Náš prepodobný otec Teodóz, vodca mníchov spoločného života

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec sa narodil v roku 424 v kapadóckom meste Mogariassos. V mladom veku odišiel do Palestíny, aby sa stal mníchom. Najprv žil v kláštore pri Dávidovej veži, potom v kláštoroch Kathisma a Metopa. Napokon sa stal pustovníkom. Nad jaskyňou, v ktorej žil, za krátky čas vznikol po ňom pomenovaný kláštor. Okrem toho vybudoval domovy pre starých, chorých, cudzincov a duševne chorých. V roku 494 ho jeruzalemský patriarcha ustanovil za predstaveného cenobitických kláštorov v oblasti Jeruzalema. Teodóza spájali rovnaké názory so svätým Sávom z Mar Saba. Spoločne spravovali kláštory, obraňovali vieru proti monofyzitom a starali sa o sužovaný ľud. Preto v roku 518 spoločne požiadali listom o pomoc cisára Anastasia I. Prepodobný Teodóz, vodca mníchov spoločného života zomrel 11. januára 529 v kláštore nad jaskyňou, v ktorej žil ako pustovník. Tam po jeho smrti uložili aj jeho telesné pozostatky.

Svätý Teodóz z Antiochie

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. O dnešnom svätcovi okrem gréckych mineí podáva správu vo svojom diele Philotheus, aj známy teológ biskup Teodoret z Kyrrhos (+457) ako aj krátka poznámka v hagiografickom diele Leimon byzantského spisovateľa Jána Moscha (+620). Jednotlivé správy o Teodózovi z Antiochie sa zhodujú v tom, že bol rodeným Antiochijčanom. Spočiatku žil ako pustovník, neskôr ako mních kláštora Skopulos v Cilícii, kde sa stal predstaveným. Keď Izaurčania vojenskými ťaženiami viackrát narušili kláštorné ticho, Teodóz so svojimi mníchmi opustil kláštor Skupulos. Spolu so svojimi mníchmi sa, okrem mnohých modlitieb a pokánia, tiež venoval poľnohospodárstvu a pleteniu košíkov. Po kajúcnom a odriekavom živote pre Krista, zomrel v Antiochii v roku 412.

Náš prepodobný otec Vitalius z Gazy

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „oživujúci“. Mních a pustovník Vitalius žil na začiatku 7. storočia v meste Alexandria. Bol zrejme mníchom v kláštore Abba Serid v Gaze. V meste pracoval na obrátení prostitútok. Často bol preto vystavený zlému zaobchádzaniu na následky čoho skonal. Zomrel v roku 609 alebo 620.

Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa BBKL, VHL, heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.

Náš otec svätý Gregor, nysský biskup

Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „bdelý“. Narodil sa po roku 330 v Cézarei. Gregor bol mladším bratom svätého Bazila Veľkého. Svoje vzdelanie získal na pohanských rétorických školách a u svojho brata. Gregor bol lektorom, potom rétorom a takisto sa aj oženil. Po smrti svojej manželky vstúpil do kláštora Iris, ktorý okrem iných založil jeho brat Bazil. V roku 372 ho jeho brat vysvätil na biskupa v Nysse. Kvôli obvineniu zo sprenevery financií jeho biskupstva musel žiť od roku 376 niekoľko rokov vo vyhnanstve. Po smrti ariánsky naladeného cisára Valensa sa vrátil naspäť do svojho biskupstva v Nysse. V roku 379 sa zúčasnil synody v Antiochii a o rok nato v roku 380 bol ustanovený za Metropolitu v Sebaste. Gregorov prísne pravoverný postoj z neho urobil zarytého protivníka arianizmu. Na koncile v Konštantínopole v roku 381 obraňoval svoje názory proti Ariánom. Tu patril k najvýznamnejším obrancom pravej viery. V roku 386 prednášal princeznej Pulchérii a krátko nato aj jej matke smútočnú reč. Naposledy sa spomína v roku 394 v aktách synody z Konštantínopolu. Náš svätý otec Gregor, nysský biskup zomrel v Sebaste v roku 394. Miesto jeho pochovania ostáva neznáme. V kláštore Iviron na hore Athos sa nachádza údajná relikvia jeho hlavy. Gregor je známy ako najväčší kresťansko-filozofický mysliteľ svojej doby. Bol silno ovplyvnený neoplatonizmom a Origenom. Pomocou filozofie obraňoval kresťanské pravdy proti neveriacim a heretikom. Ku Gregorovým najznámejším pojednávaniam patrí bojovný spis „Proti Eunomiovi“, v ktorom obhajuje Nicejské vyznanie viery. Jeho hlavné dielo, „Veľká katechetická modlitba“, zdôrazňuje správnosť kresťanského učenia voči židom a pohanom. Spoločne s jeho priateľom Gregorom Naziánskym a jeho bratom Bazilom Veľkým, sú spoločne nazývaní „traja veľký Kappadóčania“. Sú autormi kresťanskej náuky o Najsvätejšej Trojici. Zdôrazňujú ostrý rozdiel medzi οὐσία a ὑπόστασις: ὐσία je božská podstata, ktorá je hypostaticky spoločná všetkým trom. `Yπόστασις je to, čo je každému z Trojice osobitné. Sú autormi formuly: Mία οὐσία τρεῑς ὑποστᾱσεις. Táto teológia potom, čo sa presadila, znamenala koniec ariánskeho sporu. K tomu došlo na 2. všeobecnom koncile v Konštantínopole v roku 381. Gregor bol tiež jedným z najväčších mystikov kresťanského staroveku. Mystické prežívanie opísal ako „ἀπόλαυσις ϑεοῡ“, „vychutnávanie Boha“.

Prepodobný Domicián, meliténsky biskup

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Krotký“. Čas pôsobenia dnešného svätca spadá do obdobia vlády byzantského cisára Justiniána II. (565-578). Domicián bol dobre vzdelaný ako v profánnych vedách, tak aj v teológii. Pôvodne bol ženatý. Po tom, čo mu zomrela manželka, ho ako tridsaťročného ustanovili za biskupa v Meliténach, v súčasnosti mesto Malatya v juhovýchodnom Turecku. Podľa Evagria bol Domicián muž s „pozoruhodnou inteligenciou a živým duchom, silný slovom i skutkom, obozretný odborník pri riešení najťažších problémov“. Domicián bol príbuzným byzantského cisára Mauríkia (539 – 602), ktorý ho často žiadal o radu. Vďaka cisárovej priazni nadobudol veľké bohatstvo, pomocou ktorého vybudoval viacero chrámov a chudobincov.

Náš prepodobný otec Marcián, presbyter a ekonóm Veľkej cirkvi.

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený pohanskému božstvu vojny Marsovi“. Prepodobný Marcián je kňazom z 5. storočia. Neskôr zastával úrad ekonóma – správcu majetku v Hagii Sofii, chráme Božej múdrosti v Konštantínopole. Marcián pochádzal zo vznešenej rodiny, ktorá sa vysťahovala z Ríma do Konštantínopolu. Marcián na novom mieste vybudoval veľký počet chrámov a bol dobrodincom chudobných.

Svätá Teosebia Diakonisa, sestra svätých Bazila Veľkého a Gregora Nysského

10. januára nám Gréckokatolícka cirkev pripomína aj svätú Teosebiu Diakonisu, sestru svätých Bazila Veľkého a Gregora Nysského. Meno Teosebia má grécky pôvod a neznámy význam. Svätá Teosebia Diakonissa bola sestrou Bazila Veľkého, Gregora Nysského a sebastejského biskupa Petra. Bola pannou a cirkvi slúžila ako diakonisa. Starala sa o chorých, roznášala jedlo tulákom, vychovávala siroty a pripravovala ženy na sviatosť krstu. Keď poslali brata Gregora Nysského na tri roky do vyhnanstva, sestra Teosebia s ním znášala všetky útrapy a putovania. Svätá Teosebia zomrela v roku 385. Gregor Naziánsky ju v kondolenčnom liste chváli ako pravú pomocnicu kňaza. Na západe ju niektorí cirkevní historici omylom považujú za manželku Gregora Nysského. Najnovší výskum zistil, že Gregor Nysský bol síce, ženatý, ale Teosebia bola jeho mladšia sestra.

Podľa BBKL, LThK, heiligenlexikon.de, OCA, Gregory of Nyssa: The Letters spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

Svätý mučeník Polyeukt

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Veľmi očakávaný“.Polyeukt podstúpil mučenícku smrť v Meliténach za vlády cisára Décia, alebo Valeriána. Podľa najstaršieho prameňa, homílie napísanej pravdepodobne koncom štvrtého storočia, Polyeukt bol Grék, rímsky dôstojník a pohan. Po jednom zjavení Krista a vďaka vplyvu jeho kresťanského spolubojovníka Nearcha, Polyeukt začal vytrvalo vyznávať svoju kresťanskú vieru. Nepomohli ani prosby jeho manželky, ani svokra, miestodržiteľa Félixa. Následne ho sťali mečom. Údajne od Nearcha, v skutočnosti však najskôr v piatom storočí napísaný životopis, obsahuje legendárne zložky, podľa ktorých Polyeukt ničil pohanské vyobrazenia. Tieto legendárne doplnky životopisu sa v ďalších spracovaniach a prekladoch ešte rozmnožili. Skorý kult k svätému Polyeuktovi dosvedčujú jemu zasvätené chrámy v Meliténach, Konštantínopole a v Ravene a aj spisy Gregora z Túrs. Dnešný svätec sa na východe považuje za ochrancu prísahy.

Svätý Peter, biskup arménskej Sebasty

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „skala“. Peter sa narodil pred rokom 349. Bol najmladším bratom Bazila Veľkého, Gregora Nysského a ďalších siedmich súrodencov. Vychovala ho jeho sestra Makrína. Peter sa stal členom a neskôr aj vedúcim kláštorného spoločenstva, ktorý založil jeho brat Bazil Veľký. Brat ho v roku 370 vysvätil za kňaza. V apríli 379 alebo máji 381 sa stal biskupom v arménskej Sebaste. Peter sa zúčastnil na 2. ekumenickom koncile v Konštantínopole. Na jeho žiadosť napísal Gregor Nysský svoje dielo „Contra Eunomium“. Svätý Peter, biskup arménskej Sebasty zomrel v roku 392.

Svätý Eustratius Divotvorca

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrý vojak“. Eustratius Divotvorca bol synom zbožných rodičov z obce v oblasti Bitýnie. Ako 20-ročný opustil rodičov a vybral sa do kláštora Augari v Mýzii, kde už žili jeho bratranci Gregor a Bazil. Eustratius sa v kláštore oddal životu v prísnej askéze. Ten narušili až obrazoborci, keď ho vyhnali z kláštora. Po smrti obrazoboreckého cisára Leva Arménskeho, keď sa situácia upokojila, Eustratius sa vrátil späť do kláštora a po zbožnom živote a skutkoch divotvorectva zomrel ako 95 ročný. Počas života neustále opakoval slová „Pane zmiluj sa.“

Podľa LThK, VHL, OCA spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

Náš prepodobný otec Juraj Chozebita

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „roľník“. Juraj Chozebita sa narodil na Cypre. Po smrti svojich rodičov nasledoval svojho brata Herakleida do Kalamonskej laury pri Jordáne. Pretože bol príliš mladý, poslali ho do kláštora Chozeba pri Jeruzaleme. Vynikal prísnym asketickým životom. Neskôr sa do Kalamonskej laury vrátil naspäť. Keď v roku 614 dobyli Jeruzalem Peržania, Juraj sa dočasne dostal do zajatia. Životopis dnešného svätca, ktorý napísal jeho žiak Anton, je cenným zdrojom informácií o palestínskom mníšstve. Prepodobný Juraj Chozebita zomrel v pokročilom veku okolo roku 625.

Prepodobný Emilián Vyznavač

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „horlivý“. Emilián bol po roku 788 biskupom v cyperskom meste Kyzikos. V rámci obrazoboreckých sporov ho cisár Lev V. Arménsky v roku 815 poslal do exilu a neskôr aj umučil.

Naša prepodobná matka Dominika

Jej meno má latinský pôvod a znamená „pánova“. Prepodobná Dominika sa narodila okolo roku 395 v okolí Kartága v Afrike. Žila v čase vlády cisára Teodózia I. Veľkého. V Konštantínopole ju pokrstil patriarcha Nektárius. S ďalšími štyrmi pannami v metropole Byzancie viedla bohabojný a nábožný život. Dostala dar proroctva. Prepodobná matka Dominika zomrela okolo roku 470 v Konštantínopole.

Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu Prorokovi, Predchodcovi a Krstiteľovi Jánovi

Deň po sviatku Bohozjavenia naplneného oslavou Pánovho krstu si Gréckokatolícka cirkev pripomína sviatok Zhromaždenia k Jánovi Krstiteľovi. Vďaka stati z Matúšovho evanjelia, že medzi ľuďmi nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ, sa dnešný svätec stal prvým nadnárodne uctievaným svätcom kresťanskej Cirkvi ako na východe, tak aj na západe. Historicky najstaršie dni oslavy Ježišovho krstiteľa sa pohybovali okolo včerajšieho sviatku Bohozjavenia. O prvom dosvedčenom sviatku Jána Krstiteľa, ktorý sa slávil 5. januára, podáva správu egyptský papyrus zo 4. storočia. Nestoriáni ho slávili v prvý piatok po Bohozjavení a Arméni v prvý deň po ôsmich dňoch po sviatku Bohozjavenia. Galský kalendár Perpetua z Túrs dáva Jánov sviatok medzi sviatky Zjavenia Pána a Katedry sv. Petra. V polovici 5. storočia v Sýrii si Jána Krstiteľa pripomínali v predvianočnú nedeľu. Dnešný sviatok Zhromadženia k Jánovi Krstiteľovi, pochádza tiež z tejto starokresťanskej tradície a radí sa k najstarším sviatkom oslavy Pánovho predchodcu, Jána.

Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

Predvečer osvietenia. Svätí mučeníci Teopempt a Teónas

V predvečer sviatku Bohozjavenia nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätých mučeníkov Teopempta a Teónasa. Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Teopempt znamená „Boh je veľkolepý“. Teónas znamená „Prezieravý“.Podľa životopisnej legendy, dnešní svätci zomreli v prvom roku prenasledovania za cisára Diokleciána v Nikomédii okolo roku 285. Teopempta sťali a Teónasa, ktorý sa zvykne nazývať aj Sinesios, pochovali zaživa. Práve vďaka Teopemptovi kedysi pohanský čarodej Teónas uveril v Krista, keď Teopempt nezomrel po tom, ako mu podal otrávené jedlo. Cirkevný historik kardinál Caesar Baronius podľa zoznamov biskupov dokázal, že Teopempt v Nikomédii nebol biskupom. Hlavy oboch mučeníkov ostali v Treviso a v roku 911 ich preniesli do benediktínskeho kláštora v talianskej Nonantole. Podľa svedectva z roku 930 prijal biskup Ratold z Verony pozostatky svätých mučeníkov Teopempta a Synézia, z ktorých časť uložil do svojho kláštora Radolfzell pri Bodensee. V nemeckom Radolfzelli sa dodnes uctievajú obaja svätí v tretiu júlovú nedeľu a sú taktiež patrónmi tohto miesta.

Prepodobná Synkletika

Jej meno má grécky pôvod a znamená „výnimočná“. Panna zo 4. storočia pochádzala z Alexandrie, z bohatej macedónskej rodiny. Podľa obšírneho životopisu, falošne pripisovanému Atanázovi Veľkému, sa Synkletika stala vzorom kresťanského života v pokání. Po tom, čo odmietla početné ponuky na sobáš, zložila sľub panenstva. Svoj majetok rozdala chudobným a utiahla sa so svojou slepou sestrou do samoty pred brány mesta Alexandria. Tam sa k nej pridalo a podriadilo jej duchovnému vedeniu množstvo ľudí. Svoju chorobu, rakovinu, znášala s najväčšou trpezlivosťou. Prepodobná Synkletika zomrela ako 84 ročná, okolo roku 400.

Podľa LThK, BBKL spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

Zbor svätých sedemdesiatich apoštolov

Dnešná spomienka sa viaže na udalosť z Nového Zákona, kedy „Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť“ (Lk 10,1). Okrem tohto sviatku si Gréckokatolícka cirkev pripomína – počas roka vo svojom liturgickom kalendári – každého z týchto sedemdesiatich apoštolov samostatne. Cirkevný historik Euzébius z Cézarey vo svojich Cirkevných dejinách napísal, že neexistuje presný zoznam týchto sedemdesiatich apoštolov. Spomína Barnabáša a Sosténa. Klement zasa spomína Kéfasa a Tadeáša. Najstarší zoznam pochádza od svätého Doroteja z Tyre. Mená apoštolov neskôr doplnili, či obmenili a dodali biskupské sídla. Po zoslaní Svätého Ducha sedemdesiati apoštoli hlásali evanjelium v rôznych krajinách. Niektorí boli spoločníkmi dvanástich, ako evanjelista Marek a Lukáš, alebo Pavlov spoločník Timotej, alebo Prochor, žiak svätého evanjelistu Jána Bohoslovca. Mnohí z nich boli uvrhnutí do väzenia a mnohí prijali korunu mučeníctva. V 9. storočí svätý Jozef, tvorca kánonov zložil na počesť dnešného sviatku kánon.

Náš prepodobný otec Teoktist, igumen zo sicílskeho Kukuma

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „stvorený Bohom“. Teoktist bol predstaveným kláštora svätého Mikuláša v sicílskom meste Kukumo. V tomto kláštore žili najmä grécki mnísi, ktorí utiekli z Byzantskej ríše pred obrazoborectvom. Podľa Ferraria Teoktist žil okolo roku 800 a spomínaný kláštor sám založil.

Podľa VHL, www.glaubenszeugen.de, OCA spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen.

Svätý prorok Malachiáš

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „môj posol“. Posledný z malých prorokov, a pečať proroctva, je autorom, o živote ktorého takmer nič nevieme. Malachiáša identifikovali Hieronymovi súčastníci a Targúm s Ezdrášom. Kniha proroka Malachiáša pozostáva z 3 kapitol a obsahuje 6 dialógov. V prvej Boh uisťuje ľud o svojej láske. V ďalšej napomína kňazov, ktorých služba oltáru zraňuje česť Jahveho. Rovnako sa obracia aj na židovské spoločenstvo a vyčíta prax manželstiev s cudzinkami a rozvody. V štvrtej reči hovorí k pochybovačom a uisťuje ich, že Boží súd, ktorý zlých potrestá a dobrých odmení, príde. V piatom dialógu vysvetľuje, že neúroda je dôsledkom nedbalosti pri odovzdávaní desiatkov chrámu. A napokon posledná reč sa obracia k verným. Uisťuje ich, že spravodlivá individuálna odplata príde pri všeobecnom súde. Po záverečnom napomenutí kniha proroka Malachiáša končí prísľubom. Malachiáš zrejme pracoval na príprave reformy Ezdráša a Nehemiáša, ale sám ju už nezažil. Spolu s nimi ich spája rovnaký zámer: odstránenie kultových zmiešanín s pohanstvom, čarodejníctva, zmiešaných manželstiev, rozvodov a hospodárskeho úpadku. Malachiáš pôsobil v čase 470 až 450 pred Kristom. Odvoláva sa naň už kniha Sirachovec.

Svätý mučeník Gordios

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Kurd“. Gordios je mučeník zo začiatku 4. storočia. Svoj život položil za Krista v kapadóckej Cézarey. Kázeň svätého Bazila ho opisuje ako stotníka, ktorý sa vzdal vojenskej služby a stal sa pustovníkom. Po verejnom vyznaní Krista ho popravili. Bazilova správa o Gordiovi pripomína legendu svätého Ménasa.

Naša prepodobná matka Genovéva Parížska

Jej meno má germánsky pôvod a znamená „matka rodu“. Patrónka Paríža sa narodila v Nanterre (Nantér) okolo roku 422. Podľa životopisnej legendy na podnet svätého Germána z Auxerre (Osér) sa utiahla onedlho do kláštora. Tam viedla život pokánia a modlitby, ktorý sa vyznačoval početnými zázrakmi. Počas vpádu Húnov v roku 451 bol vraj na jej príhovor uchránený Paríž pred zničením. Genovéva sa považuje za staviteľku chrámu svätého Dionýza Parížskeho. Naša prepodobná matka Genovéva zomrela v Paríži 3. januára okolo roku 502. Nad jej hrobom začal s výstavbou chrámu Chlodovik I. Chrám rozšíril a obnovil v 12. storočí Štefan Tournai (Turné). V stredoveku patrila svätá Genovéva v celom Francúzsku k najobľúbenejším svätcom. V roku 1759 začali stavať popri pôvodnom chráme novú stavbu, ktorá mala byť chrámom, no nakoniec v roku 1791 sa z toho stal panteón k pocte všetkých božstiev a veľkých mužov francúzskeho národa. Relikvie svätej Genovévy 21. novembra 1793 verejne spálili a jej hrobku roztavili. Nová budova síce v rokoch 1806 až 1830 a 1852 až 1885 slúžila ako miesto katolíckych bohoslužieb, avšak v roku 1885 ju vyhlásili za profánnu budovu. Zachovali sa známe nástenné maľby o živote svätej Genovévy. Miestom jej kultu je dnes chrám St. Étienne-du-Mont (San Etjén du mo).

Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen

Náš svätý otec Silvester, rímsky pápež

Jeho meno pochádza z latinčiny a znamená „lesný muž“. Ako píše životopisná legenda, Silvester je vyznávač z čias Diokleciánovho prenasledovania, o čom svedčia aj ďalšie indície. V roku 314 sa Silvester stal nástupcom svätého Melchiada na rímskom biskupskom stolci. Nezúčastnil sa synody v Arles, no o jej záveroch sa dozvedel vďaka úctivému listu, ktorý mu zaslali účastníci. Na koncile v Nicei ho v roku 325 zastupovali dvaja presbyteri. Silvester nemal rozhodujúci vplyv pri vytváraní primátu rímskeho biskupa. Až od 5. storočia legenda nesprávne spájala Silvestra s obrátením a krstom Konštantína Veľkého. Príbeh legendy použil falšovateľ takzvaného „Konštantínovho darovania“, listiny, ktorá mala zaručovať pápežom nadvládu nad Rímom a celou Západorímskou ríšou. Takisto falošná je aj listina „Constitutum Silvestri“ o právach a povinnostiach klerikov. Svätý Silverster, rímsky pápež zomrel v roku 335. Pochovali ho v katakombách svätej Priscilly, nad ktorými ešte za života vybudoval chrám. V polovici 8. storočia preniesli jeho pozostatky do dnešného chrámu San Silvestro v Ríme. Najstarší zachovaný obraz svätého Silvestra je mozaika v budove z 3. storočia. Zobrazuje postupný prechod z jednoduchej liturgickej spomienky jeho pochovania do kultickej úcty svätca. Úcta k svätému Silvestrovi sa rozšírila do celej kresťanskej Európy už v 5. storočí.

Svätý hieromučeník Teogenés, párijský biskup

Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „Boží“. Párijský biskup podľa Rímskeho martyrológia trpel spolu s Primom a Cyrinom okolo roku 320 za vlády cisára Licínia. Popravili ich po tom, ako odmietli slúžiť v cisárskej armáde. Odvaha im nechýbala, keďže ich nezlomilo ani tvrdé 40-denné väznenie bez stravy. Vraj ich posilňovali anjeli a samotný Kristus. Napokon ich utopili v mori.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL spracoval Ján Sabol