Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný mučeník bol jednoduchým vojakom vo vojsku cisára Maximiána. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov (303) vypočúvali ho. Po tom, ako vypálil pohanskú svätyňu Magna Mater v meste Amasya, ho kruto mučili a nakoniec v roku 306 upálili. Najstaršou správou o jeho osobe je oslavná homília Gregora Nysského a oslavná reč Chrysippa z Jeruzalema. V nasledujúcich legendárnych skupinách sú ďalej ospievané sprievodné udalosti a osoba dnešného svätca. Od 9. storočia sa v kulte mesta Euchaita objavuje svätý Teodor Stratilat, vojvodca alebo generál. Mal zomrieť ako mučeník za cisára Licínia v meste Euchaita, alebo Heraklea. Očitým svedkom a autorom životopisu je pisár Augaros. Tieto spisy sú však iba pozmenenou a rozšírenou verziou mučeníctva Teodora Tyróna. Medzi miesta kultu okrem Euchaity, patrí aj Konštantínopol, s 15 jemu zasvätenými chrámami, ďalej mestá Serres, Atény, Benátky a Rím. V umení vystupuje dnešný svätec ako dôstojník so štítom a kopijou a na mozaikách v chrámoch svätých Kozmu a Damiána a svätého Teodora v Ríme s korunou v ruke.

Svätý prorok Zachariáš, ktorý videl kosák

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh si spomenul“. Predposledný zo skupiny 12 malých prorokov bol synom Barachiáša a vnuk Ada. Spoločne s prorokom Ageom po návrate do vlasti z exilu, pôsobil v Jeruzaleme ako prorok. Zasadzoval sa za znovuvybudovanie chrámu. Zachariáš je zrejme identický so Zachiášom z kňazského rodu Ido, ktorého spomína kniha proroka Nehemiáša. Preto ho nazýva ďalšia prorocká kniha Ezdráš aj Idov syn Zachariáš. Jeho pôsobenie podľa rovnomennej prorockej knihy trvalo od 2. do 4. roku panovania kráľa Dária, teda v rokoch 520 až 518 pred Kristom. Na úpätí Olivovej hory v Jeruzaleme sa nachádza pomník s jeho menom, no nie je zrejmé, či ide o dnešného svätca.
Jeho relikvie objavili podľa Sozomena v roku 415 pri meste Eleutheropolis, 53 kilometrov juhozápadne od Jeruzalema. Odtiaľ ich preniesli do chrámu Jakuba, Pánovho brata v Konštantínopole.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, OCA spracoval Ján Sabol ml.

Náš prepodobný otec Partenios, lampsacký biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „panenský“. Partenios sa narodil v antickom meste Melitopolis, v súčasnosti mesto Karacabey v Turecku. Bol synom diakona. Podľa životopisu, ktorého autorom je Parteniov priateľ Krispinos, bol v mladosti rybárom. Ako osemnásťročný dostal dar konania zázrakov. Krátko nato ho miestny biskup ustanovil za kňaza. Neskôr ho kyzický metropolita Ascholios vysvätil za biskupa v meste Lampsakos. S podporou Konštantína Veľkého Partenios účinkoval ako horlivý misionár. Pravdepodobne sa zúčastnil na Nicejskom koncile (325), avšak pre chabé teologické vzdelanie nezaujal jasné stanovisko. Prepodobný otec Partenios zomrel okolo roku 360.

Náš prepodobný otec Lukáš Grécky

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „pochádzajúci z Lukánie“. Dnešný svätec nazývaný aj Lukáš Divotvorca alebo Lukáš Mladší, je jedným z najviac oslavovaných svätcov v Grécku. Narodil sa okolo roku 890 v meste Kastorion na gréckom ostrove Ejina. 7 rokov bol mníchom na vrchu Joannitza pri Korinte. Pre vpády Bulharov a Saracénov viackrát zmenil miesto svojho pobytu. Jeho posledná kélia (cela) sa nachádzala v oblasti Fókis neďaleko mesta Steiris. Prepodobný Lukáš Grécky zomrel v roku 953. Cisársky pár Roman II. a Theophano nad jeho hrobom vybudovali dva chrámy a kláštor Hosios Lukas, ktorý stojí dodnes a v roku 1990 ho zapísali do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Lukášove relikvie vzali v roku 1204 križiaci a dostali sa až do Bosny. Odtiaľ ich františkáni zachránili pred moslimami a odniesli ich do Benátok. Mysleli si, že sú to relikvie evanjelistu Lukáša. Pápež Ján Pavol II. v roku 1986 relikvie vrátil archimandritovi kláštora svätého Lukáša.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heligenlexikon.de spracoval Ján Sabol ml.

Náš prepodobný otec Bukol, smyrniansky biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pastier“. Svätý Ján apoštol a evanjelista ustanovil Bukola za biskupa v Smyrne. Nie je zrejmé, či sa tak stal prvým biskupom tohto mesta, alebo bol nástupcom istého Stratea. Bukol sa priatelil s Polykarpom, žiakom apoštola Jána. Bukol ustanovil Polykarpa za kňaza. Keď okolo roku 100 Bukol zomrel, Polykarp sa postaral o pohrebné obrady a stal sa aj jeho nástupcom na biskupskom stolci v Smyrne.

Svätý hieromučeník Silván, emeský biskup a spoločníci

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „lesník“. O mučeníkovi z Emesy (v súčasnosti mesto Hims v Sýrii) informuje prameň silne ovplyvnený legendami. Podľa neho pôsobil Silván v meste ako biskup. Za cisára Numeriána (283-284) podstúpil spoločne s miestnym lekárom Juliánom, diakonom Lukášom a lektorom Mociom mučenícku smrť. Životopisná legenda spomína, že Silván vtedy viedol tamojšiu cirkev už 40 rokov. Po krutom mučení ich hodili divým zverom. Svedectvo o existencii dnešných mučeníkov podáva už Euzébius z Cézarey.

Svätý Silván, emeský biskup a spoločníci

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Lesník“. O mučeníkovi z Emesy, v súčasnosti mesto Hims v Sýrii, informuje legendami silne ovplyvnený prameň. Podľa neho pôsobil Silván v meste ako biskup. Za cisára Numeriána (283-284) podstúpil spoločne s miestnym lekárom Juliánom, diakonom Lukášom a lektorom Mociom mučenícku smrť.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätá mučenica Agáta

Úcta k sv. Agáte je veľmi živá už oddávna, od staroveku. Napriek tomu nemáme o nej dosť hodnoverných správ. Jestvuje síce tzv. Passio s. Agathae (Umučenie sv. Agáty), no jeho vznik sa datuje do 5. storočia, čo je asi 200 rokov od jej smrti. Preto nie všetky údaje sú presné. Agáta žila v prvej polovici 3. storočia. Podľa legendy sa narodila v Catanii na Sicílii v zámožnej a nábožnej rodine okolo roku 235. Vychovávali ju zodpovedne a v bázni pred Bohom. Keďže bola krásna a bohatá, o nápadníkov nebola núdza. Zapáčila sa cisárskemu námestníkovi Quintiniánovi, ktorý prišiel do Catanie, aby bojoval proti kresťanom. Snažil sa ju prinútiť, aby s ním uzavrela manželstvo. No Agáta nesúhlasila. Dal ju na „prevýchovu“ k nemravným ženám. No ani to nepomohlo. Agáta sa zachovala čistá. Nato ju dal Quintinán natiahnuť na škripec a ukrutne ju mučil. Neľudský tyran jej dal odrezať prsia. Potom ju hodil do väzenia. Nedovolil nikomu, aby jej obviazali rany. Podľa legendy sa jej zjavil sv. Peter, ktorý jej rany zahojil. Na druhý deň, keď Agáta znovu nepristúpila na požiadavky pohana, dal ju obnažiť a jej telo trhať, váľať po črepinách a po žeravom uhlí. Pri tomto mučení Agáta zomrela. Stalo sa to pravdepodobne 5. februára 251. Jej telesné pozostatky sa nachádzajú v Catanii. Pápež sv. Damaz zložil na jej počesť hymnus a jej meno sa dostalo aj do Rímskeho kánona.

Svätá mučenica Teodúlia

Meno Teodúlia má grécky pôvod a znamená „Božia otrokyňa“. Dnešná mučenica pochádzala z antického mesta Anazarbus v Cilícii. Žila v obdoby vlády cisára Diokleciána (284-305) a Maximiána (285-305). Okolo roku 304 vo svojom rodisku spoločne s ďalšími kresťanmi položila život za Krista.

Svätý Polyeukt, konštantínopolský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „veľmi želaný“. Polyeukt bol mníchom pred tým, ako sa stal hlavou byzantskej cirkvi. Obdobie jeho patriarchátu spadá do rokov 956 až 970. Muž silného charakteru a prísnych mravov odmietol korunovať cisára Jána I. Tzimiska, kým nevykonal pokánie za zavraždenie cisára Nikefora II. Fókasa a nevyhnal svoju milenku cisárovnú Theophano. Zároveň u nového cisára Polyeukt dosiahol zrušenie zákonov jeho predchodcu, namierených proti kláštorným a cirkevným majetkom. Polyeukt tiež v roku 957 pokrstil ruskú kňažnú Oľgu, ktorá pri krste prijala meno Helena. Krátko pred smrťou vysvätil mnícha Teodora za patriarchu v Antiochii. Svätý Polyeukt zomrel 2. februára 970.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, wikipedia spracoval o. Ján Sabol ml.

Náš prepodobný otec Izidor Peluzijský

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dar egyptskej bohyne slnka Izis“. Izidor Peluzijský sa narodil okolo roku 360. Bol príbuzným alexandrijského patriarchu Tofila a jeho synovca Cyrila. Zámožný a dobre vzdelaný Izidor nastúpil kňazskú službu, neskôr odišiel do kláštora v blízkosti antického mesta Pelusium východne od delty Nílu. Stal sa mníchom, no predstaveným pravdepodobne nikdy nebol. Severus z Antiochie svedčí, že Izidor napísal takmer 3000 listov. Z nich sa zachovalo okolo 2000. Sú napísané starostlivým štýlom a tým poukazujú na Izidorovo klasické vzdelanie. Obsahovo zaujímajú stanovisko k početným náboženským problémom vtedajšej doby. Venujú sa predovšetkým kléru a mníšstvu a dávajú rady v morálno-asketických otázkach. Mnohé listy objasňujú jednotlivé exegetické otázky a svedčia o Izidorovej hlbokej znalosti Biblie. Pri otázkach špekulatívnej teológie, naopak jeho záujem ustupuje. Počas kristologického sporu rozhodne odsúdil Arianizmus, podobne aj tendencie manichejizmu a apolinarizmu. Svoje argumenty v prvom rade čerpá z Biblie, ktorú vykladá historicko-kritickou metódou. Z otcov pozná najmä Jána Zlatoústeho, kapadóčanov a Atanáza. Najmä v otázke hypostatickej únie nám osvetľuje stav, ktorý dosiahla teológia krátko pred Chalcedónskym koncilom (451). Pre zjednotenie oboch prirodzeností v Kristovi, ktorých rozdelenie, alebo zmiešanie odmieta, chýba už len použitie poslednej formulácie hypostatickej únie v jednej osobe Krista. Izidor Peluzijský sa však Chalcedónskeho koncilu už nedožil. Zomrel po roku 431.

Náš prepodobný otec Mikuláš Vyznávač, igumen kláštora Studion

Prepodobný otec Mikuláš Vyznávač je svätcom, ktorého nám dnes pripomína Gréckokatolícka cirkev. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Mikuláš Vyznávač sa narodil v roku 793 v meste Kydonia na Kréte. Keď mal 10 rokov prišiel do známeho kláštora Studion v Konštantínopole. Tam ho neskôr prijal ako mnícha igumen, predstavený kláštora, Teodor. Počas obrazoboreckých sporov verne stál pri svojom predstavenom a nasledoval ho aj do vyhnanstva. Po smrti Teodorovho nástupcu Naukratia, sa Mikuláš stal v roku 846 predstaveným kláštora Studion. Keďže zachovával studitskú tradíciu, zohrával tým významnú rolu uprostred bojov medzi prívržencami patriarchu Ignáca a patriarchu Fócia. Avšak Fócius sa márne snažil o priazeň igumena Mikuláša. Dvakrát preto dnešného svätca zosadili, poslali do vyhnanstva, či väznili. Igumena Mikuláša rehabilitoval až cisár Bazil I. Macedónsky. Prepodobný otec Mikuláš Vyznávač zomrel 4. februára 868 v Konštantínopole.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätý a spravodlivý Simeon a prorokyňa Anna

Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod. Simeon znamená „počúvajúci“ a Anna „milá“. Nábožný jeruzalemský Izraelita Simeon podľa state z Lukášovho evanjelia očakával záchrancu Izraela. Bol už zrejme starcom, keď dieťa Ježiša, ktorého matka niesla do chrámu, s dojatím vítal ako Božiu spásu. Jeho matke predpovedal, že Ježišovo budúce pôsobenie bude vyvolávať pohoršenia a jej samej sa bude tiež bolestne dotýkať. Simeona sa pokúšali identifikovať s osobami, ktoré v čase Ježišovho narodenia žili v Jeruzaleme. S Gamalielovým synom Rabbanom Simeonom, avšak ten bol vtedy ešte mladíkom, a s predstaveným synedria Simeonom, Hillelovým synom a otcom Gamaliela I. Novozákonné apokryfy urobili zo Simeona kňaza, alebo veľkňaza pretože vstúpil do chrámu a vyslovil požehnanie. V 6. storočí sa relikvie svätého Simenona nachádzali v Konštantínopole. Odtiaľ sa v roku 1243 dostali do chorvátskeho Zadaru. Vzácny strieborný relikviár Francesca z Milána je v tamojšom chráme svätého Simeona dodnes cieľom mnohých pútnikov. Na príbeh Simeona nadväzuje v Lukášovom evanjeliu príbeh prorokyne Anny. Anna bola dcérou Fanuela a pochádzala z Aserovho kmeňa. Ako 14 ročná sa vydala, no po 7 rokoch sa stala vdovou. Rovnako ako Simeon, aj ona v pokročilom veku, ako 84- ročná vdova , bola svedkyňou obetovania Ježiša v chráme.

Svätý prorok Azariáš

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Božia pomoc“. Podľa starozákonnej Druhej knihy kroník, bol prorok Azariáš prorokom v Symbate v Júdskom kráľovstve za kráľa Asa. Azariáš bol synom Obeda a pravdepodobne bol aj kráľovým učiteľom. Keď kráľ Asa porazil etiópskeho kráľa Zara, šiel mu prorok Azariáš naproti a napomínal ho k Božej bázni a podnietil ho k tomu, aby kráľ pod trestom smrti zakázal akúkoľvek modloslužbu. Grécke miney spomínajú, že prorok umlčal čarodejnicu a vraj predpovedal židovskému národu množstvo útrap zo straty požehnania, ktoré ich postihne po smrti Krista. Prorok Azariáš zomrel v Symbate.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätý mučeník Agathodorus

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „dobrý dar“. O dnešnom svätcovi chýbajú historicky overené údaje, lebo v životopisoch stojí pri jeho mene iba krátky legendami opradený opis jeho mučeníckej smrti. Agathodorus pravdepodobne zomrel za Krista v kapadóckom meste Tyana, v súčasnosti mesto Kemerhisar v južnej časti centrálneho Turecka.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätý mučeník Tryfón

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „žijúci v rozkoši“. Grécke a latinské životopisy o dnešnom mučeníkovi majú charakter legendy , a tak nám o Tryfónovi chýbajú overené historické správy. Podľa legendy Tryfón pásaval husi, no dostal dar uzdravovať. Ako 17-ročný vraj zbavil kráľovu dcéru démona. Tomu vraj prikázal, aby sa ľuďom zjavil v podobe psa, čo mnohých nadchlo pre kresťanstvo. Mučenícku smrť Tryfóna legendy situujú do Nicey v čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia. Centrom kultu svätého Tryfóna bol Smypsados, neďaleko súčasného mesta Dinar v juzápadnej časti Turecka. No ctili si ho tiež v iných mestách na východe, napríklad v Nicei, v súčasnosti turecké mesto İznik, a v niektorých mestách na západe, najmä v južnom Taliansku a na Sicílii. Byzantský cisár Justinián I. postavil v Konštantínopole nový chrám a zasvätil ho Tryfónovi. Odtiaľ sa jeho kult rozšíril aj do Dalmácie. Tryfón sa tak stal patrónom čiernohorského prístavného mesta Kotor pri Jadranskom mori. V Ríme mu pápež Ján XVIII. zasvätil jeden zo 101 chrámov, kde sa počas roka konala štácijná bohoslužba. Chrám sa nachádzal vedľa Baziliky svätého Augustína, neďaleko Piazza Navona. No v 18. storočí bol chrám zničený. Relikvie svätého Tryfóna sa nachádzali aj v ďalších rímskych chrámoch spoločne s relikviami svätých Respicia a Nymphy. Tak sa Tryfón spoločne s nimi dostal aj do Rímskeho Martyrológia. Vo vydaní z roku 2001 už Tryfón vystupuje samostatne. V gréckej cirkvi sa od 12. storočia začalo udeľovať takzvané Tryfónovo požehnanie proti zlým duchom a hmyzu. Na najstarších vyobrazeniach v kapadóckych jaskynných chrámoch vystupuje ako mladík s malým krížom v ruke.

Sväté mučenice Perpetua a Felicita

Ich mená majú latinský pôvod. Perpetua znamená „odolná“ a Felicita „šťastná“. Perpetua a Felicita sú mučenice z Kartága, ktoré popravili na narodeniny Geta v roku 202, alebo o rok neskôr. Z nariadenia Septima Severa (192-211) sa vstup ku kresťanstvu považoval za trestný čin. Perpetuu a Felicitu zajali ako katechumenky, potom prijali aj krst. Felicita bola otrokyňou a možno bola aj zosobášená so spoluväzňom Revocatom. Krátko pred popravou vo väzení porodila dcéru. Perpetua pochádzala zo vznešeného rodu. Vo väzbe sa ju už jej starý otec pokúšal primäť k odpadlíctvu. Podrobné informácie ponúka dojímavý životopis v 21 kapitolách. Latinská verzia sa nikdy nestratila, a raný grécky preklad znova objavili v roku 1889. Spomínaný životopis obsahuje náznaky herézy Montanizmu, ktoré však boli vo vtedajšom cirkevnom spoločenstve v Kartágu bežné. K odsúdeniu montanizmu došlo neskôr. V Chronografe z roku 354, stoja mučenice Perpetua a Felicita, hneď po apoštolských kniežatách, ako jedny z najstarších mučeníkov. V latinskej cirkvi sa nachádzajú v kánone svätej omše.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.