Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „múdry“. Sofronios pochádzal pravdepodobne z Damasku. Spočiatku bol učiteľom rétoriky. No toto povolanie vykonával len krátko. V Palestíne sa z neho stal mních. Žil najmä v známej Novej Lavre, potom v kláštore svätého Teodóza pri Jeruzaleme. Jeho mníšskym priateľom sa stal Ján Moschos, s ktorým putovali ďaleko až k egyptským kláštorným kolóniám a do Ríma. Uprostred dogmatických sporov vtedajšej doby sa v roku 633 márne pokúšal presvedčiť monoteletistického patriarchu Kýra z Alexandrie, aby neohlásil monoenergetickú úniu. Väčší úspech mal u konštantínopolského patriarchu Sergeja, s ktorým sa zhodol na nepoužívaní termínu energia. Sofroniovi išlo o prijatie záverov Chalcedónskeho koncilu. Keď ho koncom roka 633 alebo začiatkom roka 634 zvolili za patriarchu v Jeruzaleme, vydal syndodálny list, známy ako spis Synodika, ktorý rozposlal všetkým patriarchom. V ňom potvrdzuje náuku o dvoch vôľach v Kristovi. Toto učenie je obsahom aj jeho ďalšieho synodálneho listu, známeho pod názvom Florileg. Obsahuje viac ako 600 citátov cirkevných otcov a na toto dielo sa odvolávajú aj dokumenty Lateránskej synody (649). Keď vládu nad Jeruzalem získal kalif Omar koncom roka 637, žil Sofronios len krátky čas. Zomrel 11. marca 638 v Jeruzaleme. Sofronios je tiež autorom životopisov svätých, homílií k sviatkom Narodenia Pána, Stretnutia Pána, Pánovho krstu, Zvestovania Presvätej Bohorodičke, Premenenia Pána a Povýšenia svätého kríža. S Jánom Moschom je spoluautorom životopisu alexandrijského patriarchu Jána Almužníka. Napísal aj správu o zázraku s oslavnou rečou na egyptských divotvorcov Kýra a Jána. Aj jeho 23 anakreontických ód s náboženským obsahom, sa tešilo obľube čitateľov.

Svätý hieromučeník Pionius a spoločníci.

Meno Pionius má latinský pôvod a znamená „uzmierovateľ“. Pionius bol presbyterom v Smyrne. 23. februára, počas sviatku svätého Polykarpa ho počas Eucharistickej slávnosti zajali spoločne s Asklepiadom a otrokyňou Sabinou. Dali ich do väzenia spolu s kňazom Lemnom, kresťankou Macedónoiou a montanistom Eutychiánom. Po viacerých týždňoch väznenia a vypočúvaní ich spolu s markionitským kňazom Metrodorom na hranici napichli tvárou smerom na východ na kôl a upálili. Viaceré verzie zachovaných spisov opisujú Pionia ako vzdelaného, rozhľadeného muža, ktorý bol v Smyrne veľmi obľúbený. Poukazujú na pravosť výsluchov, no badať v nich redakčné antisemitské dodatky. Hieromučeník Pionius zomrel so svojimi spoločníkmi v Smyrne v roku 250.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Kodrat a spoločníci

Meno Kodrat má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Časť životopisu svätého Kodrata je legendou. Dnešného svätca vraj v horách porodila kresťanka Rutina, ktorá pred prenasledovaním odišla z Korintu. Krátko po narodení dieťaťa zomrela. Kodrata vraj zázračne živili a chránili oblaky a nebesia. V dospelosti sa stretol s kresťanmi, potom v Korinte vyštudoval medicínu. Zdá sa, že v skutočnosti bol Korint jeho rodiskom. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia (249-251) ho zatkli a mučili. V rovnakom čase s ním trpeli ďalší kresťania. Volali sa Dionýz, Cyprián, Anektus, Pavol a Krescens. Všetkých napokon v roku 258 sťali. O úcte ku Kodratovi na Západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho uvádza 10. marca.

