Prepodobný otec Teodor Trichinas

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec bol pustovníkom z Trácie, historického územia na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom. Pre jeho drsné kajúcne rúcho ho nazývali Trichinas, čo v gréčtine znamená chlpatý. Teodor viedol veľmi prísny a odriekavý život. Žil pod holým nebom, nemal čiapku, ani obuv. O jeho osobe nám chýbajú presné biografické údaje. Z jeho životopisov je len známe, že sa zdržiaval neďaleko Konštantínopolu. Po smrti vytekala z jeho hrobu tekutina, ktorá uzdravovala choroby.

Svätý Anastázius, antiochijský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „vzkriesený“. Anastázius I. bol v Antiochii patriarchom v rokoch 559 až 599. V tomto úrade obhajoval správnu náuku proti cisárovi Justiniánovi, ktorí propagoval a požadoval Apartodoketizmus. Cisár Justín II. ho preto poslal v roku 570 do vyhnanstva. K rehabilitácii Antastázia došlo až po príhovore Gregora Veľkého u cisára Mauríkia po 23 rokoch vyhnanstva. Z jeho diel úplne chýbajú významné a početné dogmaticko-polemické spisy, ktoré sa vyznačovali jasnou argumentáciou a dlhodobým vplyvom na grécku teológiu. Zachovalo sa 5 dogmatických pojednaní, 4 kázne, ako aj jeho reč po návrate z exilu.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“.

Prepodobný Ján je svätcom z ôsmeho storočia. Po tom, čo navštívil Jeruzalem, stal sa mníchom a usadil sa v Lavre svätého Charitóna. Tá sa nazývala starou, pretože bola najstarším z palestínskych kláštorov. Lavra sa nachádzala neďaleko Betlehemu a v blízkosti Mŕtveho mora. Neskôr sa stal kňazom a vynikal asketickým životom.

Svätý Juraj Vyznávač, antiochijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „roľník“. Ako spomína grécky synaxár svätec z 9. storočia Juraj Vyznávač, si už v detstve zamiloval Boha. Neskôr sa z neho stal mních a potom aj biskup v Antiochii v Pizídii. Keď sa odmietol podriadiť uzáverom nepravého konštantínopolského koncilu a nariadeniam cisára Leva Arménskeho, poslali ho do exilu, kde aj zomrel. V dnešný deň si ho pripomína aj Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.oca.org, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Prepodobný otec Ján, učeník svätého Gregora Dekapolitu

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Dnešný svätec sa narodil koncom ôsmeho storočia. V mladom veku vstúpil do kláštora v Solúne a stal sa žiakom svätého Gregora Dekapolitu. So svojím učiteľom a Jozefom Hymnografom, ktorého sme si pripomínali 4. apríla, šli do Konštantínopolu, aby protestovali proti obrazoboreckej politike Leva V. Arménskeho (813-820). Krátko po smrti Gregora Dekapolitu v roku 842 zomrel aj prepodobný Ján. V roku 851 Jozef Hymnograf preniesol pozostatky oboch do kláštora, ktorý založil v Konštantínopole.

Svätý mučeník Viktor a spoločníci

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „víťaz“. Viktor a spoločníci sú mučeníkmi z čias cisára Diokleciána. V Krista vraj uverili vďaka hrdinskej vytrvalosti svätého Juraja. Okrem Viktora grécke miney spomínajú aj Botika, Akyndyna, Bena, Cesaria, Severiána, Christofora, Teonasa a Antónia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de , BBKL, VHL spracoval Ján Sabol

Naši prepodobní otcovia Simeon z Perzie a Akakios, meliténsky biskup.

Meliténsky biskup Akakios je svätcom, ktorého si dnes pripomína Gréckokatolícka cirkev. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nevinný, nie zlý“. Protivník nestorianizmu v Efeze bol biskupom v Meliténach, v súčasnosti mesto Malatia v juhovýchodnom Turecku. Akakios vyučoval Cyrilovu, aj keď nevyjasnenú, Kristológiu. Vymieňal si korešpondenciu s Cyrilom Alexandrijským. Známym sa stal tým, že vystúpil na koncile v Efeze proti Nestorovi. Poslal listy aj do Arménska. K jeho literárnym dielam patrí Homília, ktorú predniesol v Efeze, a dva listy Cyrilovi. Prepodobný otec Akakios, meliténsky biskup, zomrel po roku 438.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia

Mená svätých mučeníc majú grécky pôvod. Agapa znamená „láskavá“, Irena „mierumilovná“ a Chionia „snehobiela“. Agapa, Irena a Chionia boli sestry. Sú mučenicami z čias Diokleciánovho prenasledovania. Na príkaz prefekta Dulcita ich 1. apríla 304 v Solúne upálili na hranici. Súčasťou neskorších životopisov boli aj tri protokoly, ktoré sa zachovali z procesu. Kedysi sa v Solúne pred bránami mesta nachádzala bazilika zasvätená týmto sväticiam.

Svätý mučeník Leonidas a spoločníci

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „syn leva“. Leonidas je grécky mučeník. V 3. storočí zomrel za vieru v Korinte. Ako uvádza životopisná legenda, vraj počas sviatkov Paschy s početným zástupom spieval žalmy. Pohanskí služobníci ho preto zajali, a uvrhli do väzenia. Pred miestodržiteľom ho nútili obetovať modlám, mučili ho napokon s ďalším kresťanmi utopili v mori. Rímske martyrológium spomína okrem Leonidasa a siedmich neznámich spoločníkov aj Kallista a Charisia. Grécke miney ešte uvádzajú, okrem spomínaných dvoch, Christianu, Gallu, Teodoru, Lotu, Tertiu, Karista, Chariessu, Nike, Gallenu, Nunechiu, Bazilissu a Kalisa.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätí apoštoli Aristarch, Pudent a Trofim

Mená Aristarch a Trofim majú grécky pôvod. Aristarch znamená „najlepšieho pôvodu“ a meno Trofim „živiteľ“. Meno Pudent má zasa latinský pôvod a znamená „šikovný“. Dnešní svätci žili v dobe apoštolov. Aristarch bol spoločníkom na cestách a spolupracovníkom apoštola Pavla. List Kolosanom ho predstavuje ako židokresťana zo Solúna. S Pavlom bol v Efeze, na poslednej ceste v Jeruzaleme a počas putovania do Ríma. Pavol ho v liste Kolosanom nazýva spoluväzňom, zrejme preto, že bez toho, aby bol uväznený, zdieľal Pavlovo zajatie. Životopisné legendy z neho urobili biskupa zo Solúna alebo Apamei a pripočítali ho k 70 učeníkom. Pudent bol pravdepodobne synom Prisky a rímskym senátorom. Oboch spomína Pavol v Druhom liste Timotejovi. V Ríme prejavil Pudent spoločne so svojimi dcérami Pudentiánou a Praxédou Petrovi pohostinnosť. Podľa tradície zriadil v Ríme jeden z najstarších chrámov, dnes zasvätený svätej Pudentiane. Trofim bol kresťan z pohanstva a pochádzal z Efezu. Pavla sprevádzal na jar v roku 58 z 3. misijnej cesty z Korintu do Jeruzalema. Pavol raz musel nechať Trofima chorého v Miléte. Trofim sa nechtiac stal podnetom Pavlovho zatknutia, keď ho Pavol ako nežida vzal do átria Jeruzalemského chrámu. Neskoro-antické a stredoveké zoznamy apoštolov zaradili Trofima ako jedného zo 72 Ježišových učeníkov. Podľa týchto správ vraj Trofim zomrel s Pavlom v Ríme za cisára Nera.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL a heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „bojovný“. Rímsky pápež Martin sa narodil v meste Todi v centrálnom Taliansku. Ako diakona ho pápež Teodor I. ustanovil za svojho apokrizára, vyslanca, na cisárskom dvore v Konštantínopole. Tam sa zoznámil s náukou o prirodzenostiach a vôľach Ježiša Krista. Jeho vysviacka v júli 649 za rímskeho biskupa sa udiala bez toho, aby ju potvrdil cisár. Martin so zápalom nasledoval cirkevnú politiku svojho predchodcu Teodora I. a pokračoval v lateránskej synode. Za pomoci mníchov z východu, ktorí kritizovali cirkevnú politiku cisára, ktorý nariadením z roku 648 zvaným Typos zakázal teologickú diskusiu, Martin odsúdil Monoteletizmus. Nahnevaný cisár Konstans II. poslal do Talianska exarchu Olympia, aby Martina zatkol. Avšak Olymp sa od cisára odčlenil, vyhlásil sa za uzurpátora Talianska a Martina nechal na pokoji. Až po smrti Olympa sa ďalšiemu exarchovi, Teodorovi Kalliopasovi, podarilo Martina 15. júna 653 zatknúť. O dva dni nato cisárov dekrét v Ríme oznamoval, že Martin bol zvolený neplatne a v noci pod dohľadom stráže ho preplavili do Konštantínopolu. Tam ho väznili tri mesiace v samotke. V decembri ho odsúdili za vlastizradu na trest smrti. Pri verejnom bičovaní mu zomierajúci konštantínopolský patriarcha Pavol II. vymohol zníženie trestu na exil. Na jar 654 ho odviedli do Chersonu na Kryme. Ešte za jeho života si rímsky klérus zvolil jeho nástupcu Eugena I. Martin zomrel sužovaný hladom a sklamaním zo svojich bývalých priateľov 16. septembra 655. Náuku, ktorú uznal v Chalcedóne, potvrdil v roku 680, 6. ekumenický koncil v Konštantínopole. V západnej cirkvi si ho začali už skoro ctiť ako mučeníka a jeho pozostatky preniesli do rímskej baziliky San Martino ai Monti.

Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios

Meno Anton má latinský pôvod a znamená „popredný“, meno Ján má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“ a meno Eustatios má grécky pôvod a znamená „stabilný“. Anton a Ján boli bratia. Spolu s Eustatiom pochádzali zo vznešeného rodu z Litvy. Žili na dvore veľkokniežaťa Olgerda. Uverili v Krista a dali sa pokrstiť. Pretože v pôstny deň odmietli jesť mäso, mučili ich a napokon aj obesili. Anton zomrel 14. júna, Ján 24. apríla a Eustachius 13. decembra. Stalo sa tak v roku 1342. Ich telá pochovali v chráme Najsvätejšej Trojice vo Vilniuse. Na ikonách sa znázorňujú v dvorných šatách s krížom a mečom. Ján je uprostred a spolu s Antonom má na hlave čiapku.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

 Svätý hieromučeník Artemón a spoločníci

Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „zdravý“. Mučeník Artemon pochádzal z Laodícey, jednej z antických metropol frýgijskej oblasti. Životopisná legenda ho predstavuje ako veriaceho od mladosti. Už ako dieťa túžil po duchovnej službe v chráme. Tá sa mu splnila, keď sa ako 16-ročný stal lektorom. O 12 rokov neskôr ho vysvätili za diakona. Vraj až keď mal 56 rokov, prijal kňazskú vysviacku. Už ako starca, podľa mineí ako 89 ročného, ho spoločne s ďalšími kresťanmi zatkli v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána (284-305). Po krutom mučení ho upálili, alebo sťali. Prepodobný Artemón zomrel okolo roku 303. O jeho úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho spomína 8. októbra.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Nás prepodobný otec a vyznávač Bazila, parijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kráľovský“. Dnešný svätec žil za čias cisára Leva III. Izaurského (717-740). Bol biskupom v meste Parion na južnom pobreží Dardanel v blízkosti súčasného tureckého mesta Kemer. Pretože počas obrazoboreckého sporu bránil ikony, stal sa z neho utečenec. Celý svoj život bojoval proti tejto chybnej náuke. Zomrel začiatkom deviateho storočia.

Svätý hieromučeník Zeno, veronský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „božský“. Podľa svedectva svätého Ambróza, Petronia z Bolone a Gregora Veľkého žil svätý Zeno v druhej polovici 4. storočia. Podľa starej miestnej tradície zomrel v pokojných časoch. Podľa viacerých svedectiev, z ktorých najstaršie je z 8. storočia, je veronský biskup Zeno autorom zbierky Tractatus. Táto pravdepodobne najstaršia po latinsky napísaná zbierka, obsahuje 93 častí: medzi nimi list, vysvetlenia Písma, napomenutia, pozvánky, predslovy pre veľkonočnú krstnú liturgiu, ako aj krátke príhovory o viere a kresťanskom živote. V diele badať úzku príbuznosť s ranokresťanskou literatúrou severnej Afriky. Často sa odvoláva na Apuleia z Madaury, Tertuliána, Cypriána a Laktancia. Používa zjednotený africký preklad Biblie. V minulosti si preto mysleli, že Zeno musel pochádzať z Afriky. Isté však je len to, že v druhej polovici 4. storočia bol biskupom v hornom Taliansku. Jeho hlavnou starosťou bolo ochrániť veriacich od nebezpečenstiev arianizmu a vyviesť ich zo stále silnejúcich vplyvov pohanského prostredia. Podobne ako Ambróz, si aj Zeno veľmi vážil panenstvo. Preto aj jeho zbierka ponúka hlboký náhľad na kresťanský život vtedajšej doby: stav morálky, teologického a všeobecného vzdelania jednoduchého biskupa, liturgiu, cirkevné stavby a spôsob kázania. Veronský biskup Zeno zomrel pravdepodobne okolo roku 371.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama.

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ako otec“. Ázijské mesto Pergamon bolo sídlom najstašieho spoločenstva kresťanov v Malej Ázii. Tomuto spoločenstvu kresťanov je adresovaný tretí list v knihe Zjavenia apoštola Jána. Tá spomína aj mučeníctvo Antipasa, ktorý sa osvedčil svojou smrťou ako „verný svedok“ (2,13). Podľa životopisnej legendy z 5. storočia zomrel Antipas v rozžeravenom bronzovom volovi, ktorého podľa byzantských historických prameňov neskôr preniesli do Konštantínopolu. Nie je jasné, či Antipas bol v Pergamone biskupom. V 5. storočí v meste existoval jemu zasvätený chrám. V dnešný deň Antipasa spomína aj Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol