Náš otec svätý Mikuláš Divotvorca, arcibiskup lykijskej Myry
Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená víťaz nad ľudom, alebo víťaz z ľudu. Narodil sa okolo roku 283 v Patare v Lýcii, dnešných ruinách pri Kalkan v Turecku. Zomrel medzi rokmi 345 a 351 v Myre, dnešnom Demre v Turecku. Mikuláš bol vo veku 19 rokov vysvätený svojim strýkom Mikulášom, ktorý bol v Myre biskupom, za kňaza a zároveň bol ustanovený za opáta kláštora v Sione v blízkosti jeho rodiska. Keď jeho rodičia zomreli na mor, zdedil ich celý majetok, ktorý postupne rozdal chudobným. K nim patrili aj sestry, ktoré nemali potrebné veno na vydaj. Ich počet sa z viacerých prameňov líši. Najstarší prameň uvádza, že boli dve a peniaze, ktoré im dal, tak predtým ukradol, od ešte žijúcich rodičov. Po smrti svojho strýka putoval Mikuláš do Svätej Zeme. Po návrate ho miestna cirkevná obec zvolila za biskupa. Legenda ho opisuje ako temperamentného bojovníka a zároveň ako muža, ktorý bol schopný pracovať diplomaticky a pred spravodlivosťou uprednostňovať milosť. V roku 325 sa Mikuláš zúčastnil na 1. ekumenickom koncile v Nicei. Zachoval sa jeho bojový postoj proti heretickému učeniu arianizmu. Jedna legenda opisuje ako dal Áriovi zaucho. V ďalšej legende z jeho života sa opisuje ako zachránil troch nespravodlivo na smrť odsúdených tak, že sa vo sne zjavil cisárovi a prosil o ich oslobodenie. Iná legenda opisuje ich záchranu inak a to tak, že pri poprave chytil meč kata, keď ich chystal popraviť. Ďalšie legendy rozprávajú o záchrane lode, na ktorej sa nachádzali pútnici z Efezu, o vzkriesení troch mládencov, ktorých usmrtil mäsiar a o zázračnom rozmnožení obilia z cisárových lodí počas hladu v Myre. Napriek tomu, že Mikuláš vzal z lodí málo obilia, nielen, že na lodiach nič nechýbalo, ale okrem toho, že obilím živil roky celú cirkevnú obec, ostalo ešte aj na siatie. Úcta k svätému Mikulášovi sa rozvinula približne 200 rokov po jeho smrti, keď mu cisár Justinián zasvätil v 6. storočí v Konštantínopole chrám. Odtiaľ sa úcta k nemu dostala do Grécka a následne do slovanských krajín. V byzantskej tradícii v Rusku sa stal Mikuláš po Presvätej Bohorodičke najviac uctievanou osobou. Ikona sv. Mikuláša sa dostala aj na ikonostas a spravidla je umiestnená naľavo. K jeho životopisu sa časom pridružilo mnoho legiend, ktoré hovoria o jeho láske v ľuďom a ochote pomôcť. Jeho rozlámaný, prázdny sarkofág sa dodnes uctieva v novoobnovenom podzemnom chráme v Demre. V ôsmom storočí sa úcta k nemu rozšírila v Ríme a odtiaľ sa dostala ďalej do južnej a strednej Európy. V apríli v roku 1087 dobrodruhovia z Bari vzali jeho pozostatky uložené v Sarkofágu v Myre a preniesli ich do ich rodného mesta. Tam bola na troskách byzantského guvernérskeho paláca postavená monumentálna bazilika svätého Mikuláša, ktorú v roku 1098 posvätil pápež Urban II. V priebehu 11. až 16. storočia bolo v okolí Álp Mikulášovi zasvätených viac ako 2200 chrámov. Mikuláš sa považuje za pomocníka pri všetkých ťažkostiach. V Bari je podľa neho pomenovaný aj moderný futbalový štadión. Vo Fribourgu vo Švajčiarsku sa každoročne prvú sobotu v decembri slávi Mikulášsky sviatok, pretože mesto a katedrála sú zasvätené práve jemu. Časť relikvií uložených v katedrále sa v roku 2009 dostala do Volgogradu v Rusku.
Svätý Teofil, antiochijský biskup
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Bohu milý“. Grécky cirkevný spisovateľ Teofil žil v období 2. storočia. Na základe skromných bibliografických údajov sa dozvedáme, že sa narodil v blízkosti Eufratu a kresťanom sa stal až v dospelosti. Podľa Euzébia a Hieronyma bol Teofil v poradí šiestym biskupom v Antiochii. Okolo roku 180 napísal jediné zachované dielo Ad Autolycum. Spis vovádza človeka, ktorý nepozná kresťanstvo, do jeho základných právd. Euzébius a Hieronymus uvádzajú ešte ďalšie diela. Po tom, ako sa v Sýrii hojne rozšírili stúpenci gnosticizmu, Teofil, ako prvá významná osobnosť po Ignácovi, vybudoval na jeho základoch antiochijskú tradíciu. Kresťanstvo pre neho už nebola filozofia, ale zjavená „Božia múdrosť“, ku ktorej sa dá prísť vďaka filozofii. Podmienkou poznania Boha je očistenie očí duše a viera dôvery na základe Božích skutkov a prozreteľnosti. Antiochijský biskup Teofil, zomrel okolo roku 186.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol
