Svätý hieromučeník Metod, patarský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poriadny“. Metoda, biskupa lýcijskeho mesta Patara, spomínajú všetky grécke zoznamy svätých. Grécke menológium ho opisuje ako „dôstojnú nádobu Božieho Ducha“ a „jeho nesmrteľný nástroj“. Chváli ho najmä ako protivníka Origena. Rovnako aj miney chvália jeho spisy. Metod zrejme vystúpil proti nekanonickej ordinácii Origena. Rovnako proti Origenovi vystúpil aj jeho súčasník a menovec biskup Metod z lýcijského Olympu. Patarský biskup Metod zomrel ako mučeník. Sťali ho za vlády cisára Décia.

Svätý apoštolom rovný Naum, žiak sv Cyrila a Metoda

20. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína jedného zo žiakov svätých Cyrila a Metoda, svätého Nauma Ochridského. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „utešiteľ“. Svätý Naum Ochridský sa spolu s Klimentom Ochridským stal jedným z prvých slovanských svätcov. Naum sa narodil okolo roku 835 zrejme v Solúne. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda. Sprevádzal ich na Veľkú Moravu. Odtiaľ ho po Metodovej smrti v roku 885 spoločne s ďalšími žiakmi vyhnali. Tak sa dostal do Bulharska. Odtiaľ, na žiadosť kniežaťa Borisa, sprevádzal Klimenta do Macedónska, kde obaja pôsobili ako misionári. Spolu s Klimentom založili v Devolte, dnešná Kutmičevica, školu, ktorá bola dôležitá pre slovanskú kultúru. Naum potom pôsobil na východnom brehu jazera pri meste Ochrid, kde založil kláštor. Mesto Ochrid, získalo svoj názov v roku 861 po dobití mesta bulharským kniežaťom Borisom. Odvtedy, ako tam v roku 893 dosadili bulharského patriarchu, až kým v roku 1767 Sultán Mustafa nezačlenil mesto pod Konštantínopolský patriarchát, sa Ochrid stal duchovným centrom západných balkánskych krajín. Ochridský patriarchát ostal istý čas po veľkom rozkole v roku 1054 zjednotený s Rímskou cirkvou. Svätý Naum Ochridský zomrel 23. decembra 910 v Ochride. Jeho telesné pozostatky sú uložené v chráme kláštora Dianat pri Ochridskom jazere. Podľa macedónskej pravoslávnej cirkvi sa Naum stal apoštolom Macedónska a zakladateľom macedónskej cirkvi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a BBKL, Meyers Großes Konversations-Lexikon, LThK, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol ml.

Svätý apoštol Júda, podľa tela Pánov brat

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „velebný“. Apoštol Júda bol pravdepodobne synom Kleopasa, ktorý bol bratom svätého Jozefa. Júda mal brata Šimona, tiež označovaného ako Pánov brat. Júda bol zrejme ženatý, pretože Hegesippos píše, že oboch jeho vnukov okolo roku 95 koncom vlády cisára Domiciána odsúdili ako Ježišových príbuzných. V tom čase ani ich otec, ani starý otec už pravdepodobne nežili. Bratov odvliekli do Ríma, no neskôr ich prepustili ako neškodných. Júda pôsobil zrejme iba v Palestíne. Podľa Pseudo-Epifana v Júdei a Samárii. Apoštol Júda je autorom novozákonného spisu – Júdov list.

Svätý mučeník Zosimus Vojak

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „najživší“. Svätý mučeník z Pizídie Zosimus ukončil vojenskú službu počas prenasledovania kresťanov za cisára Trajána. Za Krista ho sťali na začiatku 2. storočia v meste Konana.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol ml.

Svätý mučeník Leontios

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „leví“. Mučeník z fénického mesta Tripolis trpel údajne za vlády cisára Vespasiána koncom prvého storočia, ale pravdepodobnejšie až za vlády Diokleciána alebo Licínia. Leontios bol dôstojníkom légie a pochádzal z Grécka. Zomrel ako mučeník po mučeníctve vojakov Hypatia a Teodula, ktorých privedol ku Kristovi. Kedysi patril na východe k obzvlášť uctievaným svätcom.

Náš prepodobný otec Leontios Pastier

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „leví“. Svätý Leontios Pastier je jedným z gréckych svätcov. Zoznamy svätých cirkvi v Konštantínopole o ňom v dnešný deň uvádzajú: Spomienka na nášho otca svätého Leontia Pastiera, ktorý je pochovaný v blízkosti mesta. Ďalšie informácie o dnešnom svätcovi chýbajú.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Manuel, Sabel a Izmael

Gréckokatolícka cirkev si dnes pripomína svätých mučeníkov Manuela, Sabela a Izmaela. Manuel, Sabel a Izmael sú traja bratia a svätci z Konštantínopolu, kde sa nachádzajú ich relikvie a odkiaľ pochádza ich kult. Podľa legendy boli vyslancami Perzie u cisára Juliána Odpadlíka a mali za cieľ dohodnúť s ním mier. Keď sa odmietli zúčastniť v Chalcedóne na pohanskom kulte cisára, zatkli ich, mučili a sťali. Zomreli v roku 362. O rozšírení úcty k nim aj na západe svedčí Rímske Martyrológium, ktoré ich spomína v dnešný deň.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Tychón Divotvorca

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „zasiahnuť značku“. Amatuntský biskup Mnemonios vysvätil svojho nástupcu Tychóna za diakona a ustanovil ho za správcu chrámu. Metropolita Epifanio Salamis ho vysvätil na biskupa. Jeho životopis, ktorého autorom je Ján Almužník, obsahuje mnohé legendárne prvky. Podľa neho so zápalom postupoval proti pohanskému kultu, najmä k bohyni Afrodite. Pre zhodnosť jeho mena s cyperským pohanským božstvom vinohradníctva, a na základe niektorých zázrakov, si niektorí mysleli, že sa nejedná o historickú postavu a že jeho veľký kresťanský kult je len pokračovaním pohanského kultu. Túto tézu vyvrátil belgický jezuita a cirkevný historik Hippolyte Delehaye (+1941). Ľudové prejavy úcty rozšíerené medzi ľudmi, ktorí sa živili výrobou vína, viedli k podobnostiam v čase, keď vedľa seba spolunažívali pohania a kresťania. Samostatný termín oslavy vinohradníctva dokazuje, že medzi naším svätcom a pohanskými rituálmi nie je žiadna spojitosť. Už od 7. storočia putovalo k Tychónovmu hrobu množstvo veriacich.

Svätí mučeníci Tigrius, konštantínopolský presbyter a Eutropios

Meno Tigrius má latinský pôvod a znamená „tiger“ a meno Eutropios ma grécky pôvod a znamená „obratný“. Mučeníci Tigrius a Eutropios zomreli podľa Bolandistov v 5. storočí. Kňaza Tigria a lektora Eutropia v Konštantínopole v čase exilu a prenasledovania Jána Zlatoústeho obvinil cisár Arkádios, že ako Jánovi priatelia založili požiar v chráme Božej múdrosti. Potom ich mučili, no nie je isté, či počas mučenia aj zomreli. Grécke synaxáre uvádzajú ako rok 404 ako rok ich smrti.

Vysielané Rádion Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

Svätý prorok Amos

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „zaťažený“. Amos je tretím z malých prorokov a prvým z píšucich prorokov. Bol pastierom dobytka a narezávačom poľných fíg pri meste Tekoa, 8 kilometrov juhovýchodne od Betlehema. Za čias izraelského kráľa Jeroboama II. (787-746 pred Kristom) začal okolo roku 760 až 750 pred Kristom pôsobiť v Severnom kráľovstve, najmä v jeho svätyniach v Bet-Éli a Samárii. Veľkňaz svätyne v Bet-Éli ho za kritiku svätyne a kráľovstva Izrael vyhnal. Amos kritizoval nábožensko-mravný úpadok, odcudzený a synkretický kult a falošné sebavedomie, ktoré sa spoliehalo na príslušnosť k vyvolenému národu. Hlása, že Jahveho súd prinesie Izraelu zánik a skazu. Ako budúcu spásu prisľubuje obnovenie Dávidovho kráľovstva, blahobyt a pokoj.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Metod, konštantínopolský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poriadny“. Konštantínopolský patriarcha Metod sa narodil v roku 788 alebo 800 v Syrakúzach. Veľmi skoro vstúpil v rodisku do kláštora Chenolakkos. Počas obrazoboreckých sporov za cisára Leva V. unikol do Ríma, kde sa z neho na niekoľko rokov stal obhajca obrancov ikon. Teodor Studita jemu a Jánovi z Menembasia pripisuje neúspech vyslancov obrazoboreckého patriarchu Teodota u pápeža. Metod sa v roku 821 vrátil do Konštantínopolu. Potom, čo sa snažil dosiahnuť u cisára Michala II. kompromis, uväznili ho na niekoľko rokov do hrobky na ostrove svätého Andreja. Cisár Teofil ho dal priviesť do svojho paláca, kde ho väznil a radil sa s ním. Po smrti cisára v roku 842 sa Metod vrátil do kláštora. Cisárovna Teodora II. ho vyhlásila za patriarchu. Vysvätili ho 11. marca 843. Teodor obnovil úctu k ikonám a ustanovil na počesť ikon – 1. pôstnu nedeľu za Nedeľu ortodoxie (pravovernosti). Podnikol tvrdé opatrenia proti obrazoboreckým biskupom a kňazom, zdržal sa však pri znovuobsadzovaní cirkevných úradov kánonickej skúšky. Tieto opatrenia kritizovali mnísi – Studiti. Keď na nich Metod uvalil trest, vyvolali schizmu. Svätý Metod zomrel 14. júna 847 v Konštantínopole. Je autorom niekoľkých hagiografických a liturgických diel.

Svätý Jozef, solúnsky biskup, brat svätého Teodora Studitu

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridá“. Jozef, brat Teodora Studitu, sa narodil v roku 762. So svojím starším bratom sa v roku 780 stal mníchom. Od roku 798 žili v rozkvitajúcom konštantínopolskom kláštore Studion. Jozefa ustanovili v roku 807 za arcibiskupa v Solúne. Pôsobiť mohol len niekoľko rokov. S jeho bratom ho počas rokov 809 až 811, poslali do exilu na Princove ostrovy. Od roku 815 oboch bratov zasa prenasledovali obrazoborci. Jozef, solúnsky arcibiskup, zomrel vo vyhnanstve 15. júla 832. Jeho pozostatky a pozostatky Teodora Studitu pochovali v roku 844 v kláštore Studion. Dnešný svätec je známym autorom liturgických hymnov zachovaných v zbierkach Triodion, Pentekostarion a Parakletikon. Je tiež autorom dvoch rečí k svätému krížu, k svätému Demeterovi a oslavnej reči k svätému Nestorovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätá mučenica Akvilína

Jej meno má latinský pôvod a znamená „podobná orlici“. Jemná, iba 12 ročná panna a mučenica Akvilína sa narodila kresťanským rodičom vo fenickom meste Byblos v druhej polovici 3. storočia. Zoznamy mučeníkom spomínajú, že jej rodičia boli žiakmi apoštolov. Vďaka dobrej výchove vraj už ako dieťa podnecovala mnohé ženy ku kresťanstvu. Kvôli kresťanskej viere si ju dal predvolať prokonzul Volusianus. Po milom presviedčaní, i vyhrážaní nasledovalo kruté mučenia a napokon smrť mečom. Z jej tela, vraj, namiesto krvi vytrysklo mlieko. Synaxáre uvádzajú ako dátum jej smrti rok 293, kardinál Barónius zasa rok 308. V dnešný deň ju spomína aj Rímske martyrológium. Dnešnú sväticu si obzvlášť ctia v Maronitskej cirkvi, východnej cirkvi zjednotenej s Rímom.

Svätý Trifylios, biskup cyperskej Leukosie

…

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de a VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Onufrios Veľký

Jeho meno má egyptský pôvod a znamená „ten, ktorý je úplný“. Dnešný svätec je pustovníkom egyptskej púšte v Tebais. Podľa legendami opradeného životopisu, ktorého autorom je pustovník Pafnutios, bol Onufrios spočiatku mníchom v meste Hermopolis. Potom žil 60 rokov v úplnej samote v púšti. Krátko pred smrťou ho navštívil Pafnutios a neskôr ho aj pochoval. Onufrios Veľký zomrel koncom 4. stor. alebo začiatkom 5. storočia. Jeho v gréckych a orientálnych cirkvách rozšírený kult sa počas križiackych výprav dostal do Talianska, Francúzska, Španielska, Nemecka a Anglicka. Legendárne motívy životopisu sa stali predlohou pre umelecké stvárnenie: buď je znázornený ako dlhovlasý, listom odetý askéta, alebo ako prijíma Eucharistiu z ruky anjela.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý apoštol Bartolomej

11. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína apoštola Bartolomeja. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Oráčov syn“. Bartolomeja v Novom zákone spomínajú katalógy apoštolov ako jedného z Dvanástich. Bartolomej je veľmi pravdepodobne identický s Natanaelom z Kány Galilejskej (Jn 1,45-50; 21,2) pretože je ako Kristov svedok úzko spojený s Filipom a zároveň sa s ním objavuje medzi apoštolmi. Tiež patrí podľa Jánovho evajelia k prvopovolaným, ktorí Ježišovi od začiatku dôverujú ako Mesiášovi, s ním putujú od dolného Jordánu do Galiley, a venujú sa rybolovu. Meno Bartolomej je zrejme patronymon – otcovým menom a teda priezviskom ku krstnému menu Natanael. Podľa neskorších správ, najmä od Mojžiša Chorénskeho (5. str.) a z arménskeho životopisu, ohlasoval Bartolomej evanjelium v Indii, Mezopotámii, Partskej ríši, Lykaónii a najmä vo Veľkom Arménsku. Pantainos Alexandrijský z konca 2. storočia podáva správu o kresťanských spoločenstvách v Indii, ktoré používali hebrejské Matúšovo evanjelium a založil ich Bartolomej. Podľa apokryfného spisu Skutky Andreja, bol Andrej Bartolomejovým spoločníkom na cestách do krajín na pobreží Čierneho mora. Podľa Skutkov Filipa bol s ním Filip vo frýgijskom meste Hierapolis a v Lykaónii a podľa koptských, etiópskych a arabských správ pôsobil v oázach Egypta. Keď sa kráľ Polymius obrátil na kresťanstvo dal kráľov brat Astyages Bartolomeja v arménskom Albanopolis sťať. Táto poprava upriamuje našu pozornosť na Peržanmi ovládanú časť Sýrie, kde sa zachovala vlastná tradícia o mieste Bartolomejovho hrobu. Biskup Marutha z Maipherkat preniesol jeho relikvie do mesta Nephergerd. Okolo roku 507 sa na príkaz cisára Anastázia I. dostali do mezopotámskeho mesta Daras, okolo roku 580 na taliansky ostrov Lipari a v roku 838 kvôli útokom Saracénov do talianskeho Beneventa. V roku 983 ich dal cisár Oto III. priniesť do Ríma a uložili ich v chráme na ostrove Tiber. V roku 1238 sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom. (Spomienka na zjavenie sa archanjela Gabriela mníchovi z hory Athos a zjavenie hymnu Dôstojné je) Jeden z najčastejšie používaných hymnov k Presvätej Bohorodičke, hymnus „Dôstojné je“, ktorý sa spieva po premenení, má svoj pôvod v udalosti na hore Athos. Ako spomínajú v dnešný deň grécke synaxáre, v predvečer nedele počas celonočného bdenia, poslal starý pustovník, svojho žiaka do cely, aby sa modlil tam. Keď sa zvečerilo, na dvere zaklopal neznámy mních, ktorý sa predstavil ako Gabriel. Tak sa pred ikonou Presvätej Bohorodičky modlili spolu. Počas rannej modlitby – utierne, pri 9. piesni kánona, mladý mních začal spievať hymnus Kozmu Jeruzalemského „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“ Cudzinec zaspieval ďalší verš „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice … No potom zaspieval prvú časť hymnu, ktorú nikto dovtedy nepoznal „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha.“ Ikona potom vraj žiarila nebeským svetlom. Mladý mních túžil zapísať hymnus, no nemal pero ani papier, tak mu cudzinec vraj text prstom vyryl do bridlice. Potom si mladý mních, ako pokračujú synaxáre, uvedomil, že sa modlil s Archanjelom Gabrielom. Spomínaná ikona Axion estin, Dôstojné je, sa dodnes nachádza v chráme kláštora Karyes na Hore Athos. Jej početné kópie zdobia viaceré byzantské chrámy najmä v Rusku. Bridlicu s textom preniesli do Konštantínopolu do chrámu Božej Múdrosti za patriarchu svätého Mikuláša II. (984-996)

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol