Svätá mučenica Juliána

Jej meno má latinský pôvod a znamená „z pokolenia Juliánov“. Panna a mučenica z Nikomédie bola podľa legendárneho životopisu popravená za vlády cisára Maximina Daia. Jej relikvie vraj priniesla Sefonia, alebo Sofia zo senátorského rodu, do juhotalianskeho regiónu Kampánia. Podľa svedectva Hieronymovho martyrológia si svätú Juliánu od šiesteho storočia uctievali v juhotalianskom meste Kúmy. Lokálna úcta v meste sa zakrátko rozšírila aj do neďalekého Neapola, kde jej zasvätili viacero chrámov. V roku 1207 preniesli relikvie z mesta Kúmy do Neapola. Vyobrazenie svätej Juliány sa nachádza na freske zo začiatku deviateho storočia v Januáriových katakombách.

Svätí mučeníci z Nikomédie, spoločníci mučenice Juliány.

Gréckokatolícka cirkev dnes pamätá aj na spoločníkov svätej Juliány v utrpení, mučeníkov z Nikomédie. Ako uvádza životopisná legenda, v časoch cisára Maximiána žil v Nikomédii senátor, ktorý sa podľa gréckych synaxárov a Simeona Metafrasta volal Eleusius, podľa Rímskeho martyrológia Evilasius. Ten sa zasnúbil s bohatou a vznešenou pannou Juliánou, ktorej otec Africanus bol pohanom, no ona spolu s matkou tajnou kresťankou. Vraj mala v čase zásnub iba 9 rokov, takže vtedy už prefekt Eleusius musel na Juliánu čakať. Keď snúbenec naliehal na vydaj, Juliána mu dala podmienku, aby sa stal kresťanom. Nahnevaný snúbenec ju zdvorilo presviedčal, no po neúspechu pristúpil k mučeniu. Keď Juliánu sťali, popravili s ňou pre vieru v Krista aj ďalších mužov a ženy. Západná cirkev spomína 120 až 130 mučeníkov, grécke miney zasa 500 mužov a 130 žien. Spolu so svätou Juliánou zomreli v Nikomédii v roku 304.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Ignác Bohonositeľ.

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ohnivý“. Svätý Ignác stojí v zozname biskupov Antiochie v poradí tretí, po Euodiovi a Petrovi. Za cisára Trajána ho spolu s viacerými spoločníkmi priviedli spútaných do Ríma. Tu ho čakalo usmrtenie divými zvermi. Počas cesty cez Malú Áziu a Macedónsko ho navštívili predstavení cirkevných obcí. Mučeníckou smrťou vo Flaviánovom Amfiteátri v Ríme, neskôr nazývanom Kolosseum, sa pravdepodobne splnilo jeho úprimné prianie. Smrť podstúpil najneskôr v roku 117. Nadšený svätým zápalom, charizmaticky nadaný Ignác sa prezentuje vo svojich siedmich listoch. Vo štvrtom storočí došlo k interpolácii a ich rozmnoženiu o ďalších šesť. Jeho rétorický, niekedy prehnaný, ale osobný štýl, sa opiera o azianizmus a stoicko-cynický prednes. Ignác je jedným z najskorších svedkov monarchistického zloženia cirkevného spoločenstva. Od Boha cez Ježiša mocou vybavený biskup je autentickým ohlasovateľom náuky, správcom sviatostí, vedúcim cirkevného spoločenstva v sociálnych a materiálnych záležitostiach. Pomáha mu – jemu podriadené – kolégium presbyterov a diakonov. Cirkevnému spoločenstvu v Ríme Ignác pripisoval prednosť vo viere a láske. Očakával od neho dohľad nad osiroteným cirkevným spoločenstvom v Antiochii. Celku všetkých cirkevných spoločenstiev po prvýkrát dáva meno „Katolícka cirkev“. V obrane proti Doketizmu, zdôraznil Jánovou terminológiou skutočné vtelenie sa pre-existujúceho Božieho Slova, ktoré sa uskutočnilo panensky cez Máriu a spásu skrze smrť na kríži a vzkriesenie tela. Idiomatická komunikácia je Ignácovi vlastná. Z tejto Kristológie získava povahu skutočná prítomnosť a charakter eucharistickej obety. V etike Ignác nasleduje Pavla. Úlohou Ježišových učeníkov je napodobovanie Ježišovho utrpenia. Viera a láska sú základnými smermi ako aj spojenie v jednote a Božie vlastníctvo. Všetko ostatné, čo patrí k spravodlivosti, nasleduje za nimi.

Svätý Filogonius, antiochijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a neznámy význam. Antiochijský biskup Filogonius, bol pred zvolením za biskupa právnikom. Pre jeho výrečnosť a nepodplatiteľnosť si ho veľmi vážili. Na biskupský stolec ho povýšili v roku 318. Ján Zlatoústy chváli biskupa Filogonia v jednej z rečí počas jeho sviatku, okrem čistoty obrátenia aj jeho horlivosť a múdrosť pri spravovaní svojho úradu. Ján Zlatoústy to dokazuje prosperujúcim stavom antiochijskej cirkvi pod jeho vedením a prirovnáva ju k dobre spravovanej vinici. Počas prenasledovania kresťanov za cisárov Maximiána a Licínia, Filogonius vystúpil ako vyznávač Krista a neskôr až do konca svojho života obraňoval Ježišovo skutočné božstvo pred ariánmi. Pre Krista sa zriekol všetkej závislosti na pozemských veciach a sám Árius ho radil k jednému z hlavných protivníkov. Antiochijský biskup Filogonius zomrel v 5. roku svojej biskupskej služby v roku 323.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Bonifác

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „dobrodinec“. Bonifác sa uctieva ako mučeník. V najstarších gréckych životopisoch chýbajú údaje o mieste a dátume jeho mučeníckej smrti. Metaphrastes a neskôr aj Teodor Prodromos spracovali jeho životopis. V latinských prekladoch sa už údaje miesta a času mučeníctva nachádzajú. Bonifác podľa nich podstúpil mučenícku smrť v cilicíjskom Tarze na začiatku štvrtého storočia. Jeho pozostatky potom preniesli do Ríma a pochovali na „Via Latina“. Motívy románu (Bonifác žije so svojou paňou v hriechu, prežije obrátenie) a náučná časť o hodnote relikvií (Pani Aglae pošle Bonifáca získať relikvie, no vrátia sa jej relikvie Bonifáca) tvoria kostru rozprávania. Bonifác sa v stredoveku stal patrónom vysoko váženého kláštora na rímskom vrchu Aventin.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Sebastián a jeho spoločníci

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Úctyhodný“. O Sebastiánovi existujú len veľmi skromné informácie. Ambróz o ňom vie, že pochádzal z Milána a v Ríme zomrel ako mučeník. Zoznam mučeníkov Rímskeho Chronografa z roku 354 spomína Sebastiána 20. januára a uvádza ako miesto pochovania Coemeterium v katakombách na Via Appia. Sebastiánov hrob bola jednoduchá lokula v galérii pri vstupe do menovaných katakomb. Jeho smrť sa preto datuje do čias prenasledovania kresťanov okolo druhej polovice tretieho storočia. V prvej polovici piateho storočia vznikol legendárny životopis. Jeho autorom je pravdepodobne Arnobius Mladší. Zo Sebastiána sa stáva dôstojník cisárskej gardy, ktorý je na príkaz Diokleciána rozstrieľaný šípmi. Vďaka starostlivosti kresťanskej vdovy Ireny sa zotaví a pre svoju opätovnú úprimnosť je kyjmi ubitý k smrti. Jeho telo, hodené do veľkej stoky „cloaca maxima”, vraj pochovala istá kresťanska Lucina v katakombách na začiatku krypty, pri stopách apoštolov. Kvôli včasnému a horlivému miestnemu kultu sa rozšírilo miesto okolo lokuly na pravouhlú hrobku. V polovici štvrtého storočia sa hrobka prepojila schodiskom s bazilikou svätých apoštolov, ktorá bola postavená nad katakombami a neskôr ju pomenovali podľa Sebastiána. Za Inocenta I. došlo k rozšíreniu hrobky, pribudli maľby, mramor a dvojité schodisko. Sixtus II. vybudoval v katakombách kláštor. V ňom vytvorený životopis napomohol rozšíreniu kultu svätca v celej Cirkvi. Najstaršie vyobrazenie svätého Sebastiána, ešte bez osobnej charakteristiky, sa nachádza v hrobke svätej Cecílie v Kalixtových katakombách a na mozaikách z takmer rovnakého obdobia v Ravene. Vplyvom legiend od siedmeho storočia vznikali vyobrazenia Sebastiána ako rímskeho legionára s bradou. V období renesancie vznikla podobizeň, akú poznáme dodnes, pekného mladíka priviazaného o peň alebo stĺp, prebodnutého šípmi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol

Svätý prorok Daniel

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je sudca“. Dnešný starozákonný svätec je hlavnou postavou prorockej knihy Daniel, ktorá rozpráva o jeho živote a víziách. Daniel prišiel v roku 605 pred Kristom za panovania Nabuchodonozora ako vyhnanec do Babylonu. Spoločne s ďalšími mladíkmi ho vzdelávali pre služby babylonského dvora. Pre svoju čestnosť a múdrosť mal za čias viacerých babylonských a perzských kráľov vplyvné postavenie. Podľa Rímskeho martyrológia by mal byť pochovaný v Babeli, podľa iných tradícií v Súzach. Od počiatkov kresťanského umenia, patria Danielove motívy k častým témam. Znázornenie v levovej jame sa stalo paradigmou vykúpenia zo smrti. Ďalšie znázornenie Daniela medzi levmi možno nájsť v katakombách, na plastikách, slonovine, zlatých nádobach a lampách. Daniel pre svoj pobyt v jame, ovplyvnil od konca stredoveku až do súčasnosti históriu a kultúru baníctva. Podľa neho bolo pomenovaných množstvo baní.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol

Svätý prorok Aggeus

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „sviatočné dieťa“. V poradí desiaty zo skupiny malých prorokov, inicioval v druhom roku perzského kráľa Dária opätovnú výstavbu chrámu. Zakrátko sa k nemu pridal jeho súčasník, prorok Zachariáš. V presadzovaní Božej slávy, vo výklade úbohého postavenia ako Božieho trestu, v povzbudzovaní k dôvere v Božiu pomoc, či v ohlasovaní univerzálnej eschatologickej spásy, sa stotožňuje s pred-exilovými prorokmi; aj v tom, že ju spája s chrámom a domom Dávida. Obsahom Aggeovho kázania nie je zdôrazňovanie náboženstva, ale rozvaha, ktorá slúži takmer iba pre potreby rekonštrukcie chrámu. Ten je podľa Aggea potrebný pre posilnenie Jahveho náboženstva. Prorockú knihu Aggeus dnešný svätec pravdepodobne sám nenapísal.

Svätý mučeník Marinus

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „morský“. Dnešného rímskeho mučeníka Marina spomína aj menológium talianskeho cisterciána a cirkevného historika Ferdinanda Ughelliho. Marinus pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny. Za Krista trpel v Ríme za cisára Numeriána. Napriek tomu, že bol senátorom, prefekt Marcián ho pri mučení vôbec nešetril. Vďaka Božej pomoci vraj bez zranenia unikol pazúrom leva a neublížila mu ani nádoba s vriacim olejom. Po modlitbe vraj modly, ktorým sa mal pokloniť, popadali na zem. Napokon ho sťali. Svätý mučeník Marinus zomrel okolo roku 283.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Gréckokatolícka cirkev nám dnes pripomína svätého hieromučeníka Eleuteria.

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „osloboditeľ“. Biskup a mučeník druhého storočia sa narodil okolo roku 90. Bol Rimanom. Ako dieťa stratil otca. Jeho matka Anthia ho potom priniesla k predstavenému rímskej cirkvi, Anakletovi, ktorý ho vychovával. Už ako mladý muž sa stal biskupom rímskej provincie Illyricum so sídlom v Sirmiu. Vďaka jeho práci kresťanské spoločenstvo rástlo. Počas prenasledovania za cisára Hadriána, zomrel ako mučeník v roku 140 v antickom meste Aecae, v súčasnosti juhotalianske mesto Troia. Spoločne s ním popravili aj jeho matku. Z miesta popravy sa kult k svätému Eleuteriovi rozšíril po celom južnom Taliansku. Za patróna ho má viacero juhotalianskych miest. Na ikonách sa znázorňuje ako hieromučeník a apoštolom rovný.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Biographisch-bibliographischen Kirchenlexikon spracoval Ján Sabol

Gréckokatolícka cirkev si dnes pripomína svätých mučeníkov Tyrsa, Leukia, Filemona, Apollónia a Kallinika.

Mená Tyrsos a Leukios majú latinský pôvod. Tyrsos znamená „steblo“ a Leukios „levov kôl“. Mená Filemon, Kallinik a Apollónios majú grécky pôvod. Filemon znamená „priateľský“, Kallinik znamená „dobrý víťaz“ a Apollónios „zasvätený gréckemu bohovi svetla, Apollónovi“. Nevieme presne, kedy svätý Tyrsos podstúpil mučenícku smrť. Životopis Symeona Metafrasta k nemu pridáva spoločníkov Leukia a Kallinika a ich mučeníctvo lokalizuje do Nikomédie (v súčasnosti turecké mesto Ízmit) v čase vlády cisára Décia, okolo roku 250. Rovnako legendárna, druhá verzia životopisu toho istého autora, pridáva ďalších spoločníkov umučenia – Filemona a Apollónia – a ich mučeníctvo umiestňuje do rímskeho mesta Antinopolis v Egypte, za čias vlády cisára Diokleciána okolo roku 303. Rímske martyrológium spomína dnešných svätcov 28. januára.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol

Gréckokatolícka cirkev nám 13. decembra pripomína svätých mučeníkov Eustratia, Auxencia, Eugena, Mardaria a Oresta.

Dnešní svätci podľa Rímskeho Martyrológia zomreli v Arménsku ako mučeníci za čias cisára Diokleciána. Eustatios zrejme patril k popredným mužom v krajine. Na príkaz prefekta Seteleona ho ako kresťana zatkli a mučili. Spolu s ním sa ako kresťan dal zatknúť aj jeho sluha Eugen. Ako pokračuje legendami opradený životopis, prefekt vzal Eustratia do jeho rodného mesta a cestou ho mučil. V rodisku dal prefekt zavraždiť jeho krajana Mardaria, pretože sa priznal, že je kresťanom, ako aj kresťanského kňaza Auxencia. Podobne umučili až na smrť aj sluhu Eugena. Nakoniec popravili aj Eustratia, spoločne s jedným z vojakov – Orestom. Traduje sa, že zomreli v ohnivej peci. Pozostatky dnešných 5 mučeníkov preniesli do Ríma a uložili v bazilike svätého Apolinára.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Vollständiges Heiligen-Lexikon spracoval Ján Sabol

Gréckokatolícka cirkev si 12. decembra pripomína aj prepodobného otca Spiridona Divotvorcu, trimituntského biskupa.

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „košík“. Biskup cyperského mesta Trimitus, sa narodil vo štvrtom storočí v meste Askia na Cypre. Podľa tradície bol pôvodne pastierom oviec a ženatý. Mal jednu dcéru Eirene. Ešte ako biskup pásaval svoje stádo. Dodatočne podpísal akty koncilu v Sardike. Vo východnej cirkvi sa uctieva ako „Divotvorca“. Stal sa patrónom Korfu, mnohých cechov a spolkov. Ľud ho radí ku svätcom, ktorým sa prejavuje mimoriadna úcta. V roku 691 preniesli jeho pozostatky do Konštantínopolu, v roku 1456 do oblasti Epirus a nakoniec na ostrov Korfu. Štyrikrát do roka sa na ostrove na jeho počesť konajú procesie. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s pastierkou čiapkou. Zachované životopisy zo siedmeho storočia sa odvolávajú na stratený veršovaný životopis a ústne podanie.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol