Svätý hieromučeník Timotej, pruský biskup

10. mája nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého hieromučeníka Timoteja, pruského biskupa. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „uctievajúci Boha“. Timotej bol biskupom v historickom meste Prusa v Bitýnii, v súčasnosti turecké mesto Bursa. Za vlády Juliána Odpadlíka trpel ako mučeník. Radí sa do skupiny svätcov, ktorí pracovali na obrátení pohanov. Pruský biskup Timotej zomrel okolo roku 362.

Svätý Bassián, biskup lombardského Lodi

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „bozkajúci“. Svätý Bassián, prvý dosvedčený biskup v talianskom Lodi, nastúpil do úradu okolo roku 374. Baziliku, ktorú vybudoval, vysvätil v roku 380 svätý Ambróz. S ním, ako aj s biskupom z Como, svätým Félixom, boli dobrými priateľmi. V roku 381 bol na synode v Aquileji, o 9 rokov neskôr spolu odsúdili Joviniána na Milánskej synode. Ešte v roku 397 stál pri smrteľnom lôžku svätého Ambróza. Svätý Bassián, biskup lombardského Lodi zomrel okolo roku 409.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, heiligenlexikon.de a LThK spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pán“. Nevieme, kedy a v ktorom roku sa narodil Cyril Alexandrijský a či patril medzi pustovníkov. Cyril bol vzdelanec. Jeho strýko, alexandrijský biskup Teofil, ho prijal do kléru. V roku 403 sa Cyril zúčastnil sa Synode pri dube proti Jánovi Zlatoústemu. Po smrti strýka ho vystriedal na biskupskom stolci v Alexandrii. Prvé roky jeho biskupskej služby charakterizuje zápalistá práca. Nesúhlas s pamiatkou na Jána Zlatoústeho, zatvorenie novaciánskych chrámov, násilné vyvlastnenie a vyhnanie Židov z Alexandrie za ich krvavé prepady kresťanov. K tomuto obdobiu sa radia ďalšie temné udalosti, ako boj zástupu mníchov proti prefektovi Orestesovi a kruté zavraždenie filozofky Hypatie zorganizované lektorom Petrom. Hoci sú spomínané udalosti „hanbou“ pre Cyrila a alexandrijskú cirkev, Cyril sa na týchto násilnostiach nepodieľal. V živote Cyrila po spomínaných udalostiach nasledovali pokojné roky, spojené s významnou teologickou a exegetickou tvorbou, sčasti namierenou proti heréze arianizmu 4. storočia. Svoj význam teológa a cirkevného politika dosiahol Cyril v boji proti Nestorovi. Aj tu je v prvom rade priekopníkom a obrancom kresťanstva, a nie nestranným sudcom, ktorý zvažuje pre a proti. Nestorove kázne proti prívlastku Márie – Bohorodička, vyvolávajú u Cyrila námietky. Korešpondencia medzi nimi ich protikladné postoje len prehĺbila a obaja sa obrátili na Rím. Rímska synoda za Celestína I. požadovala pod hrozbou exkomunikácie, aby Nestor svoje učenie odvolal. Cyrila poverili vykonaním uznesenia. Nasledovala synoda v Alexandrii, na ktorú reagoval Nestor v kázňach a spisoch. Po zvolaní koncilu do Efezu sa Cyril pokúšal presadiť svoje názory proti Nestorovi a jeho stúpencom. Koncil otvorili pred príchodom delegácie z Antiochie, Nestora odsúdili a zosadili. Pápežskí legáti, ktorí takisto prišli neskôr, sa postavili za vyhlásenia koncilu. Pri sprievodných nepokojoch získal Cyril na svoju stranu aj cisársky dvor. V roku 433 došlo k dohode s Antiochénčanmi. Radostnú správu na Východe a v Ríme oznámili Cyrilove listy a listy Jána z Antiochie. Alexandrijský biskup Cyril zomrel 27. júna 444. Cyril rozhodným spôsobom ubránil svoj umiernený postoj aj proti svojim krajným prívržencom, ktorí neskôr určovali sled udalostí a ostal ako teológ aj po svojej smrti po stáročia v centre kristologickej diskusie. Keď jeho diela preložili, vzrástol jeho vplyv aj v západnej cirkvi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Prenesenie pozostatkov svätého veľkomučeníka Teodora Tiróna

Najstarším svedectvom o mučeníctve a kulte dnešného svätca je oslavná reč Gregora Nysského z konca štvrtého storočia. Už sám Greogor vedel o Teodorovi málo. Vo svojom spise neuvádza ani miesto jeho narodenia. Opisuje ho ako krajinu vychádzajúceho slnka, teda vo vtedajšom ponímaní Malú Áziu. Autorom ďalšieho diela, zbierky Teodorových zázrakov, ktoré vzniklo približne o sto rokov neskôr, je kňaz Chrysippos z Jeruzalema. Teodor bol jednoduchým vojakom vo vojsku cisára Maximiána. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov (303) vypočúvali ho. Po tom, ako vypálil pohanský chrám matky božstiev v meste Amaseia, ho kruto mučili a nakoniec v roku 306 upálili. K preneseniu relikvií Teodora Tiróna do mesta Euchaita došlo v roku 319. Mesto sa v priebehu storočí stalo hlavným centrom jeho kultu. Odtiaľ sa jeho kult v piatom storočí rozšíril do celého starokresťanského sveta. Známymi centrami úcty k Teodorovi Tirónovi sú mestá Istanbul, Atény, Benátky a Rím.

Naša prepodobná matka Melánia Rímska Staršia

Jej meno má grécky pôvod a znamená „čierna“. Dnešná svätá Melánia, zvykne nosiť prívlastok Staršia, pre odlíšenie od jej vnučky svätej Melánie, ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína 31. decembra. Melánia Staršia sa narodila v roku 342. Pochádzala z rímskeho rodu patriciov Antoniánovcov. Bola sesternicou Paulína z Noly a manželkou prefekta mesta Rím Valéria Maxima. Ako 22 ročná ovdovela. Odvtedy sa rozhodla pre prísne asketický život . V roku 372 odišla do Egypta, kde podporovala mníchov počas prenasledovania Ariánmi. Spoločne so svojím duchovným radcom Rufinom z Aquileje založila v roku 378 v Jeruzaleme mužský a ženský kláštor. V roku 400 navštívila Paulína z Noly. V Ríme zasa posilňovala svoju neter Avitu a vnučku Melániu v čnostnom živote. V roku 404 ju vyhľadal svätý Augustín z Hippo. Napätia medzi Rufinom a Hieronymom jej spôsobovali žiaľ. Naša prepodobná matka Melánia Rímska Staršia zomrela v Jeruzaleme v roku 409.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Teodot Ankyrský

7. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého hieromučeníka Teodota Ankyrského. Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Obdobie života svätého Teodota spadá do času prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Hoci bol hostinským, stal sa z neho mučeník. Životopisná legenda píše, že bol ženatý a už od mladosti čestný a bohabojný človek. Vraj aj mnoho neveriacich, Židov a pohanov v jeho hostinci našlo cestu k Bohu. Pod zásterou hostinského sa ukrýval vlastne biskup, ktorý ako píše legenda, sa venoval sa chudobným a chorým. Keď sa stal Teoteknus prefektom v Ankyre, počínal si voči kresťanom obzvlášť kruto. Teodot na rozdiel od kresťanov, ktorí utiekli do hôr, ostal v meste a pomáhal kresťanom v núdzi a tajne pochovával zavraždených a popravených. Keď pochoval 7 starších pannien, ktoré utopili v rybníku, začal prefekt pátrať, kto ich pochoval. Teodota po mučení prezradil Polychronius. Vraj sa Teodot vydal mučiteľom sám, aby zachránil tých, ktorí mu pomáhali. Po krutom mučení ho sťali. Teodot Ankyrský zomrel okolo roku 303. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s fakľou a mečom, nástrojmi jeho umučenia.

Svätý hieromučeník Marcelín, rímsky pápež

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „bojovník“. Pápež Marcelín sa stal nástupcom rímskeho biskupa Kaja v roku 296. Zomrel na začiatku prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána, 16. januára 304, zrejme nie ako mučeník. Pochovali ho na cintoríne svätej Priscily. No jeho hrob sa ešte nepodarilo nájsť. Koncom 4. storočia ho – podobne ako ďalších katolíckych biskupov – Donatisti obvinili, že počas prenasledovania priniesol kadidlovú obetu a vydal posvätné knihy. Avšak pravdivosť tohto názoru sa nepotvrdila, hoci niektoré zoznamy pápežov, či Hieronymovo Martyrológium pápeža Marcelína nespomínajú. Liber Pontificalis zasa spomína, že pápež Marcelín odpadol, no svoj hriech napravil svojou mučeníckou smrťou.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, LThK a BBKL spracoval Ján Sabol

6. 6. Náš prepodobný otec Bessarión Divotvorca

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „z lesa“.

Egyptský mních z prelomu 5. storočia je známy tým, že konal zázraky. Založil Hospic v Jeruzaleme a kláštor na vrchu Sion.

Podľa Cyrila zo Skytopolisu, sprevádzal Bessarión v roku 429 jeruzalemského patriarchu Juvenália na vysviacku lavry svätého Eutýmia. Cisárovi Teodoziovi II. zasa údajne priniesol relikviu pravej ruky svätého Štefana.

Prepodobný otec Bessarión zomrel 25. novembra.  Rok jeho úmrtia však nepoznáme.

 

 

Prepodobný Hilarión Nový, igumen Dalmatovho kláštora a vyznávač

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „veselý“.

Hilarión bol igumenom (predstaveným) Dalmatovho kláštora v Konštantínopole. Počas posledných búrok obrazoboreckého sporu vytrpel veľa vo vyhnanstve a vo väzniciach. Grécka, ruské a kopské životopisné legendy opisujú jeho zdržanlivosť, silnú vieru, anjelskú čistotu a divotvorectvo.

Hilarión pochádzal z Kappadócie. Jeho rodičia boli kresťanmi a vraj sa volali Peter a Teodózia. Narodil sa okolo roku 775. Ako 20-ročný vstúpil do kláštora v Konštantínopole. Igumen kláštora ho dal zakrátko vysvätiť za kňaza, lebo spĺňal všetky požiadavky. Okolo roku 807 ho zvolili za igumena kláštora. Približne o 8 rokov, začal cisár Lev Arménsky odstraňovať ikony z chrámov, kláštorov a verejných priestorov.

Igumen Hilarion sa stal jedným z trvalých odporcov cisárskych nariadení. Držali ho preto vo viacerých väzniciach. Trpel aj za cisára Michala II. až kým v roku 842 nenastúpila na trón cisárovna Teodora.

Hilarión žil po návrate z exilu ešte niekoľko rokov a zomrel 6. júna 845.

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol

 

Náš otec svätý Métrofanés, konštantínopolský patriarcha

Konštantínopolský patriarcha Métrofanés je svätcom, ktorého si dnes pripomína Gréckokatolícka cirkev. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „matka objavuje“. Métrofanés sa narodil ako syn novoobrátených pohanov. Zrejme sa stal prvým biskupom v Konštantínopole za čias Konštantína Veľkého. Podľa Euzébia z Cézarey bol Métrofanés členom mestského výboru kráľovského mesta. Iné historické pramene spomínajú, že Métrofanés bol v čase Nicejského koncilu (325) ešte nažive, avšak pre jeho starobu ho zastupoval jeho neskorší nástupca presbyter Alexander. Ako veľmi starý po desaťročnom spravovaní cirkevných záležitostí zomrel pravdepodobne po roku 325. Podľa iného výkladu prameňov zomrel o dekádu skôr v rokoch 306 až 314.

Sväté a spravodlivé sestry Marta a Mária, Lazárove sestry

Meno Lazar má grécky pôvod a znamená „matka objavuje“. Ich mená majú hebrejský pôvod: Marta znamená „starostlivá“ a Mária „milovaná Bohom“. Marta a Mária, a ich brat Lazár z Betánie boli priateľmi Ježiša. V Lukášovom evanjeliu Marta sa v protiklade k Márii ukazuje ako zaneprázdnená domáca pani, ktorá je ustarostená o Ježišovu obsluhu. V Jánovom evanjeliu Marta vyznáva svoju vieru v Ježiša, Krista a Božieho Syna, po tom, čo jej Ježiš oznámil, že je vzkriesenie a život pre toho, kto v neho verí. Mária v Jánovom evanjeliu Ježišovi pred poslednou Paschou v Betánii pomazala hlavu a nohy. Tertulián a Origenes a ďalší ju okolo roku 200 považovali za hriešnicu, ktorá v Lukášovom evanjeliu pomazala Ježišovi nohy. Gregor Veľký zasa omylom považoval Máriu z Betánie za Máriu Magdalénu. Podľa západnej legendy prišli Marta, Mária a Lazár do Provence. Marta je pochovaná v Tarascone.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Lucilián a spoločníci

Jeho meno je latinského pôvodu a znamená „žiarivý“. Už starec Lucilián zomrel ako mučeník za vlády cisára Aureliána okolo roku 273 spoločne s chlapcami Klaudiom, Hypatiom, Pavlom, Dionýzom a pannou Pavlou. Miestom ich mučeníctva bolo mesto Byzancia, ktorú neskôr premenovali na Konštantínopol. Životopisná legenda píše, že Lucilián bol spočiatku pohanským kňazom. Býval v Nikomédii a v Krista uveril vďaka svetlu evanjelia. Stal sa z neho presvedčený kresťan a grécke pramene píšu, že sa z neho stal kresťanský kňaz a pustovník. V čase prenasledovania kresťanov ho vraj udal jeden Hebrej. Pred súdom ho vypočúvali a mučili. Vo väzení stretol 4 mladíkov. Životopisná legenda píše, že celú noc spoločne spievali piesne chvály a vďaky, a tak sa pripravovali na mučeníctvo. V nasledujúci deň týchto štyroch mladíkov sťali a Luciliána pribili na kríž. V tom čase v Byzancii žila kresťanská panna Pavla, ktorá sa starala o kresťanských väzňov. Pred miestodržiteľom Silvánom ju mučili a sťali na mieste, kde Lucilián trpel. Pozostatky dnešných mučeníkov spočívali v Byzancii. Neskôr ich previezli na neznáme miesto. Časť ruky Luciliána sa vraj nachádza v chráme svätého Štefana vo francúzskom Troyes. Relikvie Klaudia a Pavly zasa v talianskej Bologni. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ich spomína dnes, 3. júna.

Svätý hieromučeník Lucián

Jeho meno je latinského pôvodu a znamená „žiarivý“. Hieromučeník Lucián patril zrejme do skupiny rímskych misionárov. Okolo roku 300 pôsobil v oblasti okolo francúzskeho mesta Beauvais. Podľa najstaršieho životopisu zomrel Lucián za prefekta Rictiovara v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov ako mučeník. Podľa neskoršej životopisnej legendy z konca 9. storočia bol Lucián biskupom a vraj zomrel ako mučeník za cisára Nera spoločne s presbyterom Maximiánom a diakonom Juliánom.

Vysielané Rádion Lumen
Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Nikefor Vyznávač, konštantínopolský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Nikefor sa narodil v roku 750 alebo 758 v Konštantínopole. Jeho rodičia sa volali Teodor a Eudokia. Ako potomok vznešeného rodu, podobne ako jeho otec, pracoval 12 rokov v (od roku 775) vo funkcii osobného tajomníka cisára. Hlavným sekretárom bol vtedy neskorší patriarcha Tarasios. V tomto postavení sa Nikefor zúčastnil v roku 787 na koncile v Nicei. Následne odišiel do tráckeho Bosporu a sa stal z neho pustovník. Od roku 802 spravoval v Konštantínopole veľkú nemocnicu. V roku 806 ho cisár ešte ako laika, proti vôli vedúcich cirkevných kruhov a Teodora Studitu, ustanovil za nástupcu Tarasia na patriarchálnom stolci. Nikefor bol spočiatku málo samostatný, avšak počas obrazoboreckých sporov sa rozhodne so svojím niekdajším protivníkom Teodorom Studitom postavil proti cisárovi Levovi V. V roku 815 ho preto cisár zosadil a poslal do vyhnanstva neďaleko Chalcedónu. V exile obzvlášť literárne tvoril a obhajoval úctu k ikonám. Nikefor Vyznávač zomrel 5. apríla 828. O 19 rokov neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole. V tom istom čase ho vyhlásili za svätého.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Justín Filozof a spoločníci

Milí poslucháči. V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú svätého mučeníka Justína, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na Justínových spoločníkov Charitóna aj ostatných. Meno Charitón má grécky pôvod a znamená „štedrý“. Ako píšu grécke miney, Charitón spoločne s ďalšími piatimi spoločníkmi, vrátane jeho manželky bol za čias cisára Antonina Pia žiakom Justína Filozofa. Justína a jeho šesť žiakov predviedli pred prefekta Rustica do Ríma a nútili ich konať modloslužbu. Okrem spomínaného Charitóna a jeho manželky Charitany, s Justínom zajali Evalpista z Kapadócie, Hieraxa z Ikónia, Paeóna a Liberiána alebo Valeriána. Miney spomínajú, že aj keď boli Justínovi žiaci v kresťanskej viere vzdelaní už od svojich rodičov, veľmi radi počúvali svojho učiteľa Justína. Euzébius z Cézarey píše, že ich sťali v približne rovnakom čase ako zomrel svätý Polykarp, vraj 12. júna v roku 167. Kresťania tajne pochovali ich telá.

Náš prepodobný otec Agapét, nezištný lekár z blízkych jaskýň prepodobného Antona

Meno Agapét má grécky pôvod a znamená „milujúci“. Svätý Agapét sa narodil v 11. storočí v Kyjeve. Stal sa žiakom prepodobného Antona. Nezištne sa staral o svojich kláštorných spolubratov, keď ochoreli. Okrem vývarov z bylín sa pri chorom aj modlil. Vďaka tomuto daru uzdravovať za ním prichádzalo aj veľa laikov. Jeden v Kyjeve známy arménsky lekár sa vraj pokúsil Agapéta otráviť, keď Agapét uzdravil chorého, o ktorom lekár povedal, že už mu niet pomoci. Podaný jed neúčinkoval. Svätý Agapét vyliečil tiež černigovké knieža Vladimíra, budúce kyjevské veľkoknieža (1114-1125) tak, že mu zaslal bylinný odvar. Keď sa vďačné knieža chcelo s ním stretnúť a poďakovať, Agapét sa ukryl v kláštore, aby nemusel od neho prijať žiaden dar. Keď Agapét sám ochorel, diagnózu mu určil už spomenutý arménsky lekár, ktorý o sebe tvrdil, že vie presne určiť deň smrti. Agapétovi odhadol tri dni, no svätec žil ešte tri mesiace. Prepodobný Agapét zomrel 1. júna po roku 1095 a jeho predtým neveriaci lekársky kolega vstúpil do kláštora.

Vysielané Rádio Lumen
Podľa LThK, VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol.

Svätý hieromučeník Dorotej, týrsky biskup

5. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého hieromučeníka Doroteja, týrskeho biskupa. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dorotej pochádzal z fenického mesta Týros. Bol biskupom a v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána sa ocitol vo vyhnanstve. Po smrti cisára sa vrátil späť do svojho biskupstva. Zúčastnil sa aj na ekumenickom koncile v Nicei (325). Za vlády Juliána Odpadlíka bol Dorotej spočiatku na úteku. V tráckom meste Odyssopolis ho chytili, mučili a popravili. V Grécku patrí Dorotej k obľúbeným svätcom. Na ikonách sa znázorňuje v ruke s bičom, nástrojom svojho umučenia.

Svätý mučeník Marcián a spoločníci

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený pohanskému božstvu vojny Marsovi“. Mučeníci Marcián, Nakander, Apolón, Leonides, Árius, Juraj, Hyperechius, Seleniade, Irena a Pambone, sa tešia v Grécku veľkej obľube. Prvých troch menovaných spomínajú aj západné zoznamy svätých. Pravdepodobne s ďalšími spoločníkmi ich pre kresťanskú vieru, po krutom mučení, nechali a na slnečnej páľave zomrieť smädom. Presné miesto ich mučeníctva je neznáme, spomína sa len krajina Egypt. Zrejme zomreli za vlády cisára Galéria Maxima začiatkom 4. storočia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL spracoval Ján Sabol