05. október – Svätá mučenica Charitína.

Svätá mučenica Charitína

Jej meno má grécky pôvod a znamená „štedrá“. Charitína je panna z pontského mesta Amisus, v súčasnosti turecké mesto Samsun na pobreží Čierneho mora. Ako spomína životopisná legenda. Charitína sa stala v detstve sirotou. Adoptoval si ju kresťan Claudius. Po sľube panenskej čistoty, viedla nábožný život v modlitbe, pôstoch a štúdiu svätého písma. Keďže sa nebála ohlasovať evanjelium, za vlády cisára Diokleciána zomrela v Amise ako mučenica. Jej telo hodili do mora.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, OCA, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

04. október – Svätý hieromučeník Hierotej, aténsky biskup. Náš prepodobný otec Ammon.

Svätý hieromučeník Hierotej, aténsky biskup

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „svätý Boh“. Hierotej, biskup v Aténach a mučeník, bol údajne učiteľom Dionýza Areopagitu. Ten v spise De divinis nominibus Hieroteja často spomína. Spoločne s Jakubom mladším a Petrom ich nazýva „poprednými a dôstojnými teológmi“, ktorí boli pri zosnutí Panny Márie. A Hierotejovi, popri Pavlovi, ďakuje za teologické vzdelanie. Dvom údajným spisom Hieroteja pripisuje Dionýz Areopagita autoritu podobnú Svätému Písmu. Nazýva ich teologickými základnými náukami. Okrem Dionýza, staršia literatúra z apoštolských čias Hieroteja nespomína. Údajné Hierotejove spisy sú silne ovplyvnené Proklom, novoplatónskym filozofom z 5. storočia, čo naznačuje existenciu neznámeho autora, ktorý si chcel zabezpečiť autoritu používaním Hierotejovho mena.

Náš prepodobný otec Ammon

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „svieži vánok“. Prepodobný Ammon sa narodil v roku 288 v Egypte. Pochádzal z bohatej rodiny z Alexandrie. Po smrti svojich rodičov sa na naliehanie svojho strýka ako dvadsaťdva ročný oženil. Vzal si pannu zo vznešeného rodu, po tom, ako sa obaja zaviazali sľubom vzájomnej zdržanlivosti. Po osemnásťročnom spoločnom manželstve naplnenom modlitbami a dobrými skutkami, nastal po smrti príbuzných a priateľov v živote manželov zvrat. Ammon odišiel do nitrijského hornatého kraja, južne od Alexandrie na západnom pobreží delty Nílu. Jeho manželka, ktorá s odlúčením súhlasila, zhromaždila v ich dome veľký počet zbožných panien, ktoré pod jej vedením napodobňovali najznámejších pustovníkov v skutkoch pokánia a čností. Jej manžel Ammon sa stal prvým pustovníkom, ktorý začal bývať na vrchu Nitria. Tam sa postupne okolo neho zhromaždilo asi päťsto pustovníkov. Bývali tu v chatrčiach z pálených tehál jednotlivo, alebo spoločne. Prácou si získavali jedlo a šatstvo. Počas večera spievali hymny a žalmy a sobotu a nedeľu sa schádzali v priestrannom chráme na spoločných bohoslužbách. Za 22 rokov sa vďaka Ammonovi stala púšť okolo nitrijských hôr veľmi preslávená. Ammon bol súčasníkom a priateľom svätého Antona. Aj jeho vplyvom sa ku koncu 3. storočia vytvorila mníšska kolónia zvaná „Božie mesto“ s päťdesiatimi kláštormi a piatimi tisíckami mníchov. Svätý Ammon sa spoločne so svätým Antonom považuje za zakladateľa mníšstva. Dnešný svätec zomrel vo veku 62 rokov v roku 350.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

03. október – Svätý mučeník Dionýz Areopagita.

Svätý mučeník Dionýz Areopagita

Jeho meno má grécky pôvod a znamená zasvätený „gréckemu bohu vína a plodnosti Dionýzovi“. Dionýz bol vlastníkom Areopágu v Aténach. Ako spomínajú Skutky apoštolov, Pavol ho obrátil v Aténach na kresťanstvo (Sk 17, 34). Vtedy tam Pavol očakával svojich spoločníkov Sílasa a Timoteja. Podľa správy cirkevného historika Euzébia z Cézarey sa Dionýz stal prvým biskupom v Aténach a zrejme zomrel ako mučeník. Grécke miney uvádzajú, že ho okolo roku 95. zaživa upálili v Aténach. Okolo roku 500 pod pseudonymom dnešného svätca vydával neznámy autor, pravdepodobne zo Sýrie, spisy. Z nich sa zachovali štyri rozpravy a 11 listov adresovaných apoštolovi Jánovi a biskupom Títovi a Polykarpovi. Rozvíjaná náuka sa pohybuje okolo dvoch pólov, a to náuky o neschopnosti úplného poznania Boha, takzvanej negatívnej teológie, a od nej daného hierarchického poriadku celého bytia. Od úplne transcendentného Boha, cez čisto duchovné bytie anjelov, duchovno-telesné bytie ľudí, až po matériu. Hierarchicky usporadúva aj zbory anjelov a aj cirkevnú organizáciu. Rovnako aj duchovnú cestu k Bohu, takzvané „zbožstenie“, delí do troch stupňov: očistenie, osvietenie a zjednotenie. Pseudodionýzove spisy mali obrovský vplyv najmä na teológiu západu. Opierali sa o ne Ján Scotus, Albert Veľký, Tomáš Akvinský, majster Eckhard, Ján z Kríža a ďalší. Po zistení, že autor nebol Pavlovým učeníkom, na poli mystickej teológie sa v posledných storočiach zmenšila autorita spisov.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

02. október – Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína.

Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína

Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Cyprián znamená „cyperský“ a Justína „Justova“. Cyprián a Justína zomreli spoločne s Teoktistom ako mučeníci. Začiatkom 4. storočia ich sťali v Nikomédii za čias cisára Diokleciána. Ako spomína životopisná lengenda Cyprián bol pôvodne čarodejníkom. Márne, aj za pomoci kúziel, sa uchádzal o ruku Justíny, peknej kresťanskej ženy z Antiochie. Pre svoju nemohúcnosť sa obrátil a kajal sa. Neskôr sa z neho stal biskup v Antiochii. Svätá Justína odišla do kláštora a stala sa tam predstavenou. Táto legenda o obrátení však nie je historicky overená a vznikla na základe viacerých literárnych predlôh. No sama sa stala predlohou pre ďalšie literárne spracovania. Prvé poetické spracovanie vytvorila byzantská cisárovna Teodora Atenais. Rovnako ju v 17. storočí použil aj španielsky barokový básnik Pedro Calderón de la Barca. K neskorším redakciám legendy patrí Cypriánovo pokánie a mučeníctvo. V latinčine, gréčtine, arabčine, etiópčine sa zachovali Cypriánove modlitby.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

01. október – Presvätá Bohorodička Ochrankyňa (Pokrov). Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec.

Sviatok Presvätej Bohorodičky Ochrankyne

Dnešný sviatok je spomienkou na zázračné zjavenie sa Bohorodičky v Konštantínopole v polovici 10. storočia. Podľa tradície vtedy mesto ohrozovali moslimovia. Veriaci kresťania sa zhromaždili v chráme a prosili o záchranu. Medzi nimi bol aj prepodobný Andrej, Slovan, ktorého predali ako otroka do Konštantínopolu. Práve on sa stal svedkom zjavenia. Keď pozdvihol oči, uvidel svätú Pannu ako zostupuje v sprievode zástupov anjelov. Andrej nebol jediný, kto bol toho svedkom. Videl to aj Epifanius, Andrejov učiteľ. Bohorodička si pokľakla a dlho sa modlila. Potom vzala závoj z hlavy a rozprestrela ho nad modliacimi sa v chráme, ako symbol ochrany pred nepriateľmi. Keď Andrej a Epifanius oznámili zhromaždeným zázračné zjavenie, útočníci bez preliatia krvi opustili brány Konštantínopolu. Pôvod dnešného sviatku siaha do 12. stor. do Ruska a začal sa sláviť na podnet ruského kniežaťa Andreja Bogoľubského. Za jeho panovania vystavali roku 1165 legendárny chrám Presvätej Bohorodičky Ochrankyne pri sútoku riek Nerľ a Kľazma vo Vladimírskej oblasti. V roku 1992 sa chrám stal svetovým dedičstvom UNESCO. Presvätej Bohorodičke Ochrankyni je zasvätená aj Katedrála sv. Vasilija Blaženého, ktorú dal postaviť cár Ivan Hrozný na Červenom námestí v Moskve.

Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec

Gréckokatolícka cirkev nám počas sviatku Presvätej Bohorodičky ochrankyne pripomína aj prepodobného otca Romana Sladkopevca. Meno Roman má grécky pôvod a znamená „Riman“. Najvýznamnejší básnik kondákov z ranobyzantského obdobia sa narodil koncom 5. storočia v Emese, v súčasnosti sýrske mesto Hims. Spočiatku bol diakonom v chráme Vzkriesenia v Bejrúte. Za čias byzantského cisára Anastázia I. prišiel do Konštantínopolu a stal sa klerikom v chráme Presvätej Bohorodičky „en tois Kyru“. Podľa legendy mu Presvätá Bohorodička prikázala prehltnúť zvitok, tak bol obdarovaný básnickým nadaním. Tento motív je častý aj na ikonách. Jeho prvým ovocím mala byť pieseň „Hé parthénos sýmeron“ – „Dnes Panna rodí večného Boha”. Prameňmi pre jeho tvorbu boli popri svätom písme diela Efréma Sýrskeho, Bazila Cézarejského, Bazila Seleúckeho, Jána Zlatoústeho a ďalších. Jeho hymny sa vzťahujú na veľké sviatky, ako Vianoce a Veľká Noc, biblické udalosti ako Jozef v Egypte, Judášova zrada, Petrovo zapretie, či Mária pod krížom. Písal aj hymny k svätým, 40 mučeníkom zo Sebasty, či tematizoval posledný súd. Svätý Roman Sladkopevec je možno aj autorom presláveného hymnu – Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Bohatstvo obrazov, umelecká skladba, jazykové zloženie a dramatický dialóg povyšujú niektoré jeho hymny do pozície literatúry s celosvetovou hodnotou. Melódie, vďaka ktorým nosí prívlastok Sladkopevec, sa žiaľ nezachovali. Z viac ako tisíc hymnov je dnes známych 85, ktoré nosia jeho meno a šesťdesiat z nich sa v súčasnosti považuje za autentických. Obdobie tvorby Romana Sladkopevca spadá do rokov 530 až 555. Prepodobný Roman Sladkopevec zomrel okolo roku 560 v Konštantínopole. Svedectvá o jeho vplyve sa zachovali ešte z polovice 7. storočia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de, www.wikipedia.org LThK spracoval Ján Sabol

31. október – Blažený hieromučeník Teodor Romža, mukačevský biskup. Svätí apoštoli Stachys, Amplias a spoločníci. Svätý mučeník Epimach.

Blažený hieromučeník Teodor (Romža), mukačevský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Boží sluha biskup Teodor Romža sa narodil 14. apríla 1911 v podkarpatskej obci Velikyj Byčkiv. V priebehu rokov 1930 až 1933 bol na štúdiách filozofie v Ríme, a za ďalšie 4 roky absolvoval v Ríme celé teologické štúdium, ktoré ukončil licenciátom. Krátko na to sa stal správcom farnosti Berezovo a od roku 1939 začal ako profesor vyučovať filozofiu v užhorodskom seminári. 24. septembra 1944 ho vysvätili za biskupa pre Mukačevskú eparchiu. Keď bola Červená armáda v oblasti Karpát, neúnavne bránil práva Katolíckej cirkvi. 27. októbra 1947 sa ho sovieti pokúsili zavraždiť. Ťažko zraneného ho previezli do nemocnice v Mukačeve. Tam ho otrávili. Zomrel 1. novembra 1947. V roku 2001 ho Ján Pavol II. počas svojej návštevy Ukrajiny vyhlásil v Ľvove za blahoslaveného. Nový gréckokatolícky seminár mukačevskej eparchie nosí jeho meno.

Svätí apoštoli Stachy, Amplias a spoločníci

O týchto svätých sa nám nezachovali záznamy

Svätý mučeník Epimach

O tomto svätom sa nám nezachovali záznamy

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.vatican.va spracoval Ján Sabol

30. október – Svätí mučeníci Zénobios a jeho sestra Zénobia.

Svätí mučeníci Zénobios a jeho sestra Zénobia

Ich mená majú grécky pôvod a rovnaký význam „božský život“. Zénobios, pôvodne lekár, neskôr biskup, a jeho sestra Zénobia zomreli v cilicíjskom meste Agea ako mučeníci. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania. Obaja vynikali jednoduchosťou a nábožnosťou. Chudobných chorých liečili bezplatne. Kresťania mesta ho zrejme pre nevysvetliteľné uzdravenia zvolili za biskupa v cilicíjskom meste Agea. Chceli, aby sa staral aj o choré duše. No v čase prenasledovania ich spoločne so sestrou zatkli, mučili a za Krista popravili sťatím.. Keď ich telá pohodili pred brány mesta, aby ich zožrala divá zver, ich telá tajne vzali a pochovali kňazi Hermogenes a Cajus.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

29. október – Svätá prepodobná mučenica Anastázia.

Svätá prepodobná mučenica Anastázia

Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína svätú prepodobnú mučenicu Anastáziu. Jej meno má grécky pôvod a znamená „vzkriesená“. Rímska panna a mučenica Anastázia zomrela pravdepodobne v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Životopis v gréckych mineách nemá bibliografické údaje.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol

28. október – Svätí mučeníci Terencius a Neonilla. Svätá mučenica Paraskeva z Ikónia.

Svätí mučeníci Terencius a Neonilla

Ich mená majú latinský pôvod. Terencius je priezvisko rímskeho rodu a meno Neonilla má neznámy význam. Mučeníci Terencius, jeho manželka Neonilla a ich deti Sarbel, Photus, Teodulus, Hierax, Nitus a ich dcéry Bele a Eunika trpeli za Krista počas prenasledovania za cisára Décia. Kvôli ich neochvejnosti vo viere ich dlho mučili a napokon celú rodinu sťali mečom. Za Krista zomreli okolo roku 249.

Svätý mučenica Paraskeva z Ikónia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „piatok“. Mučenica z maloázijského mesta Ikónion, Paraskeva, zomrela okolo roku 140. Podľa legendami opradených správ jej rodičia pochádzali z Ríma a volali sa Agaton a Politeia. Nazvali ju podľa dňa, kedy sa narodila. Vynikala nábožnosťou a pevnou vôľou. V Rusku, kde si ju obzvlášť uctievajú, sa stala ochrankyňou pred útokmi nepriateľa, patrónkou obchodníkov, strážkyňou žien a ochrankyňou domácnosti. Najznámejšia a jedna z najstarších ikon, ktorá ju zobrazuje, pochádza z 13. storočia z novgorodskej školy.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK spracoval Ján Sabol

27. október – Svätý mučeník Nestor.

Svätý mučeník Nestor

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „prichádzajúci domov“. Deň po sviatku veľkomučeníka Demetera Myromvonného si východné cirkvi pripomínajú mučeníka zo Solúna, Nestora. Podľa Demeterových životopisov bol Nestor jeho priateľom. Solúnsky mučeník Demeter pochádzal zo vznešeného rodu a pre rozvážnosť a múdrosť si ho cisár Maximián Herculius vybral za prokonzula Grécka. Grécke miney opisujú Nestora, ktorý ešte ako mladík obdivoval Demeterov dar konať zázraky. Keď za čias cisárov Nera a Maximiána Demetera pre kresťanskú vieru uväznili, vraví sa, že Nestor sa s ním stretol v žalári a prosil ho o Kristovu moc, aby v aréne porazil bojovníka zvaného Lyaios, ktorý vraždil kresťanov. Toho aj pred očami neveriaceho cisára Maximiána nakoniec porazil. Demeter a Nestor potom na príkaz cisára zomreli ako mučeníci. Demeter kopijou, ktorou Nestor zabil Lyaia a Nestor sťatím. Oboch mučeníkov bezprostredne za sebou spomína aj Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, BBKL spracoval Ján Sabol