Svätý mučeník Euplos

Jeho meno má grécky pôvodno význam nie je jasný. Euplus bol diakonom v sicílskom meste Catana. Pravdepodobne s bibliou v rukách sa vydal kvysokému sicílskemu úradníkovi, Correctorovi Calvinianovi. Od 29. apríla do 12. augusta 304 bol vo vypočúvacej cele. V posledný deň vypočúvania ho znova mučili a popravili. Grécky synaxár čiastočne zachoval dva protokoly z vypočúvania. Okrem Hieronymovho martyrológia, vystupuje jeho meno aj v rímskych lekcionároch z konca 7. a začiatku 8. storočia. Pápež Teodor mu zasvätil modlitebňu neďaleko Cestiovej pyramídy v Ríme.

Svätá mučenica Zuzana, panna

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „ľalia“. Najstaršie správy o dnešnej svätici podáva Klaudius Klaudianus ako aj Hieronymovo martyrológium. Na rozdiel od tradičných rímskych mučeníkov, ktorých si pripomínali na cintorínoch, bol kult svätej Zuzany spätý s chrámom, ktorý ležal neďaleko Diokleciánových kúpeľov. V 6. storočí chrám zasvätili svätej Zuzane. Ako píše životopisná legenda Zuzana bola dcérou rímskeho presbytera Gabrinia, údajného brata pápeža Gaia a bratranca Diokleciána. Keď odmietla ponuku na sobáš s cisárovým synom, zavraždili ju v ich vlastnom dome, ktorý ležal neďaleko pápežovho domu. Pápež Gaius na jej pamiatku zriadil v úvode spomínaný chrám, ktorý stojí na rímskom pahorku Quirinal.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec

…

Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na rímskeho biskupa a mučeníka Sixta II. Meno tohto svätca má grécky pôvod a znamená „jemný“. Dnešný mučeník ako nástupca Štefana I. na pápežskom stolci uvoľnil napätý vzťah, ktorý vznikol medzi jeho predchodcom a biskupmi v severnej Afrike a Malej Ázii kvôli problému platnosti krstov, ktoré udelili heretici. Po tom, čo sa vyostrilo prenasledovanie kresťanov za cisára Valeriána a druhý edikt nariaďoval popravu každého cirkevného predstaviteľa, 6. augusta 258 Sixta počas slávenia bohoslužby v Katakombách svätého Kalixta spoločne s jeho štyrmi diakonmi zatkli a na mieste sťali. V ten istý deň popravili ďalších dvoch diakonov, Felicissima a Agapita. O niekoľko dní neskôr popravili aj svätého Vavrinca. Svätého Sixta pochovali v katakombách svätého Kalixta. V 6. storočí zmenili meno chrámu svätej Crescentiany na chrám svätého Sixta a uložili tam pápežove pozostatky. Po vybudovaní nového chrámu svätého Sixta na rímskom pahorku Quirinal, pápež Benedikt XIII. obnovil pôvodný chrám. Obľubu svätého Sixta u ľudí dokazuje početné množstvo jeho vyobrazení na zlatých pohároch, mozaikách, freskách a plastikách v Ríme, Ravene, vo francúzskom Reims a nemeckom Vreden, často spoločne so svätým Vavrincom. Od Sixta sa zachoval frangment listu adresovaný Dionýzovi z Alexandrie. Zaoberá sa platnosťou krstu. Aj požehnávanie prvého hrozna je spojené so Sixtovým menom.

Svätý mučeník a diakon Felicissimus

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeho spoločníka v utrpení, diakona Felicissima. Meno tohto svätca má latinský pôvod a znamená „najšťastnejší“. Felicissimus bol spoločne s Vavrincom a Agapitom diakonom u pápeža Sixta II. V roku 258 ich v Ríme umučili a pochovali v katakombách Pretextáta na Via Apia. V latinskej cirkvi sa pripomínajú od 4. storočia spoločne so svätým Sixtom 6. augusta. Na ich hrob dal pápež svätý Damazus I. (366-384) vyhotoviť epigram. Objaviť sa ho podarilo v roku 1927. V 9. storočí pápež Gregor IV. (827-844) daroval pozostatky diakona Felicissima, benediktínskemu opátovi Gozbaldovi z nemeckého Niederalteich pre jeho chrám v Isarhofene.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý apoštol Matej

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „Boží dar“. Prvá kapitola Skutkov apoštolov podáva správu o doplnení dvanástich. Namiesto Judáša Iškariotského bol zvolený za náhradného apoštola Matej. O jeho ďalšej činnosti a živote neexistujú žiadne ďalšie novozákonné a historické správy. Podľa Euzébia z Cézarei Matej patril do skupiny 70 učeníkov. Podľa apokryfného spisu Skutky Andreja ho vraj apoštol Andrej zázračne zachránil z rúk ľudožrútov. Navzájom sa od seba líšiace správy o Matejovej mučeníckej smrti vznikli pravdepodobne adaptáciou správ o smrti Jakuba, Pánovho brata a sťatí apoštola Pavla. Na príkaz cisárovnej Heleny biskup Agriculus preniesol Matejove pozostatky do nemeckého Trieru. Písomné svedectvá o tomto prenesení však pochádzajú až z 9. storočia. Úcta k nemu sa v tomto meste rozšírila po znovuobjavenií stratených relikvií a ich prenesení do kláštora v roku 1127, ktorý odvtedy nosí apoštolovo meno. Okrem tohto mesta Matejove relikvie uchovávajú v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore a v Bazilike San Giustina v talianskom meste Padova.

Svätá Irena, byzantská cisárovna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „mierumilovná“. Irena sa narodila okolo roku 752 v Aténach. Od roku 768 bola manželkou byzantského cisára Leva IV. Vyznačovala sa krásou a múdrosťou, no bola až nežensky tvrdá a túžila vládnuť. Dlhý čas miernila obrazoborecký zápal svojho manžela. V roku 780 sa stala regentkou svojho 10. ročného syna Konštantína VI. Ďalej mala vplyv na vymenovanie Tarasa za konštantínopolského patriarchu (784) a so súhlasom pápeža Hadriána I. zvolala Nicejsko-konštantínopolský všeobecný koncil (786-787), ktorý obnovil uctievanie ikon. Aj za jej života pokračovalo napätie medzi východom a západom, najmä po odobratí pápežských právomocí nad dolným Talianskom. Irena dohodla sobáš princa Konštantína s Rotrudou, dcérou Karola Veľkého, no k manželstvu nedošlo. Keď v roku 788 nariadila synovi Konštantínovi VI. manželstvo s Paflagónčankou, spor medzi ňou a synom sa ešte prehĺbil. Keď jej syn stratil v roku 790 moc, stala sa o dva roky neskôr opäť spoluregentkou, až kým nezačala vládnuť v roku 797 sama v celej východorímskej ríši. O rok nato obnovila diplomatické styky s Karolom Veľkým, ktorý chcel sobášom s Irenou odstrániť dvojité cisárstvo. Počas rokovaní o sobáši ju 31. októbra 802 zosadili z trónu a poslali do vyhnanstva na ostrov Lesbos. Tam zomrela 9. augusta 803.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý Emilián Vyznávač, kyzický biskup

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „Horlivý“. Svätý Emilián bol v čase obrazoboreckých sporov biskupom v Kyziku neďaleko Daradanel. Vyznačoval sa nielen nábožnosťou, hlbokým poznaním a ďalšími pre biskupa typickými vlastnosťami, ale aj súcitom a úprimným zľutúvaním sa nad núdznymi. S odvahou sa postavil proti obrazoborcom a nebál sa nazvať ich bludármi. Po obvinení pred obrazoboreckým cisárom Levom V. (813-820), znášal útrapy a napokon ho poslali do vyhnanstva, kde začiatkom deviateho storočia skonal. V dnešný deň ho pripomína aj rímske martyrológium.

Náš otec svätý Myrón Divotvorca, krétsky biskup

Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína svätého krétskeho biskupa Myróna Divotvorcu. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „voňavý olej“. Svätý Myrón s prívlastkom Divotvorca sa narodil vznešeným rodičom na ostrove Kréta za vlády cisára Décia (249-251). Ako uvádza životopisná legenda, bol ženatý a s manželkou spravoval poľnohospodárstvo. Zo svojho majetku štedro dával chudobným. Keď jedného dňa rozdával chudobným víno, šírila sa zo sudov príjemná vôňa a vzhľadom na objem sudov z nich vytekalo až príliš veľké množstvo vína. Inokedy vraj, zo suda vyberal zlato, ktoré rozdával blížnym. Dokonca vraj ani zlodejom sa z poľa nedarilo nič ukradnúť. Neskôr ho ustanovili za biskupa v meste Knossus. Ako biskup vraj vykonal ešte viac zázrakov. Krétsky biskup Myrón zomrel ako starec okolo roku 350.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Svätý prepodobný mučeník Domécius

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „ten, ktorý stavia“. Domécius bol mníchom z Perzie. Žil za čias Konštantína Veľkého v kláštore mesta Nisibis, na vtedajších hraniciach medzi Perziou a Rímskou ríšou. Vraj ho pre závisť spolubratov vyhnali z kláštora. Tak odišiel do kláštora svätých Sergeja a Bakcha v arménskom Theodosiopolise (v súčasnosti turecké mesto Erzurum). Archimandrita Urbel ho dal vysvätiť za diakona. Urbel chcel, aby sa stal aj kňazom, no keď sa Domécius o tom dozvedel, utiekol severne od Nisibisu do hôr Kyros. Usadil sa tam na jednom vrchu a viedol prísny život. Pridávali sa k nemu aj ďalší učeníci. Tam ho ukameňovali vojaci cisára Juliána Odpadlíka aj s dvoma jeho učeníkmi. Prepodobný mučeník Domécius zomrel v roku 363. Kult k svätému Doméciovi je historicky overený od začiatku šiesteho storočia. Je rozšírený najmä v sýrskom meste Parthen pri Kyrrhos.

Svätá prepodobná mučenica Potamiana Divotvorkyňa, panna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „riečna“. Svätá Potamiana je mučenica z Alexandrie z čias Septima Severa. Bola žiačkou presláveného Origena. Podľa Euzébia z Cézarei vytrvalo bránila svoje panenstvo, na vieru obrátila vojaka Bazilidesa, ktorý ju viedol pred súd. Spolu s jej matkou Marcelou ju upálili, keď na ne liali vriacu smolu. Ako uvádza životopisná legenda, tri dni po mučeníckej smrti sa vo sne zjavila vojakovi Bazilidesovi, ktorý čakal v cele na smrť. Palladios, ktorého príbeh je obohatený o ďalšie udalosti, datuje Potamianinu smrť do obdobia vlády Maximina Daja.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý Gregor Palamas, solúnsky arcibiskup

V deň, keď Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou slávia sviatok Premenenia Pána, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na solúnskeho arcibiskupa svätého Gregora Palamasa. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „ostražitý“. Byzantský teológ, mystický spisovateľ a obranca hesychazmu, sa narodil v roku 1296 alebo 1297 v Konštantínopole. Vychovali ho na náklady cisára Andronika II.. Ako 22-ročný odišiel na sedem rokov na vrch Athos, potom sa s 10-timi spoločníkmi usadil na vrchu pri Beroi. Odtiaľ sa však vrátil späť na Athos a stal sa igumenom Lavry svätého Atanáza. Gregor sa snažil odvrátiť útoky Barlaama na hesychastické teórie, ktoré preferovali pokoj, rozjímanie a mystické sústredenie pred rozumovým výkladom sveta. K výtvarným prejavom hesychazmu patria predovšetkým ikony. Gregor Palamas sa zakrátko stal najlepším obhajcom hesychazmického hnutia. Na synode v Konštantínopole síce Barlaama pokarhali, ale neodsúdili. Gregorovými najostrejšími protivníkmi boli Gregor Akyndinos a Nikefor Gregoras. Kvôli spolupráci s Jánom Kantakuzenom bol Gregor na štyri roky uväznený v konštantínopolskom kláštore Christos Akataleptos. Po tom, čo sa Ján Kantakuzenos stal cisárom, zvolili Gregora za Solúnskeho arcibiskupa. Do úradu sa mu však podarilo nastúpiť až po troch rokoch. O rok na to, v roku 1351, na provinčnom koncile potvrdili Gregorove teórie, prijali ich do nedeľného slávenia počas Druhej pôstnej nedele a odsúdili Barlaama a Gregora Akyndina. 14. novembra 1359 solúnsky arcibiskup Gregor Palamas zomrel. Jeho žiak a životopisec Philotheos Kokkinos, od roku 1364 patriarcha, ho na synode z roku 1368 vyhlásil za svätého a za učiteľa cirkvi. Od roku 1912 nosí nová solúnska katedrála jeho meno a uchováva jeho relikvie.

Svätý Teoktist, černigovský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „stvorený Bohom“. Teoktist bol mníchom v Kyjevsko-Pečerskej lavre. Bol jedným z tých, ktorí ozdraveli na príhovor mnícha Nikitu, neskoršieho biskupa v Novgorode. V roku 1103 ho ustanovili za predstaveného kláštora. O päť rokov neskôr, vďaka prostriedkom zbožného polockého kniežaťa Gleba Vseslaviča, vybudoval kamenné refektórium – spoločnú kláštornú jedáleň. V roku 1113 Teoktista vysvätili za biskupa v Černigove. 2 mája 1115 bol pri prenesení ostatkov svätých kniežat Borisa a Gleba do Vyšhorodu. Neskôr neďaleko biskupskej katedrály posvätil chrám zasvätený obom svätcom, ktorý vystavalo černigovské knieža Dávid. Černigovský biskup Teoktist zomrel na sviatok premenenia Pána v roku 1123. Pochovali ho v Pečerskej lavre.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, HTO spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Eusignios

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „s dobrým odznakom“. Eusignios sa narodil okolo roku 252 v Antiochii. Bol vysoko postaveným vojakom v cisárskej armáde Konštantína Veľkého. Na sklonku života bol strategickým poradcom rímskeho cisára. Keď zasadol na trón Julián Odpadlík, vtedy už vekom starý Eusignios sa nebál poukazovať na jeho nedostatky. Vraj ho prirovnával ku Konštantínovi Veľkému. Julián Odpadlík ho dal zosmiešniť a sťať. Mučeník Eusignios zomrel okolo roku 362.

Svätý hieromučeník Anter, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a rovnako sa nazýva starogécke božstvo odmietavej lásky. Podľa Liber Pontificalis bol pápež Anter Grék. Jeho pontifikát začal 21. novembra 235. Je o ňom známe, že zbieral zápisky o kresťanských mučeníkoch. Sám pravdepodobne nebol mučeníkom. Zomrel 3. januára 236. Je prvým pápežom, ktorého pochovali v pápežskej hrobke Kalixtových katakomb. Objavili v nich veľké kusy epitafu dnešného svätca.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Siedmi svätí mladíci z Efezu

Podľa legendy sa efezskí mladíci ukryli neďaleko mesta v jaskyni hory Ochlon, aby v čase prenasledovania za cisára Décia nemuseli obetovať pohanským bohom. V jaskyni ich zamurovali. Oni tam však zázračne zaspali. Po 187 alebo 193 rokoch sa dočasne zobudili a vydali svedectvo, že existuje telesné vzkriesenie zosnulých. Skorý miestny kult, svedectvo pútnika Teodósia Archidiakona o ich svätyni pri Efeze, ako aj nedávne archeologické nálezy potvrdzujú predpoklady o skutočnej existencii dnešných svätcov. Najstaršie literárne spracovanie legendy sa datuje do 5. storočia. Neskôr vznikli viaceré sýrske a grécke verzie. Pôvodný text o mladíkoch bol pravdepodobne napísaný po sýrsky, pretože sa stal základom oslavnej reči biskupa Jakuba zo Sarug na ich počesť. Gregor z Tour preložil legendy o nich do orientálnych ľudových jazykov a latinčiny a vďaka tomu došlo ku skorému a rozsiahlemu rozšíreniu ich kultu. Ich kult, spolu s pozmenenou legendou v 18. súre Koránu, bol prijatý dokonca aj v Islame. Pôvodný počet mladíkov v najstarších sýrskych podaniach bol osem. Zakrátko sa zúžil na sedem. Najmä v gréckych textoch sú pomenovaní ako Achillides, Diomedes, Eugenios, Stephanos, Probatos, Sabatios a Kyriakos. Sýrska tradícia, ktorú prevzal aj latinský preklad, udáva iné mená. Mladíci sa volajú Maximián, Malchus, Martinián, Dionýz, Ján, Serapion a Konštantín. Na západe sa kult siedmich mladíkov z Efezu tešil mimoriadnej obľube v období križiackych výprav a v baroku. Tu ich začali vzývať pri horúčke a nespavosti. Siedmi svätí mučeníci z Efezu sa v Gréckokatolíckej cirkvi pripomínajú aj 20. októbra.

Svätá prepodobná mučenica Eudokia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobrej povesti“. Mučenica zo 4. storočia pochádzala z Anatólie. Jej rodičia boli Rimania. Vojsko perzského kráľa Šapúra ju vzalo do zajatia spolu s ďalšími tisíckami kresťanov. Keďže bola dobre vzdelaná, vyučovala väzňov. Vďaka svojej vzdelanosti priviedla ku viere aj mnohé Peržanky. Napokon ju po krutom mučení, sťali. Prepodobná mučenica Eudokia zomrela v roku 362, alebo 364.

Svätý mučeník Eleuterios

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „osloboditeľ“. Svätý Eleuterios pochádzal z Byzancie. Žil na cisárskom dvore ako komorník. Tešil sa veľkej priazni svojho pána. Tajne prijal krst, no jeden z jeho spolusluhov to prezradil jeho pánovi. Keď sa Eleuteria nepodarilo presvedčiť priateľským pohovorom, dal ho jeho pán sťať. Jeho telo neskôr preniesli do Tarzu v Bitýnii, kde mu vystavali aj chrám. V dnešný deň ho spomína aj Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, OCA, heiligenexikon.de spracoval Ján Sabol

Naši prepodobní otcovia Izák, Dalmat a Faust

Meno Izák má hebrejský pôvod a znamená „veselý“, meno Dalmat zasa albánsky a znamená „ovca“ a meno Faust má latinský pôvod a znamená „priaznivý”. Prepodobný Izák pochádzal zo Sýrie. Bol od mladosti askétom. Okolo roku 378 prišiel do Konštantínopolu a vystúpil proti proariánsky naladenému cisárovi Valensovi. Predpovedal mu veľké nešťastie, čo sa aj splnilo. V roku 378 cisára Valensa v bitke pri Adrianopole porazili gótske kmene a jeho zavraždili. Valensov nástupca cisár Teodosius si svätého Izáka vážil. Počas jeho vlády žil dnešný svätec spočiatku v chudobnej cele pred bránami mesta. V roku 381 alebo 382 Izák založil v Konštantínopole prvý kláštor, ktorý pomenoval podľa svojho žiaka a nástupcu Dalmata. Ešte za jeho života mal kláštor už okolo 100 mníchov. Prepodobný Izák zomrel v roku 396. Dalmat bol pred vstupom do kláštora vojakom. Slúžil v cisárskej armáde a bol ženatý. V Konštantínopole sa pripojil k mníchom prepodobného Izáka, spoločne so svojím synom Faustom. Po Izákovej smrti zvolili Dalmata za predstaveného. Vystúpil aj na koncile v Efeze (431). Neskôr sa stal archimandritom, predstaveným všetkých konštantinopolských kláštorov. Prepodobný Dalmat zomrel v roku 440.

Náš prepodobný otec Anton Rímsky, novgorodský igumen

Jeho meno má latinský pôvod a znamená “popredný”. Novgorodský igumen Anton sa narodil v Ríme v roku 1067. Zrejme ako 17-ročný stratil rodičov. Začal študovať v gréčtine diela cirkevných otcov. Po istom čase rozdal dedičstvo chudobným, časť majetku vraj hodil v drevenom sude do mora. Potom vstúpil do jedného z odľahlých kláštorov, kde žil 20 rokov. Istý čas začal žiť na pobreží na jednej zo skál, počas jednej búrky vraj padol do mora a voda ho vyplavila až v Novgorode. S požehnaním miestneho biskupa Nikitu, založil v meste kláštor Narodenia Presvätej Bohorodičky. V meste vraj jeden z rybárov objavil aj sud, ktorý Anton, kedysi hodil do mora. Za pomoci financií postavil kláštor s chrámom a staral sa o núdznych, siroty a vdovy. Prestaveným sa v ním založenom kláštore stal až po viac ako 10 rokoch. Po 16 rokoch služby igumena zomrel 3. augusta 1147.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Prenesenie pozostatkov svätého prvomučeníka a archidiakona Štefana

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Zo Skutkov apoštolov vieme, že po spore medzi Helenistami a Hebrejmi v prvotnej Cirkvi, vybrali siedmych, aby apoštolom pomáhali pri každodennom obsluhovaní. Štefan, najvýznamnejší spomedzi nich, sa dostal do sporu s členmi helenisticko-židovskej synagógy. Za pomoci zinscenovaného povstania ľudu predviedli Štefana pred Synedrium, kde proti nemu svedčili falošní svedkovia. Štefan vo svojej obrannej reči na základe starozákonného príbehu poukázal na to, že Židia, a nie kresťania, sú tí, ktorí nedodržiavali zákon. Jeho výpoveď viedla k jeho ukameňovaniu. Podľa Skutkov apoštolov to bola prvá mučenícka smrť kresťana. Prvé rozsiahle rozšírenie jeho kultu nastalo v neskorej antike, keď sa v Jeruzaleme našli Štefanove relikvie. Objavil ich kňaz Lucián v Kaphar Gamala 3. augusta 415. Vtedy ich uložili do chrámu na vrchu Sion. Cisárovná Aelia Eudoxia, manželka Teodosia II., dala na mieste, kde Štefana ukameňovali, vybudovať chrám. V roku 428 preniesli Štefanove relikvie slávnostne do Konštantínopolu. Dnešný deň pripomíname túto udalosť. Za pápeža Pelágia II. v roku 585 Štefanove pozostatky preniesli znova, tentoraz do Ríma.

Náš svätý otec Štefan, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Rímsky pápež Štefan bol Rimanom. Jeho pontifikát začal 12. mája 254 v pokojnom čase medzi prenasledovaniami kresťanov za cisárov Décia a Valeriána. No vo vnútri Cirkvi prebiehali silné vnútorno-cirkevné boje. Pri spore o krst heretikov, požadoval Štefan zachovanie rímskej tradície v celej Cirkvi, a to zákaz opakovaného krstu. Kvôli sporu sa od Štefana odlúčili cirkvi v Afrike pod vedením Cypriána z Kartága, a v Malej Ázii. O zjednotenie sa znova pokúsil alexandrijský biskup Dionýz. Bolo to však po smrti Štefana a Cypriána za pápeža Sixta II. Štefanovo silné vedomie mimoriadneho postavenia rímskeho biskupa sa odzrkadlilo aj pri disciplinárnych opatreniach proti španielskym a galským biskupom. Svätý Štefan zomrel za začiatku prenasledovania kresťanov za cisára Valeriána 2. augusta 257. Hoci nezomrel násilnou smrťou, neskôr si ho začali ctiť ako mučeníka.

Vysielané Rádiom Lumen
Poda LThK , VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol