Svätí mučeníci Terencius, Pompejus a spoločníci

Mená dnešných svätcov pochádzajú z latinčiny. Terencius je priezvisko rímskeho rodu a Pompejus znamená „päť“. Terencius a jeho spoločníci trpeli v Afrike v čase prenasledovania za cisára Décia (249-251) a guvernéra Fortunacia. Grécke miney spomínajú, že ich bolo štyridsať a okrem Terencia a Pompeja, výslovne spomínajú mená: Afrikánus, Maxim, Beno, Alexander a Teodor. Po krutom mučení ich sťali. Terencius a jeho spoločníci zomreli v roku 250.nZa čias byzantského cisára Teodóza preniesli okolo roku 826 pozostatky dnešných mučeníkov do Konštantínopolu.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Eupsychios

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „veselý“. Eupsychios sa narodil v kappadóckej Cézarei v čase keď vládol cisár Julián Odpadlík. Pochádzal zo vznešeného rodu patricijov. Len krátko pred uväznením vstúpil do manželstva. Ako uvádza životopisná legenda spoločne s ďalšími kresťanmi v meste zničil pohanský chrám bohyne Fortuny. Keď cisár Julián Odpadlík (360-361) pricestoval do Antiochie, v kappadóckej Cézarei našiel posledný pohanský chrám v ruinách a takmer všetci obyvatelia boli kresťania. V hneve zbavil kresťanov majetku, obyvateľom uvalil neznesiteľné dane, a kňazov vydal napospas svojim vojakom . Viacero kresťanov vtedy prišlo o život. Medzi nimi aj dnešný svätec Eupsychios. Po krutom mučení ho sťali. Mučenícku smrť za Krista postúpil v roku 362. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s krížom, znakom jeho umučenia. O úcte k nemu aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Svätí apoštoli Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés

Títo apoštoli patrili ku skupine sedemdesiatich Ježišových učeníkov. Apoštol Herodion bol príbuzným svätého Pavla a jeho a Petrovým spoločníkom na cestách. Peter a Pavol ho ustanovili za biskupa v Patare, kde sa ho pohania a Židia pokúsili ukameňovať resp. prebodnúť nožom. V čase keď Petra ukrižovali, Herodióna sťali. Apoštola Agaba spomínajú Skutky apoštolov ako proroka z Júdska, ktorý predpovedal Pavlovo uväznenie. Podľa tradície pôsobil vo viacerých krajinách. Rúfus sa spomína v Pavlovom Liste Rimanom. Podľa Markovho evanjelia bol synom Šimona z Cyrény a biskupom v Tébach. O Asynkritovi sa tiež píše v Liste Rimanom (Rim 16,14). Bol biskupom v Hyrkanii v Malej Ázii. Aj svätých Flegonta a Hermésa spomína List Rimanom. Flegont bol biskupom v meste Marathon v Trácii a svätý Hermes bol biskupom v Dalmácii.

Náš svätý otec Celestín, rímsky pápež

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „nebeský“. Celestín bol pápežom v rokoch 422 až 432. Úspešne bojoval proti heréze pelagianizmu v Anglicku, keď tam poslal Germana z Auxerre. Proti semipelagianizmu v Gálii zakročil tak, že obhajoval náuku a osobu svätého Augustína. V roku 431 poslal Palládia s úlohou pokresťančovať do Írska. V roku 430 zvolal proti Nestorovi rímsky koncil, na všeobecnom koncile v Efeze z roku 431 ho zastupovali traja legáti. Keď v roku 432 zomrel, pochovali ho na nádvorí Chrámu svätej Priscily. V roku 817 preniesli jeho pozostatky do rímskeho Chrámu svätej Praxedy.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de, LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Juraj, mytilénsky biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „roľník“. Medzi dvadsiatimi siedmimi národnými svätcami ostrova Lesbos v Egejskom mori vyniká aj svätý Juraj. Nie je známe, či bol rodákom z ostrova. V mladosti sa stal mníchom, neskôr arcibiskupom v hlavnom meste ostrova v Mytilénach. Počas obdobia obrazoboreckých sporov, ktoré vypukli v roku 726, sa zasadzoval za zachovanie úcty k ikonám. Ostrov Lesbos sa stal útočiskom prenasledovaných obrancov ikon, ku ktorým patrila aj cisárovná Teodora. Juraj sa venoval aj sociálnej činnosti, staral sa o hladujúcich a chudobných. Zomrel 4. apríla v roku 787. Jeho telo pochovali v metropolitnom chráme v Mytilénach.

Svätý mučeník Kalliopius

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobre nábožný“. Kalliopios je mučeník z cilicíijskeho mesta Pempeiopolis. Pochádzal z mesta Perge v Pamfýlii. Ako uvádza životopisná legenda, počas prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána zomrel ako mučeník. Ukrižovali ho hlavou nadol.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „šťastný“. Dnešný svätec sa narodil okolo roku 512 vo Frýgii. Študoval v Konštantínopole, stal sa kňazom v meste Amaseia, neskôr aj mníchom a predstaveným kláštora. V roku 552 ho cisár Justinián I. (527-65) ustanovil za konštantínopolského patriarchu. Eutychios so zápalom odsúdil tri kapitoly, na synode v roku 553. Tie označovali osobu a diela Teodora z Mopsuestie, spisy Theodoreta z Kyrrhos a list Ibasa z Edesy, ktorých cisár odsúdil v troch kapitolách na edikte v roku 544. V roku 565 Eutychios odmietol cisárov aphthartodoketizmus, mylné učenie vychádzajúce z monofyzitizmu, ktoré tvrdilo, že Kristovo telo ostalo už pred jeho vzkriesením neporušené. Cisár ho preto poslal do jeho bývalého kláštora do vyhnanstva. Za cisára Justína II. (568-78) sa Eutychios po druhýkrát stal patriarchom. Zomrel v roku 582. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov. 6. apríl je v Gréckokatolíckej cirkvi dňom spomienky na zosnutie Cyrilovho brata svätého Metoda. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poriadny“. Metod, krstným menom Michal, sa narodil v Solúne. Ako archón – vládca, riadil slovanskú provinciu. V roku 840 opustil štátnu službu a pod menom Metod sa stal mníchom v Bitýnii a igumenom, predstaveným kláštora Polychron. V roku 860 sprevádzal svojho brata Konštantína k Chazarom. Od roku 863 sa stal najbližším spolupracovníkom brata na Morave a v Panónii. Pápež Hadrián II. ho v roku 868 vysvätil za kňaza a o rok nato ustanovil za arcibiskupa Moravy a Panónie, čím sa obnovilo arcibiskupstvo v Sirmiu a pápež ďalej ustanovil Metoda za legáta, vyslanca Apoštolského stolca u Slovanov. Kvôli politickým zmenám na Morave, po zosadení Rastislava synovcom Svätoplukom v roku 869, odišiel Metod do Panónie. Salzburský arcibiskup Adalwin a jeho sufragánni biskupi, ktorí toto územie považovali za svoje, sa obrátili proti nemu, predvolali ho v roku 870 do Regensburgu pred súd a izolovali ho v Ellwangene. O tri roky neskôr pápež Ján VIII. dosiahol, aby ho prepustili, no zároveň zakázal slovanskú liturgiu. Keď sa Metod v roku 880 pred pápežom obhajoval pred opätovnými obvineniami zo strany biskupov, potvrdil Ján VIII. bulou Industriae tuae Metodove privilégiá, ktoré mu udelil ešte pápež Hadrián II. Práva však Ján VIII. obmedzil a po boku Metoda poveril sufragánneho biskupa z Nitry Wichinga. Pod priamym vedením Ríma sa mal rozvíjať cirkevný život v latinskej a rovnoprávnej slovanskej cirkevnej reči nezávisle od franskej ríšskej cirkvi. Napätia medzi Svätoplukom a Wichingom pretrvávali. V roku 881 bol Metod zrejme istý čas v Byzancii. Po svojom návrate pokračoval v prekladoch biblických, liturgických a cirkevnoprávnych textov, ktoré začal ešte so svojím bratom Konštantínom. Svätý Metod , učiteľ Slovanov zomrel 6. apríla 885 v Starom Meste. Popri svojom bratovi Cyrilovi sa považuje za zakladateľa cirkevnoslovanskej písomnej reči, vychovávateľa a cirkevné knieža.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Teodul, Agatopod a spoločníci

Mená Theodul a Agatopod majú grécky pôvod. Teodul znamená „Boží otrok“ a Agatopod „s dobrými nohami“. Diakon Agatopod a lektor Teodul sú solúnski mučeníci zo štvrtého storočia, z obdobia prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána (284-305). V Solúne pred sudcom odvážne vyznali kresťanskú vieru, za čo im po krutom mučení priviazali na telo kameň a utopili ich v mori. Ich úcta bola rozšírená aj na Západe, o čom svedčí aj Rímske Martyrológium.

Naša prepodobná matka Teodora Solúnska

Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Teodora sa narodila okolo roku 812 na gréckom ostrove neďaleko Atén Ejina (v minulosti Aigina). Vpád Arabov z roku 824 ju prinútil utiecť z ostrova do Solúna. Dcéru, ktorá sa jej tam narodila, zasvätila Bohu. Keď jej zomrel manžel, v Solúne vstúpila do tamojšieho kláštora svätého Štefana. Po viac ako 5 desaťročiach kláštorného života zomrela v povesti svätosti 29. augusta 892. Autormi jej životopisu sú Mikuláš Kabasilas a Ján Staurakios.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

 Naši prepodobní otcovia Jozef Hymnograf a Juraj z Maley

Meno Jozef má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridá“. Dnešný svätec sa narodil okolo roku 816 v Syrakúzach na talianskom ostrove Sicília. Okolo roku 827 unikol pred Saracénmi na Peloponézsky polostrov. O štyri roky neskôr sa Jozef stal v Solúne mníchom a neskôr aj kňazom. Keď v roku 841 cestoval z Konštantínopolu do Ríma, aby informoval o obrazoborectve, upadol do rúk pirátov a bol zavlečený na Krétu. Po vykúpení sa vrátil do Konštantínopolu. Tu okolo roku 850 založil kláštor. V roku 858 bol, ako priateľ zosadeného patriarchu Ignáca Konštantínopolského, deväť rokov vo vyhnanstve na Kryme. Od roku 867, za patriarchov Ignáca a Fotia, sa Jozef stal Skeuophylaxom – správcom Chrámu Božej múdrosti v Konštantínopole. Prepodobný otec Jozef Hymnograf zomrel 3. apríla 886. Jeho slávne hymny boli sčasti prevzaté do gréckej liturgie.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec a vyznávač Nikita, igumen Médikiovho kláštora.

Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „víťaz“. Predstavený gréckeho kláštora Medikion sa narodil okolo roku 750 v bitýnijskom meste Cézarea. Istý pustovník menom Štefan mu poskytol prvé poučenie o asketizme. Potom Niketas vstúpil do kláštora Medikion, ktorý ležal v blízkosti bitýnijskeho mesta Trigleia. V roku 790 patriarcha Taras, vysvätil dnešného svätca za kňaza. Neskôr sa Niketas stal v spomínanom kláštore predstaveným. Niketas sa venoval výchove mníchov, dbal na liturgiu. Keď cisár Lev V. obnovil ničenie ikon, Niketas bol jedným z tých, ktorí sa mu postavili na odpor. V decembri 814 patril ku skupine duchovných, ktorých cisár predvolal do paláca, kde s cisárom viedli ostrú diskusiu. Po nej sa obrazoboreckému patriarchovi Teodotovi Kassiterasovi síce na krátky čas podarilo získať Niketasa s ďalšími igumenmi a biskupmi na svoju stranu, no netrvalo dlho a Niketas znova obhajoval uctievanie ikon. Musel preto odísť do vyhnanstva na ostrov Prokonnesos a potom na ostrov svätej Glykérie. V exile mu robil spoločníka jeho spolubrat mních Arsenios. Obom adresoval list Teodor Studita. Po smrti cisára Leva V. v roku 820 sa mohol vrátiť do kláštora Medikion. Prepodobný otec a vyznávač Niketas zomrel v roku 824. Jeho obranná reč za uctievanie ikon sa zachovala vo Vatikánskom kódexe. V čase patriarchu Metoda (843-847) ho vyhlásili za svätého.

Náš prepodobný otec Títus Divotvorca

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „holub“. Títus je východným svätcom z 9. storočia. Ako uvádza legendou obohatený životopis, bol mníchom v konštantínopolskom kláštore Studion. Neskôr sa stal kňazom a potom aj predstaveným. Aj on trpel preto, že si ctil ikony a odmietal ich odstfaňovanie z chrámov. Keďže sa mu prisudzuje veľké množstvo zázrakov, nosí prívlastok Divotvorca.

Svätí mučeníci Afianus a Edesius z Lýcie

Ich mená majú grécky pôvod. Afianus znamená „prepustený“ a Edesius „vodnatý“. Podľa Rímskeho a Hieronymovho martyrológia Afianus a jeho brat Edesius pochádzali zo zámožnej rodiny z lýcijského mesta Gagai. Afianus bol žiakom v meste Berytos, predtým ako tajne opustil svoju pohanskú rodinu. Ubytovanie našiel u Pamfyla a Euzébia z Cézarey. Posledný z nich je autorom správy o Afianovom mučeníctve. Za cisára Maximina a miestodržiteľa Urbana, Afiana utopili. Jeho brat Edesius zomrel krátko po tom. Ich mučenícka smrť spadá do roku 306.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL a www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Naša prepodobná matka Mária Egyptská

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „Bohom milovaná“. Jednou z mála historicky overených správ o svätej Márii Egyptskej pochádza od Cyrila zo Skythopolisu (+524). V jeho životopise o svätom Kyriakovi, píše o existencii pustovníčky Márie z Palestíny, ku hrobu ktorej v 6. storočí prichádzali mnohí pútnici. Toto rozprávanie potom obohatil životopis, ktorý, zrejme neprávom, pripísali Sofróniovi z Jeruzalema. Neskoršia byzantská hagiografia použila tento rozšírený životopis a doplnila ho ďalšími údajmi. V životopise obohatenom legendou sa, okrem iného, nachádza aj časť životopisu svätého Pavla Pustovníka, ktorého autorom je Hieronym. Legenda opisuje Máriu Egyptskú ako rodáčku z Alexandrie, ktorá rada zvádzala mužov. Keď sa pridala k pútnikom, ktorí smerovali do Jeruzalema, zažila obrátenie. Robila pokánie za svoje predchádzajúce výstrednosti tak, že žila 47 rokov ako pustovníčka v púšti východne od Jordánu. Keď sa jej rozpadli šaty, za odev jej slúžili vlasy. Po smrti ju pochoval lev a anjeli sprevádzali jej dušu do neba. Jej kult sa vďaka pútnikom rýchlo rozšíril do celého sveta. Ako miesta kultu Márie Egyptskej môžeme spomenúť Rím, Neapol, Kremonu a Mníchov. Časti jej legendou obohateného životopisu sa stali obľúbeným námetom v umení.

Svätý Prokop

Začiatok apríla je v Gréckokatolíckej cirkvi zasvätený aj svätému Prokopovi. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „pripravený na boj“. Dnešný svätec Prokop sa narodil okolo roku 1004 v českom Chotoune. Spočiatku bol ženatý. Neskôr vstúpil do kláštora v ríši v Kyjeve. Odtiaľ priniesol liturgické knihy v cyrilike a v Čechách presadzoval slovanský cirkevný jazyk. Dostal sa tak do opozície voči kláštoru v Břevnově. Približne od roku 1030 bol pustovníkom v Sázavskom údolí. Tam založil kláštor s cirkevnoslovanským jazykom. Od roku 1039 sa stal jeho predstaveným. Prokop mal kontakt s českými kniežatami Udalrichom a Břetislavom I. Svätý Prokop zomrel 25. marca 1053. V roku 1204 ho pápež Inocent III. vyhlásil za svätého. V roku 1588 preniesli jeho relikvie zo Sázavy do chrámu Všetkých svätých v Prahe. Odvtedy sa stal 4. patrónom českej krajiny a tiež patrónom ľudí žijúcich v horách. V Čechách sa nachádza viacero pútnických miest svätého Prokopa.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol