Náš prepodobný otec Jakub Vyznávač, katánijský biskup

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený alebo Boh chráni“. Jakub bol v mladosti mníchom v konštantínopolskom kláštore Studion. Neskôr sa stal biskupom v meste Katánia na Sicílii. Za vlády cisára Konštantína V. (741-775) sa odmietol podriadiť obrazoboreckej politike. Po zatknutí a mučení ho poslali do vyhnanstva, kde aj zomrel.

Svätý Tomáš, konštantínopolský patriarcha

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“. Svätý Tomáš sa za konštantínopolského patriarchu Jána IV. Pôstnika stal diakonom a sakelláriom – administratívnym a finančným pracovníkom pri Chráme Božej Múdrosti – Hagii Sofii. 23. januára 607 ho zvolili za nástupcu konštantínopolského patriarchu Kyriaka. Patriarcha Tomáš sa stal horlivým obrancom pravej viery. Zomrel 20. marca v roku 610.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Naši prepodobní otcovia, ktorých Saracéni pozabíjali v kláštore svätého Sávu

Najstarší palestínsky kláštor na západnej stene v rokline Kidron založil okolo roku 492 svätý Sáva. V roku 797 kláštor napadli Saracéni. Najprv zavraždili štyridsiatich mníchov. O osem dní neskôr zavraždili ďalších 20 mníchov. Dnešný deň je venovaný spomienke na nich . Nachádzali sa medzi nimi: Ján, Sergej, Patricius, Kosmas, Anastáz a Teoktist. Kláštor bol aj neskôr viackrát vyrabovaný a ostal dlhý čas opustený. Až v roku 1840 ho zreštauroval ruský cár Mikuláš I.

Svätá mučenica Fótina Samaritánka a synovia

Meno Fótina má grécky pôvod a znamená „láskavá“. Ako uvádzajú grécke synaxáre, Fótina bola samaritánkou, s ktorou sa Ježiš rozprával pri Jakubovej studni. Tam Fótina zažila obrátenie. Podobne, ako aj o ostatných ženách z evanjelia, aj grécka životopisná legenda spomína, že sa stala hlásateľkou evanjelia, a konkrétne uvádza Kartágo v Afrike. Ako jej spoločníkov menuje jej vlastných synov Jozefa, Viktora, jej sestry Fótis, Paraskevu a Kyriaku, veliteľa Sebastiána a Anatólia a Fótia. Rímske Martyrológium spomína, že Fótina a jej spoločníci zomreli ako mučeníci za Krista za čias cisára Nera. Relikviu hlavy dnešnej svätice si uctievajú v Ríme v Bazilike svätého Pavla za hradbami. V Rusku zvyknú nazývať slovanskou podobou jej mena Svetlana.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, a VHL spracoal Ján Sabol

Svätí mučeníci Chryzant a Dária.

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Chryzant znamená „zlatý kvet“ a Dária „dobrá, mocná“. Chryzant a Dária, žili na konci 3. storočia. Ako uvádza životopisná legenda boli manželmi a spolu prišli z východu do Ríma. Chryzant vraj Dáriu presvedčil, aby žili v zdržanlivosti, ktorá im mala pomôcť k obetavejšej službe Bohu i blížnym. Za cisára Valeriána, v čase prenasledovania kresťanov, ich zatkli, mučili a popravili. Iný legendárny životopis robí z Chryzanta syna popredného senátora z Alexandrie. Keď sa kvôli otcovmu zamestnaniu presťahoval do Ríma, stal sa kresťanom. Otec ho vraj sám uväznil a snažil sa ho od kresťanstva odhovoriť. Vraj z Atén pozval k synovi pohanskú pannu Dáriu, aby sa do nej zaľúbil a na kresťanstvo zabudol. Chryzant sa s ňou aj oženil, ale aj ju priviedol ku kresťanskej viere. Potom už príbeh pokračuje ako prvá legenda. Vraj ich pre Krista ukameňovali na Via Salaria. Neďaleko tejto cesty na cintoríne Thrasa ich aj pochovali. Pápež Damazus I. (366-384) približne o 50 rokov neskôr ozdobil ich náhrobok epigramom. Ten obnovili v 6. storočí po zničení Gótmi (537538) a na sklonku 8. storočia za pápeža Hadriána I. (772-795). Itineráriá, rímske cestovné mapy zo 7. storočia spomínajú chrám, zasvätený svätým Chryzantovi a Dárii. Gregor z Tours (538-594) podáva správu o rozsiahlej úcte pri ich hrobe a odvoláva sa na legendárny životopis, ktorý má spoločné črty s opisom mučeníctva svätých Juliána a Bazilissy (+ okolo 304). Úcta k dnešným svätcom bola rozšírená aj do vzdialených oblastí. Zo začiatku 6. storočia pochádza ich vyobrazenie v Ravene. V roku 844 preniesli ich pozostatky do nemeckého mesta Prüm a odtiaľ do neďalekého mesta Münstereifel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Náš otec svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup

…

Svätí mučeníci Trofim a Eukaprion z Nikomédie

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Trofim znamená „živiteľ“ a Eukaprion „dobrý zisk“. Trofim a Eukarpion sú mučeníci z Nikomédie v Bitýnii. Ako uvádza životopisná legenda obaja boli vojakmi v cisárskej armáde. V čase prenasledovania kresťanov na príkaz cisára vyhľadávali kresťanov, ktorých následne mučili. Pre odvahu kresťanov, alebo po nebeskom zjavení, sa sami obrátili a mnohých uväznených prepustili z väzenia. Boli preto odsúdení a upálení na hranici okolo roku 300. O úcte k nim aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

Svätý mučeník Eduard, anglický kráľ

Jeho meno má staroanglický pôvod a znamená „strážca bohatstva“. Eduard sa narodil v roku 963 ako najstarší syn anglického kráľa Edgara Mierumilovného. Vďaka úsiliu Canterburského arcibiskupa svätého Dunstana sa v roku 975 stal ako dvanásťročný anglickým kráľom.
Jeho nevlastná matka Elfrida, chcela skôr na tróne vidieť svojho syna Ethelreda. Preto ho neskôr dala zavraždiť. Eduarda prebodli počas poľovačky 18. marca 978 pri hrade Corfe v grófstve Dorset.
Pochovali ho v meste Wareham. Podľa tradície sa pri jeho hrobe začali diať zázraky. O 2 roky neskôr preniesli jeho pozostatky do benediktínskeho opátstva v meste Shaftesbury.
Ľud si ho zakrátko začal uctievať a v roku 1001 ho vyhlásili za svätého a mučeníka, čo dokazuje dokument jeho nevlastného brata Ethelreda, ktorý sa po jeho smrti stal kráľom.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a heiligenlexikon.de, VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Alexej, Boží človek

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Obranca“. Jadro životopisu dnešného svätca tvorí sýrska legenda z piateho storočia. Podľa nej bol mladíkom z rímskej privilegovanej vyššej vrstvy patricijov. Rodičia rozhodli, že sa má oženiť. Alexej v deň svadby ušiel do Edessy, kde až do svojej smrti žil v skrytosti a chudobe. V gréckej verzii jeho životopisu z deviateho storočia sa nachádza opis rozhovoru Alexeja so svojou nevestou počas svadobného večera. Nevestu po zložení sľubu panenstva opustil. Po 17 rokoch v Edesse sa vrátil nespoznaný do rodičovského domu, kde chudobný a opustený zomrel. Táto legenda, ktorú použil aj Jozef Hymnograf v hymnickom kánone k dnešnému svätcovi, sa v desiatom storočí stala známou aj na západe. Tam ju rozšírili a neskôr aj poeticky spracovali. V roku 978 zasvätili chrám svätého Bonifáca na rímskom vrchu Aventino aj dnešnému svätcovi Alexejovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Sabinus a Papas

Meno Sabinus má latinský pôvod a znamená „pochádzajúci z rímskeho rodu Sabinov“ a meno „Papas“ má grécky pôvod a znamená „vychovávateľ“. Sabinus bol guvernérom egyptského mesta Hermopolis. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Diokleciána (284-305), Sabinus sa spoločne s ďalšími bratmi ukryl v opustenom dome. Ich úkryt však vraj prezradil žobrák, ktorého Sabinus podporoval. Spolu s ďalšími kresťanmi ho po krutom mučení utopili v rieke Níl. Dnešný druhý svätec Papas je mučeníkom z rovnakého obdobia. Za Krista zomrel v meste Laranda v Lykaónii, v súčasnosti turecké mesto Karaman. Oboch dnešných svätcov spomína aj Rímske martyrológium.

Svätý hieromučeník Alexander, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „obranca mužov“.  Podľa rímskeho zoznamu biskupov bol Alexander 5. nástupcom apoštola Petra. Podľa prepočtov z 3. či 4. storočia, vládol zrejme 10 rokov medzi rokmi 107 až 116. Ďalšie bližšie bibliografické údaje chýbajú. Predpokladá sa , že zomrel za vieru po čas vlády cisára Trajána.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL,LThK, heiligenlexikon.de, a glabenszeugen.de spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Agapios a s ním ďalší šiesti mučeníci

Meno Agapios má grécky pôvod a znamená „láskavý“. Dnešný svätec pochádzal z Gazy. 20. marca v roku 305 ho v palestínskej Cézarey s ďalšími siedmimi spoločníkmi sťali. O mučeníctve podáva správu ich súčasník Euzébius z Cézarey (265-339). (LThK)

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Benedikt

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „požehnaný“. Benedikt, známy ako otec západného mníšstva, sa narodil okolo roku 480 v Nursii, v súčasnosti talianske mesto Norcia v provincii Perugia. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Rodičia ho poslali na štúdium do Ríma. Sklamaný nemravnosťou mesta, ktoré po premiestnení sídla Rímskej ríše do Konštantínopolu, bolo v úpadku, sa na istý čas pripojil k asketickej komunite v obci Affile. Odtiaľ sa vydal do jaskyne v údolí Anio pri meste Subiaco. Tam v jaskyni žil tri roky v úplnej samote. Benediktova povesť sa rýchlo šírila.
Spoločenstvo pustovníkov z Vicovaro ho pozvalo medzi seba a neskôr si ho zvolilo za predstaveného. Keď sa mníchom zdali Benediktove pravidlá prísne, vraj sa ho pokúsili otráviť. Benedikt skupinu opustil a utiahol sa naspäť do Subiaca. Tam ho nasledovalo niekoľko pustovníkov, ktorí žili pod jeho vedením v 12 malých kláštoroch. Dva z nich existujú dodnes.
Okolo roku 529 sa s časťou z nich presťahoval na vrch Montecassino. Tam spísal svoje slávne kláštorné pravidlá „Regula Benedicti“. Jeho duchovno-otcovská osobnosť, múdrosť náuky a svätosť života priťahovala mnohých žiakov, najmä zo samotného Ríma. Kláštor na vrchu Montecassino sa stal pevnosťou západného mníšstva a kolískou benediktínskeho rádu, ktorého charakterizovalo pravidlo: Modli sa a pracuj! (Ora et labora!). Prepodobný Benedikt zomrel 21. marca 547 v Montecassino, kde ho aj pochovali. V roku 673 preniesli jeho pozostatky do benediktínskeho opátstva Fleury vo Francúzsku. Na prosby pápeža Zachariáša (741-752) sa v ôsmom storočí časť z nich vrátila naspäť do Montecassina. Pri opätovnej výstavbe kláštora, ktorý bol počas druhej svetovej vojny zničený, objavili Benediktov hrob s jeho pozostatkami. Pápež Gregor Veľký (590-604), ktorého sme si tiež pred dvoma dňami pripomenuli, vo svojej druhej knihe Dialógov poučným spôsobom opisuje svätcov život.

Svätý Euschemon Vyznávač, lampsacký biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „poctivý“. Euschemon bol 9. storočí biskupom v meste Lampsakus v Hellesponte. Za cisára Teofila ho pre uctievanie ikon dali do väzenia. Tam vraj pre svoje presvedčenie získal aj strážnikov. Preto ho poslali do vyhnanstva, kde zomrel.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Prenesenie pozostatkov nášho otca svätého Nikefora, konštantínopolského patriarchu

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nositeľ víťazstva“. Konštantínopolský patriarcha Nikefor a igumen kláštora Studion Teodor Studita sa spoločne postavili proti obrazoboreckej politike byzantského cisára Leva V. (813–820) počas druhej vlny obrazoboreckého sporu. Cisár preto Nikefora v roku 815 zosadil z trónu konštantínopolského patriarchu a poslal ho do exilu v blízkosti Chalcedónu. Tam Nikefor zomrel 5. apríla 828. Tri roky po obnovení úcty k ikonám za cisárovnej Teodory, vydala cisárovná príkaz priniesť pozostatky zosnulého patriarchu Nikefora do miesta jeho niekdajšieho sídla, do Konštantínopolu. Pozostatky svätého Nikefora sa dostali do hlavného mesta Byzancie 13. marca 846. Slávnostne ich uložili v preslávenom chráme Svätých apoštolov. V tom čase ho vyhlásili aj za svätého. Dnešný deň je spomienkou na túto udalosť.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a BBKL spracoval Ján Sabol

 Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský.

Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „Boh sa zjavil“. Byzantský historik sa narodil okolo roku 765 v Konštantínopole. Bol mníchom a predstaveným kláštora, ktorý založil v Sigriane pri Kyziku. V roku 787 sa zúčastnil na II. nicejskom koncile. V roku 815 si ho dal do Konštantínopolu pozvať cisár Lev V., pretože trval na úcte k ikonám. Preto ho cisár poslal na dva roky do vyhnanstva na ostrov Samotrake, kde zakrátko 12. marca 817 zomrel. Teofan Sigriansky pokračoval v diele Chronografa svojho priateľa Juraja Synkela. Spracoval roky 287 až 813. Táto kronika, v stredoveku veľmi známa, obsahuje vzácne chronologické údaje. Pre roky 769 až 813 je jediným byzantským historickým prameňom. Formálne sa v nej strieda hovorová a umelecká reč. Dielo ďalej rozvinulo viacero historikov a stalo sa tiež dôležitou súčasťou výučby histórie počas stredoveku na západe.

Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „bdelý“. Gregor sa narodil okolo roku 540 v Ríme. Bol Rimanom v pravom slova zmysle. Pochádzal zo vznešenej senátorskej rodiny a v rokoch 572 až 573 bol prefektom mesta. No z hlavného zástupcu mesta sa stal mníchom. Po smrti otca Gordiana použil dedičský podiel na výstavbu 6 rímskych kláštorov. Z rodinného paláca na ulici Clivus Scauri sa tak stal kláštor svätého Andreja. Tam sa Gregor okolo roku 575 utiahol. Aj Gregorove tety Tarsilla, ktorú si obzvlášť ctil, Emiliana a Gordiana žili dočasne v odlúčení od sveta. Pápež Benedikt I. alebo Pelágius II. ho vysvätil za regionálneho diakona, predstaveného siedmich cirkevných regiónov Ríma. Ako pápežského vyslanca ho v roku 579 poslal Pelágius II. do Byzancie. Hoci žil v cisárskom paláci, nezanechal mníšske spôsoby. O sedem rokov neskôr pracoval v Ríme ako poradca Pelágia II. Po jeho smrti ho, napriek jeho výhradám, zvolili za pápeža. Čakala na neho ťažká úloha. Vtedajšie ťažké pomery a neistotu na Západe voviedol do obdobia stredoveku. Gregorovi sa vďaka dobrým vzťahom k franskému kráľovskému domu podarilo pokresťančiť Anglosasov, ku ktorým poslal priora Svätoandrejského kláštora Augustína s ďalšími 40 mníchmi. Gregor úspešne nadviazal úzke vzťahy medzi Západogótskou ríšou v Španielsku a Rímskou cirkvou, keď sa v roku 586 odvrátili od arianizmu. Gregor ochraňoval roľníkov pred vykorisťovaním, keď vypukol hlad a epidémia reorganizoval obhospodarovanie cirkevných pozemkov . Gregor dosiahol mier s Longobardmi, ktorí v rokoch 592 až 593 obliehali Rím. Pomocou ich kráľovnej Teodelindy, ktorá už bola katolíčkou, pripravil cestu pre obrátenie Longobardov na katolícku vieru. Gregor ukončil milánsku schizmu. Staral sa aj o výchovu a posväcovanie kňazov. Pri zániku Východorímskej ríše Gregor dal pápežstvu ďalší rozmer, obhajcu a vodcu talianskeho obyvateľstva. Otvoril tak cestu pre vznik cirkevného štátu na čele s pápežom. Svätý Gregor zomrel 12. marca 604.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol