Prepodobný otec Maxim Vyznávač

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Najväčší“. Najvýznamnejší teológ siedmeho storočia sa narodil v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Stal sa sekretárom cisára Herakeia. Avšak okolo roku 613 sa ako obyčajný mních utiahol do Chryzopolisu (v súčasnosti mestská časť Istanbulu), a neskôr do Kyzika ( v súčasnosti turecké mesto Erdek). Pred prenikajúcimi Peržanmi Maxim utiekol najskôr na Krétu, Cyprus a potom do Afriky (628/630). Tu bol už známy vďaka svojim rôznym spisom. Po svojom príchode sa aktívne zapojil do boja proti zástancom monoteletizmu. V roku 645 viedol v Kartágu vedeckú rozpravu s bývalým konštantínopolským patriarchom Pyrrhom I. Krátko na to sa vydal do Ríma, kde sa zúčastnil Lateránskej synody (649), ktorú zvolal pápež Martin I. Synoda odsúdila monoteletizmus. V roku 653 dal byzantský cisár Konstans II. pápeža Martina I. i Maxima uväzniť a obvinil ich z vlastizrady. Po procese z roku 655 Maxima vyhnali do Bizye v Trácii. Keď o sedem rokov neskôr znova odmietol súhlasiť s cisárovým ediktom, ktorý zakazoval akékoľvek rozpravy o monoteletizme, vyrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho s jeho žiakmi do vyhnanstva v Lazike. Tam, v pevnosti Schemarion pri Čiernom mori, 13. augusta 662 zomrel. Maxim zanechal okolo 90 spisov, ktoré bezprostredne odzrkadľujú jeho myšlienky. Hoci mu väzenie a vyhnanstvo zabránili v ďalšej tvorbe, došlo k veľkému rozšíreniu jeho diel. Základom jeho mystickej a špekulatívnej teológie je Kristus. Maximovo myslenie ukazuje zriedkavú vyváženosť pri riešení ťažkých problémov. Je typicky byzantské, pre odvážnu a detailnú špekuláciu, ako aj rímske, pre trvalé prepojenie so skutočnosťou a bdelý zmysel pre Cirkev. Dnešný deň je spomienkou na prenesenie jeho pozostatkov do Konštantínopolu.

Svätí mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila

Meno Eugen má grécky pôvod a mená Kandidus, Valerián a Akvila majú latinský pôvod. Eugen znamená „urodzený“, Kandidus „jasný“, Valerián „z rodu Valeriovcov“ a Akvila „vznešený“. Dnešní mučeníci trpeli za vlády cisára Diokleciána. Po krutom mučení na príkaz miestodržiteľa Lysiasa, ich sťali za Krista v maloázijskom meste Trapezunt. Mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila zomreli okolo roku 310.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

Náš prepodobný a bohonositeľský otec Eutymios Veľký

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrej nálady“. Eutymios sa narodil v roku 377 v Meliténach. Už ako 19-ročný sa stal kňazom a vizitátorom kláštorov okolo Melitén. V roku 406 odišiel do Svätej zeme. Navštívil niekoľko pustovníkov a usadil sa pri faranskej lavre sv. Charitóna, kde sa k nemu pripojil Teoktist. V roku 411 sa spoločne nasťahovali do jaskyne v údolí Dabor medzi Jeruzalemom a Jerichom. Tam Eutymios vybudoval prvý Koinobion – cenobitický kláštor. Jeho vedením poveril Teoktista. Potom putoval so svojím žiakom Domeciánom do púšte pri Mŕtvom mori. V Marde vybudoval kaplnku, na mieste ktorej jeho žiak, Sáva, postavil svoj slávny kláštor. Okolo roku 423 býval v obci Aristobulias, kam ho pozvali jej obyvatelia. Nakoniec sa usadil asi 5 kilometrov od Teoktistovho kláštora a dovolil, aby sa okolo jeho cely usadila skupina pustovníkov. Postupne sa z tohto miesta sformovala Lavra svätého Eutymia s pravidlami z Faranu a Eutymiom na jej čele. Jeruzalemský biskup Juvenalis posvätil 7. mája 428, alebo 429 tamojší chrám. Mnohí z Eutýmiových žiakov sa neskôr stali biskupmi, zakladateľmi kláštorov a duchovnými učiteľmi. K nim patrí aj prepodobný Sáva. Eutymios podnietil jeruzalemského biskupa, aby zriadil pre Nomádov, ktorých priviedol ku kresťanstvu, samostatné biskupstvo v Parembolai. Ich šejk Aspebeth prijal pri krste meno Peter a stal sa v roku 425 ich prvým biskupom. Etymios má tiež zásluhu na tom, že cisárovna Eudokia-Athenais, ktorá od roku 443 žila v Jeruzaleme, prijala závery Chalcedónskeho koncilu (451). Prepodobný Eutymios Veľký zomrel 20. januára 473. Dôležitou časťou jeho života bol aj jeho boj proti Nestoriánom a Manichejcom. Popri zriadení mnohých kláštorov v Jeruzaleme, Eutymiov význam spočíva vo vyváženej spiritualite. Nemal rád asketické okázalé skutky. Od svojich žiakov žiadal radikálne sa zrieknutie všetkých vecí, verné zviazanie sa s miestom, odovzdanie sa vedeniu Božej prozreteľnosti, usilovnú manuálnu prácu, zachovávanie morálnej čistoty a bezpodmienečnú poslušnosť v pokore a láske. Od prepodobného Eutýmia pochádza prvá kodifikácia zákona mníšskeho života a podrobný popis mníšskej Bohoslužby. V jeho diele pokračoval ďalej jeho žiak, prepodobný Sáva.

Svätí mučeníci Bassus, Euzébius, Eutychius a Bazilides

Bassus, Euzébius, Eutychius a Bazilides sú mučeníci z Nikomédie. Ako píše životopisná legenda, slúžili na cisárskom dvore u Diokleciána. Poslali ich na súdny proces proti svätému Teopemptovi, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomínala 5. januára. Vďaka jeho mučeníctvu uverili v Krista a po krutom mučení ich popravili. Za Krista zomreli v roku 303. Ich svedectvo nasledovalo aj ich služobníctvo. Životopisná legenda spomína 1003 mužov, žien a detí.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, BBKL, heiligenlexikon.de, glaubenszeugen.de spracoval o. Ján Sabol ml.

Náš prepodobný otec Makarios Egyptský

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Blažený“. Makarios Egyptský, niekedy nazývaný aj Veľký, sa narodil okolo roku 300 v Hornom Egypte. Ako 30 ročný sa stal mníchom. Za krátky čas sa rozšírila povesť o jeho svätosti a zázračnej sile. Prepodobný Makarios Egyptský zomrel okolo roku 390. Oba pramene opisu jeho života, Historia Lausiaca a Historia monachorum, nehovoria nič o jeho dielach. Jemu neskôr pripisované Apophtegmata, homílie, osem listov a dve modlitby sa preto za jeho dielo nepovažujú. Ich autorom je pravdepodobne žiak Kappadóčanov Simeon z Mezopotámie, predstavený mníšskej komunity a zakladateľ heretickej skupiny Messaliánov. V súčasnosti je isté, že dielo „Duchovné homílie“ pochádza z kruhov Messaliánov. Vo svojich základoch je dielo identické s messaliánskym katechizmom „Asketikon“, ktorý v roku 431 odsúdil Koncil v Efeze. Dovtedy toto mysticko-asketické dielo malo váženú povesť a bolo veľmi rozšírené. S výslovne messaliánskou náukou, že duša je v moci diabla, ktorý môže byť vyhnaný iba neustálou modlitbou, spájajú Duchovné homílie, prevažne pravoverný náčrt vnútorného života, ktorý prostredníctvom ľútosti a pokánia, má viesť k mystickému spojeniu s Bohom. Takzvaný „Veľký list“ je kompiláciou diela Gregora Nysského „De instituto christiano“ a Makariovej 40. homílie.

Svätý Arsenius, kerkyrský arcibiskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „mužný“. Arsenius je byzantský biskup a kazateľ 9. storočia. Narodil sa v palestínskej Betánii okolo rokov 867 a 886. Stal sa 1. metropolitom na ostrove Kerkyra. Je autorom troch chválospevov na svätého Andreja, svätú Barboru a svätého Therina a známa je báseň k Veľkonočnej nedeli. Kerkyrský arcibiskup Arsenius zomrel po roku 933 v Korinte.

Náš prepodobný otec Makarios Alexandrijský

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „„blažený“. Kňaz a mních Makarios Alexandrijský zvykne nosiť prívlastok Politikos. Ako 40 ročný sa utiahol do skýtskej púšte aby žil ako pustovník. Prichádzali k nemu ako k duchovnému otcovi. Žil v tvrdej askéze a neustálej modlitbe. Boh mu dal milosť uzdravovať chorých a moc nad démonmi. Bol priateľom nášho ďalšieho dnešného svätca Makaria Egyptského. Počas jeho vyhnanstva mu bol Makarios Alexandrijský spoločníkom v utrpení. Náš prepodobný otec Makarios Alexandrijský zomrel okolo roku 394. Jeho život opisuje Palladiova Historia Lausiaca a dielo Historia monachorum.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval o. Ján Sabol ml.

Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi

Dnešný spoločný sviatok je oslavou oboch obrancov viery a učiteľov Cirkvi, ako aj potvrdením ich práce v oblasti teológie. Svätý Atanáz, alexandrijský arcibiskup. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nesmrteľný“. Svätý Atanáz sa narodil v roku 295 v Alexandrii. Bol žiakom svätého Antona. Ako 24-ročný sa stal diakonom alexandrijského patriarchu Alexandra. V jeho sprievode prišiel na 1. ekumenický koncil do Nicei, ktorý zasadal v roku 325. Tam sa pevne a s presvedčením postavil proti Ariánom. Tri roky po koncile sa stal alexandrijským patriarchom a tým aj hlavou celej alexandrijskej cirkvi. Počas 38-mich rokov ho 5 krát na podnet Ariánov vyhnali. Ocitol sa tak v Trieri, Ríme a na púšti. Atanáz odchádzal a vracal sa podľa toho, kto si získal priazeň cisára. V exile strávil 18 rokov. Od roku 366 až do smrti vykonával službu patriarchu. Vo svojich spisoch dokazoval Božstvo Ježiša Krista a jednu podstatu s Otcom. Zomrel 2. mája 373 v Alexandrii. Učenie. Atanáz Veľký sa pre svoj pevný charakter a vytrvalosť vo viere stal najdôležitejšou postavou svojej doby a výnimočnou osobnosťou cirkevných dejín. Odmietol akúkoľvek spoluprácu s Ariánmi rovnako tvrdohlavo, ako podrobiť sa cisárom. Bezpochyby pôsobil autoritatívne, no dokázal byť aj prívetivý. Bol skôr odvážny obranca odovzdávaného obsahu viery, než teologický vzdelanec pracujúci vo výskume . Hoci v používaní termínu „homousios“ bol zdržanlivý, obhajoval nicejské vyznanie viery keď ukázal, že všetko, čo je Otec, je aj Syn. Syn je „to idon“- vlastný Otcovi a ľudí by nedokázal zbožštiť, keby sám nebol Bohom. Rovnako obhajoval božstvo a jednu podstatu Svätého Ducha, ktorý vychádza z Otca skrze Syna. V Kristológii pripravil cestu pre nášho druhého svätca Cyrila Alexandrijského tak, že zdôrazňoval jednotu medzi človečenstvom a božstvom v Kristovi.

Svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup

Meno „Cyril“ má grécky pôvod a znamená „pán“. Cyril sa narodil okolo roku 380 v Alexandrii. Pred tým, ako ho zvolili za Alexandrijského patriarchu, bol tri roky mníchom. Na patriarchálny stolec zasadol v roku 412. Vo svojich teologických spisoch a exegézach vďaka boju proti Nestorovi používal prísnu rétoriku. Ich spor vyvrcholil v roku 431 na koncile v Efeze. Cyril a jeho prívrženci naň prišli skôr a exkomunikovali protivníkov. Keď došli prívrženci Nestora, exkomunikovali naopak ich. Cisár uznal uzávery oboch koncilov a Cyril a Nestor sa ocitli vo väzení. Kým Nestor sa utiahol do kláštora, Cyril dosiahol úspech vo svojej náuke o dvoch prirodzenostiach Krista. Cyril Alexandrijský zomrel 27. júna 444 v Alexandrii. Učenie. Cyril dosiahol chýr významného teológa a cirkevného politika v boji proti Nestorovi. V oblasti trinitárnej teológie zhrnul učenie gréckych otcov štvrtého storočia, najmä Atanáza. Zvykne sa preto nazývať „Pečať Otcov“. Cyrilova Kristológia nadobudla vlastný charakter počas protinestoriánskeho boja. Z božej prirodzenosti Slova je to zjednocujúca Kristológia, ktorá vždy najprv zdôrazňuje jednotu Krista a jeho božstvo, bez rušenia človečenstva. Cyril zdôrazňoval idiomatickú komunikáciu, náuku podľa ktorej obe Kristove prirodzenosti majú podiel na vlastnostiach tej druhej, a preto aj Márii prislúcha titul „Bohorodička“. Cyrilovo učenie odôvodňuje hlbokú náuku o spáse, ktorá je určovaná Atanázovou myšlienkou „zbožštenia“ ľudskej prirodzenosti Krista ako prototypu nášho omilostenia. Oboch dnešných svätcov si Gréckokatolícka cirkev pripomína aj samostatne: svätého Atanáza 2. mája a svätého Cyrila 9. júna.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, glaubenszeugen spracoval o. Ján Sabol ml.

Náš prepodobný a bohonositeľský otec Anton Veľký

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“. Anton Veľký je významným zástupcom egyptských pustovníkov. Narodil sa v roku 251 v Kome v blízkosti Téb, dnešnom Qiman el Arus v Egypte, ako syn bohatého kresťanského vlastníka pôdy. Vo veku dvadsiatich rokov sa po smrti svojich rodičov stal správcom ich majetku a vychovával svoju mladšiu sestru. Keď v chráme počul evanjelium o bohatom mladíkovi, tak ho to oslovilo, že väčšinu majetku daroval chudobným a nechal si len toľko, koľko potreboval so svojou sestrou na živobytie. Kvôli ešte radikálnejšej túžbe po chudobe rozdal napokon aj zvyšok majetku, sestru zveril do opatery a sám sa utiahol okolo roku 275 ako pustovník v blízkosti svojho bydliska. Neskôr žil vo vzdialenej pohrebnej jaskyni a napokon v ruinách starého zámku na hore. Dlhý čas tu znášal ťažké vnútorné pokušenia vo forme boja s démonmi. Anton sa stal známym a cteným. Mnohí ho vyhľadávali s prosbou o pomoc, potešenie a radu. Počas prenasledovania za Maximina Daia prišiel v roku 311 do Alexandrie a napriek právnemu zákazu navštevoval a posilňoval uväznených a odsúdených. Druhýkrát navštívil Alexandriu na prosby Atanáza v roku 350, aby verejne vystúpil proti arianizmu. Anton sa stal duchovným vodcom mnohých eremitov, ktorí sa zhromaždili okolo neho v púšti. Mníšstvo sa podľa jeho formy zakladá na askéze a utiahnutosti a stojí v protiklade k regule Benedikta z Nursie. Anton sám nenapísal ustanovenia svojej rehole. To uskutočnil až po jeho smrti až jeho priateľom Atanáz. Ten takisto napísal aj Antonov životopis, ktorý ho urobil známym široko ďaleko, aj mimo Egypta. Ako 105 ročný v roku 356 v Tabennisi odovzdal svoju dušu Bohu. Antonov význam spočíva v tom, že na miesto asketického života pustovníka postavil spoločenstvo pustovníkov, z ktorého svätý Pachomius vytvoril mníšske spoločenstvo. Úcta k svätému Antonovi sa rozšírila už v 5. storočí. V roku 561 boli jeho relikvie prenesené do Alexandrie, v roku 635 do Konštantínopolu a okolo roku 1000 do južného Francúzska. Od roku 1491 sa nachádzajú v Arles v južnom Francúzsku.

Náš prepodobný otec Anton Nový

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „vynikajúci“. Dnešný svätec pochádza z palestínskeho mesta Phosaton. Narodil sa v roku 785. Okolo roku 821 až 822 bol guvernérom maloázijského Themas Kibyraioton. Po vedením stĺpnika Eustatia sa z Antona stal v roku 825 mních. Anton sa priatelil so stratégom, veľkovojvodom Petronasom, ktorému predpovedal víťazstvo nad Arabmi z 3. septembra 863. Prepodobný Anton Nový zomrel 11. novembra 865.

Svätý cisár Teodózius Veľký

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec sa narodil 11. januára 345 v španielskom meste Cauca. Bol synom Flavia Teodozia. 19. januára 379 ho povýšil Gracián namiesto Valeriána za spoluaugusta na východe. Ešte pred svojím krstom, veľmi zbožný Teodózius vydal 28. februára 380 edikt, ktorý o rok neskôr potvrdil Koncil v Konštantínopole. Ním sa Nicejské vyznanie stalo záväzné pre všetkých Teodóziových poddaných. Jednota viery demonštrovaná v štátnom náboženstve, sa mala stať základom jednoty ríše. V roku 392 zakázal všetky pohanské kulty. No Teodózove opatrenia proti heretikom a pohanom neboli úspešné kvôli ťažkej politickej situácii a jeho odmietavému postoju k násiliu. Teodózius sa považoval za Bohom povereného vládcu, oprávneného určovať Cirkvi svoju vôľu. Na druhej strane ostal členom spoločenstva Cirkvi a bol napríklad pripravený vziať na seba pokánie, ktoré od neho v roku 390 požadoval Ambróz z Milána. V snahe vyriešiť problém s Germánmi a posilniť obrannú silu ríše, presídlil v roku 382 západných Gótov do Trácie a zaviazal ich vykonávať vojenskú službu. V roku 388 porazil uzurpátora Maxima a v roku 394 Abrogasta, ktorý za cisára ustanovil pohansky zmýšľajúceho Eugenia. Svätý Teodózius Veľký zomrel 17. januára 395 v Miláne. Ako svedomitý vládca zanechal Ríšu svojim synom, Honoriovi a Arkadiovi.

Svätý Achilles Vyznávač

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „ten ktorý odstraňuje bolesť“.Pustovník zo 4. storočia nosil prívlastok „kvet púšte“. Dlhé roky prežil ako pustovník na Egyptskej púšti. Jeho priateľom bol istý Amoes, alebo Ammon. Spolu s ním a ďalšími kresťanmi zomrel za Krista v Alexandrii ako mučeník.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

Poklona úctyhodným reťaziam svätého a všechválneho apoštola Petra

Tento sviatok sa vzťahuje na Petrovo oslobodenie z väzenia v Jeruzaleme ako ho opisuje dvanásta kapitola Skutkov apoštolov. Zanechané reťaze podľa legendy priniesli z Jeruzalemskej púte Eudoxia II. Licínia, dcéra východorímskeho cisára Teodózia II. a jeho manželka Aelia Eudokia ako relikvie do Ríma a do Konštantínopolu. V Ríme sa reťaze z Jeruzalema pripojili k tým, ktoré Peter nosil ako Nerov väzeň. Tie v Ríme údajne našla svätá Balbína. Na príkaz cisárovnej Eudoxie sa z rímskeho sviatku cisára Augusta, 1. augusta stala oslava Petrových reťazí. V Rímskom kalendári v roku 1960 sviatok zrušili. Dodnes sa rímske reťaze nachádzajú pod hlavným oltárom v renesančnom relikviári. Konštantínopolské reťaze sa nachádzajú v chráme svätého Petra neďaleko Hagie Sofie v Istanbule.

Svätí mučeníci Speusippos Eleusippos a Meleusippos

Mená dnešných svätcov majú latinský pôvod. Speusippos znamená „nositeľ radosti“, Eleusippos „nositeľ práce“ a Meleusippos „nositeľ sladkosti“. O dnešných sväcoch chýbajú historické správy. Podľa životopisnej legendy v gréčtine, boli dnešní svätci trojčatá. Umučili ich spolu s ich starou mamou Neonillou v Kapadócii, za čias cisára Marka Aurélia. Latinskú legendu prepracovali v 6. storočí. Jej existenciu okolo roku 595 dokazuje Hieronymovo martyrológium. Klerik Warnacharius z Langres ho odovzdal v roku 610, alebo 614, parížskemu biskupovi Ceraunusovi. V ňom sa trojčatá Speusippos, Eleusippos a Meleusippos stávajú žiakmi Benigna a zomierajú ako mučeníci vo francúzskej obci Langres. Ich kult sa rozšíril predovšetkým v okolí tejto obce a neďalekej obce Saints Geosmes, údajnom mieste, kde sa nachádzajú ich hroby, ako aj v nemeckom Ellwangene.

Svätý mučeník Danax Čtec

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Grék“. Danax pochádzal z mesta Valona v Ilýrii. V rodnom meste bol klerikom v chráme. Po tom, ako odmietol vydať pohanským zlodejom posvätné nádoby a nechcel obetovať pohanskému božstvu Bacchovi, popravili ho sťatím.Za Krista zomrel v 1. storočí.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de, BBKL, LThK, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.

Pavol Tébsky

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Malý“. Podľa životopisu, ktorého autorom je svätý Hieronym, Pavol Tébsky sa narodil okolo roku 228 v oblasti okolo egyptského mesta Téby ako syn bohatých rodičov. Počas prenasledovania za cisára Décia sa utiahol do samoty. Keď ho jeho lakomý švagor chcel udať ako kresťana, odišiel do hôr. Tu žil 90 rokov v kamennej jaskyni ako pustovník. Krátko pred smrťou ho navštívil predstavený kláštora svätý Anton. Svätý Pavol Tébsky zomrel vo veku 113 rokov okolo roku 341. Jeho telo pochoval Anton s pomocou dvoch levov. Hieronymov životopis, ako aj neskoršie na ňom založené grécke, sýrske, koptské, a etiópske životopisy, nechceli byť opisom života svätého Pavla, ale „Enkomion“, oslavnou rečou na hodnotu pustovníckeho života. Tá ako ozdobu využíva motívy zo staršej i vtedajšej cestovateľskej literatúry a legiend . V 12. storočí našli údajné Pavlove relikvie a preniesli ich do Konštantínopolu. V roku 1240 sa dostali do Benátok a o 141 rokov prostredníctvom uhorských Paulínov do Budína, dnešnej mestskej časti Budapešti v Maďarsku. Na ikonách sa Pavol Tébsky znázorňuje v odeve z palmových listov s krkavcom a dvoma levmi, často ako vedie rozhovor so svätým Antonom. Pustovníctvo, ktoré sa na západ dostalo v 13. storočí, sa hlási k odkazu dnešného svätca ako Rád svätého Pavla, prvého pustovníka.

Ján Chatrčník

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Ján Chatrčník žil v 5. storočí. V životopise o Alexiovi z Edessy sa o Jánovi dozvedáme, že istý čas pobudol v kláštore mníchov stáleho bdenia, takzvaných „Akoimetov“, na ázijskom pobreží Bosporu. Potom prezlečený za chudáka sa vrátil do Konštantínopolu a žil v chatrči pri rodičovskom dome. Po smrti v chudobnom mníchovi-susedovi, spoznali svojho syna, keď v jeho skromnom príbytku našli evanjeliár, ktorý mu kedysi dali. Jeho pozostatky sa dostali aj do Ríma, no kult ostal len na Tiberskom ostrove, kde pozostatky uložili. Spomínaný evanjeliár by sa mal nachádzať na hore Athos.

Náš prepodobný otec a mučeník Pansopius Alexandrijský

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „všemúdry“.Tento mučeník bol vraj synom istého prokonzula Nila. Pansopius, ako napovedá aj jeho meno, bol dobre vzdelaný vo všetkých náboženských a svetských vedách. Po smrti svojho otca venoval majetok chudobným a utiahol sa do púšte, kde strávil 27 rokov. Po týchto rokoch ho v čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia udali u prefekta Augustalisa. Kruto ho počas mučenia bili, kým za spevu chválospevu neprijal mučenícku korunu. Náš prepodobný otec a mučeník Pansopius zomrel v Alexandrii okolo roku 250.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätá apoštolom rovná Nina, osvietiteľka Gruzínska

Jej meno je skrátenou formou jej pôvodného mena Christiana, ktoré je latinského pôvodu a znamená „kresťanka“. Dnešná svätica žila za čias Konštantína Veľkého (306-337) ako vojnová zajatkyňa pri Iberoch v Gruzínsku. Prostredníctvom vyučovania, zázrakov a cností obrátila na kresťanstvo kráľovský dom a miestny ľud. Podľa legendy Nina bola spoločníčkou svätej Ripsímy.

Naši prepodobní otcovia, ktorí boli zavraždení na vrchu Sinaj a na púšti Raita

Svätý Sáva, jeho spoločník Izaiáš a ďalších 36 mníchov patria do skupiny mučeníkov, ktorých zavraždili Saracéni na vrchu Sinaj 28. decembra 373. V podobnom čase v oblasti egyptskej púšte Raita Barbari zavraždili 40 mníchov. Martyrológiá označujú útočníkov ako Blemijovia, čo bol antický nomádsky kmeň z Núbie.

Náš prepodobný otec Štefan, igumen kláštora Chenolakos

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „koruna“. Zakladateľ kláštora Chenolakos v Konštantínopole pochádzal zo vznešeného rodu. Štefan z lásky ku chudobe a utiahnutosti ako mladík navštívil v Palestíne kláštory a pustovne v púšti neďaleko Jordánu. Chcel sa tam oboznámiť so spôsobom života tamojších mníchov s cieľom neskôr ich nasledovať. Keď sa okolo roku 716 vrátil domov do Konštantínopolu, prijal ho vtedajší patriarcha Germanos a dal mu podnet, aby vystaval už spomínaný kláštor. Jeho príklad života sa rozhodol nasledovať veľký zástup mníchov. Prepodobný otec Štefan, igumen kláštora Chenolakos, napokon zomrel v polovici 8. storočia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätí mučeníci Hermyl a Stratonik

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Hermyl znamená „Podobný gréckemu bohovi poslov Hermovi“ a Stratonik „Vojenský“. Obaja dnešní mučeníci vydali svedectvo mučeníckej smrti za Krista začiatkom štvrtého storočia za vlády cisára Licínia. Udialo sa to v antickom meste Singidunum rímskej provincie Moesia Superior, v súčasnosti je to hlavné mesto Srbska, Belehrad. Podľa tradície bol Hermyl diakonom. Počas mučenia povzbudzoval Stratonika vo viere. Napokon oboch utopili v rieke Dunaj.

Svätý Jakub, nisibiský biskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Nisibiský biskup Jakub vynikal veľkou asketickou prísnosťou. Bol učiteľom známeho Efréma Sýrskeho. Ako účastník na koncile v Nicei, vystúpil proti ariánom. Svätý Jakub, nisibiský biskup zomrel v mieste svojho biskupského sídla v roku 338, v čase keď ho obsadili Peržania. Jeho hrob v Nisibise sa považoval za ochranu mesta. Nie je pravdepodobné, že by Jakub žil ako pustovník v horách, keďže Efrém Sýrsky o tom nič neuvádza.

Svätý mučeník Peter z mesta Anium

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „skala“. Dnešný mučeník Peter pochádzal z mesta Anium. Bližšie bibliografické údaje o ňom chýbajú. Za Krista zomrel v meste Hierapolis v roku 309, alebo 310.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

Svätá mučenica Tatiana

Jej meno má latinský pôvod a neznámy význam. Svätica tretieho storočia pochádzala z Ríma. Liturgické knihy Miney informujú, že jej otec sa stal trikrát konzulom. Ona sama vykonávala diakonskú službu v Rímskej cirkvi. Mučenícku smrť za Krista podstúpila za čias vlády cisára Alexandra Severa (222-235) v Ríme. V slovanských krajinách patrí k obzvlášť uctievaným svätcom.

Svätý mučeník Mertius

Jeho meno má neznámy pôvod a význam. Mertius bol vojakom v severnej Afrike. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov, odmietol obetovať pohanským božstvám. Zatkli ho, mučili a uväznili. Tam zomrel na následky zranení a hladu. Svätý mučeník Mertius zomrel v Ríme okolo roku 298.

Svätý mučeník Peter Apselamus

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „skala“. Svätý Peter Apselamus zomrel v palestínskej Cézarei, v čase cisára Maximína.. Pred miestodržiteľom mesta Severusom uprednostnil mučenícku smrť za Krista pred dlhým životom. Grécke miney spomínajú, že bol askétom. Dobrovoľne žil opusteným, chudobným a odriekavým spôsobom života. Po krutom mučení ho ukrižovali. Zomrel okolo roku 309.

Vysielané Rádiom Lumen
Zdroj: Podľa BBKL VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol ml.