav. Ten Jánovi Vladimírovi nedôveroval,  ľsťou ho vylákal do oblasti Prespa a tam ho v roku 1015 sťali.

O tri roky neskôr Byzancia porazila posledného cára prvej bulharskej ríše Ivana Vladislava. Hrobka svätého Jána Vladimíra sa podľa najnovších výskumov nachádza v bazilike Svätého Achilia na ostrove v malom Prespanskom jazere.

Relikvie Jána Vladimíra sa po dlhé stáročia uctievali v po ňom pomenovanom kláštore v albánskom meste Elbasan, kým ich v roku 1995 nepreniesli do hlavného mesta Albánska Tirany.

Na ikonách sa Ján Vladimír znázorňuje s korunou na hlave, s krížom a odťatou hlavou v rukách.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, glaubenszeugen.de, heiligenlexikon.de, OCA, wikipedia.org  spracoval Ján Sabol