Svätý mučeník Kodrat a spoločníci z Nikomédie

10. marca si Gréckokatolícka cirkev okrem Kodrata, ktorého umučili v Korinte, pripomína aj mučeníka Kodrata z Nikomédie. Meno Kodrat má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Kodrat trpel v Nikomédii za cisára Décia. Po krutom mučení ho sťali. Miney ako jeho spoločníkov v smrti za Krista spomínajú Saturnina, Rufina a ďalších nemenovaných spoločníkov. Ako uvádza životopisná legenda Kodrat vraj pochádzal zo zámožnej rodiny. Podporoval ostatných kresťanov a ohlasoval evanjelium vo väzniciach. Keď za Décia prenasledovali kresťanov, Kodrata v Nikomédii uväznili, mučili a potom vraj prevážali s ostatnými väzňami do Apamey, Cézarey, Apolónie, Helespontu. Saturinus a Rufinus vraj za Krista zomreli preto, lebo skupinu mučených kresťanov ľutovali.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de, VHL spracoval Ján Sabol

Štyridsiati svätí mučeníci mučení v Sebastejskom jazere

Gréckokatolícka cirkev nám 9. marca pripomína štyridsiatich svätých mučeníkov, ktorých mučili na Sebastejskom jazere. Veľkú obľubu dnešných svätcov dokazujú početné literárne pramene. Zachovali sa homílie Bazila Veľkého, Gregora Nysského, Efréma Sýrskeho, ako aj sýrske, grécke a latinské životopisné legendy. Všetky sa zhodujú prinajmenšom v hlavných informáciách. Podľa nich boli dnešní svätci 40 kresťanskí vojaci rímskej bleskovej légie Legio XII Fulminata. Počas prenasledovania kresťanov, podľa Efréma za cisára Licínia (308-324), ich nahých vystavili krutej mrazivej zimnej noci na námestí v Sebaste (v súčasnosti turecké mesto Sivas,) alebo na zamrznutom jazere neďaleko mesta. Ich stuhnuté telá následne spálili. Kult a relikvie dnešných mučeníkov sa rýchlo rozšírili ako na Východe, tak aj na Západe. V Sebaste a kappadóckej Cézarei sa nachádzajú im zasvätené chrámy. V Ríme im zasvätené Oratórium z prelomu ôsmeho storočia pri chráme Santa Maria Antiqua zdobia fresky, ktoré znázorňujú ich príbeh.

Svätý Cézar, brat svätého Gregora Teológa

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „z rímskeho rodu Cezariánov“. Cézar bol synom Gregora Naziánskeho staršieho a bratom presláveného teológa Gregora Naziánskeho mladšieho. Za cisárov Konštantína a Juliána pôsobil v Konštantínopole ako lekár. Keď si Julián chcel Cézara získať pre svoje názory, opustil Cézar cisársky dvor. Naspäť ho však zavolal Jovián a cisár Valens ho ustanovil za miestodržiteľa Bitýnie. Po tom, ako sa Cézar zachránil počas zemetrasenia, na radu svojho brata Gregora a Bazila Veľkého sa utiahol pred verejnosťou. Svätý Cézar Naziánsky zomrel krátko po svojom krste, ktorý odkladal až na čas blízko pred smrťou, ako bolo vtedy zvykom, okolo roku 368. Zachovala sa pohrebná reč, ktorú pri jeho pohrebe predniesol jeho brat Gregor Teológ.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol.

Náš prepodobný otec a vyznávač Teofylakt, nikomédijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „chránený Bohom“. Nikomédijský metropolita Teofylakt sa narodil na Východe na neznámom mieste. Okolo roku 780 prišiel do Konštantínopolu, kde istú dobu bol sekretárom v cisárskom paláci. Hlavným sekretárom vtedy bol Taras, ktorého neskôr zvolili za konštantínopolského patriarchu. Po asi piatich rokoch zanechal Teofylakt prácu sekretára, prijal mníšsky habit a vstúpil do kláštora Hagios Mamas. Okolo roku 806 sa Teofylakt stal metropolitom Nikomédie, dnešné turecké mesto Ízmit. Ako arcibiskup rozvíjal bohatú charitatívnu činnosť pre najchudobnejších. Počas takzvanej druhej vlny obrazoborectva, ktorá vypukla za cisára Leva V., sa Teofylakt postavil na stranu konštantínopolského patriarchu Nikefora I. a Teodora Studitu. Stalo sa tak v decembri 814, keď cisár pozval všetkých biskupov a igumenov do svojho paláca v Konštantínopole. Začiatkom roka 815 poslal cisár Teofylakta za trest do exilu na ostrov Strobilos. Po necelých 30 rokoch tam okolo roku 840 zomrel. Teodor Studita ho vo svojich listoch opisuje ako mučeníka a vyznávača. Za čias konštantínopolského patriarchu Metoda (843-847) ho v prvej polovici deviateho storočia vyhlásili za svätého.

Svätý hieromučeník Teodoret, antiochijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Teodoret bol kňazom v sýrskej Antiochii. Trpel za cisára Juliána Odpadlíka. Obvinili ho z ničenia pohanských obrazov a oltárov, po tom, čo odmietol vydať cirkevný majetok štátu. Po krutom mučení ho sťali. Hieromučeník Teodoret zomrel v roku 362. Dnešný svätec je patrónom dvoch francúzskych diecéz v Nimes a Uzes. V 11. storočí zasvätili katedálu vo francúzskom Nimes dnešnému svätcovi.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

 Svätí hieromučeníci, ktorí boli biskupmi v Chersone – Bazil, Efrém, Kapitón, Eugen, Aiterios a ďalší.

Životopisná legenda zo začiatku 4. storočia opisuje, ako jeruzalemský patriarcha Hermon (300-312) poslal do Chersonu dvoch biskupov a misionárov Bazila a Efréma. Tak v tomto meste na Kryme vzniklo biskupstvo. Efrém sa od Bazila v Chersone oddelil a putoval ďalej k Dunaju. Tam na začiatku Diokleciánovho prenasledovania (303-324) zomrel ako mučeník. Bazil pokračoval v meste v misijnej práci až do smrti. V roku 309 za vlády cisára Galéria ho ukameňovali. V nasledujúci rok prišli do Chersonu traja biskupi-pútnici Eugen, Elpidias a Agatodor, kde sa dozvedeli, že miestny biskup Bazil zomrel. Rovnako aj oni zomreli ako mučeníci, keď ich v roku 311 ukameňovali. Tak prišiel do Chersonu z Jeruzalema biskup Aiterios. Vďaka cisárovmu dekrétu sa mu v meste podarilo vybudovať chrám, aj napriek zlobe zo strany pohanských obyvateľov. Aiterios počas cesty z Konštantínopolu ochorel a zomrel. Napokon poslal do Chersonu biskupa sám cisár Konštantín Veľký. Volal sa Kapitón, no do mesta sa nedostal. Loď, na ktorej sa Kapitón plavil, obsadili pohania a povraždili všetkých cestujúcich. Aj napriek tomu, že do mesta neprišiel, si ho Chersončania začali uctievať ako svojho biskupa. Toto mesto má veľký význam pre kresťanov v Rusku, lebo tam v roku 987 pokrstili knieža Vladimíra.

Náš prepodobný otec Pavol Jednoduchý, žiak prepodobného Antona Veľkého

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Malý“. Pavol Jednoduchý je egyptský pustovník zo 4. storočia. V egyptskom Thebais bol žiakom presláveného Antona Pustovníka. Vyznačoval sa poznaním ľudských sŕdc, silnou vierou a poslušnosťou. O jeho hrdinskom mníšskom živote, ktorý začal až ako 60. ročný, podávajú správu Rufinus a Palladios.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.glaubenszeugen.de, LThK spracoval Ján Sabol

Štyridsiatidvaja svätí mučeníci z Amoria

Autormi najstarších prameňov o dnešných svätcoch je spis mnícha Euodia z 9. storočia a oslavná reč Michala Synkella. Ku koncu vlády gréckeho cisára Teofila (829-842) Rímska ríša utrpela veľké straty kvôli nájazdom Arabov a Saracénov. Bolo to v čase, keď sa cisár zaoberal otázkou úcty k ikonám. Po veľkej bitke pri hornofrýgijskom meste Amorion, významnom centre Byzancie, Arabi toto mesto obsadili. Prvých 42 čelných predstaviteľov mesta a armády zajali a odvliekli do Sýrie. Tam s nimi kruto zaobchádzali, vraj ešte horšie, ako s najväčšími zločincami, lebo boli kresťania. Aj cisár Teofil prosil o ich prepustenie, ponúkal výkupné, no bez výsledku. Po siedmich rokoch väznenia ich odsúdili na smrť. Okolo roku 845 ich sťali mečom.

Nájdenie úctyhodného a životodarného Kríža v Jeruzaleme

Ako prvý o nájdení svätého Kríža v Jeruzaleme cisárovnou Helenou informoval okolo roku 395 svätý Ambróz. Správu neskôr rozšírili v sýrskom podaní u Rufina, či Paulína z Noly, ako aj v gréckom podaní u cirkevných historikov 5. storočia, Sokrata, Teodoreta, či Sozomena. Napriek tomu nie je známe v ktorom roku k nájdeniu Kríža došlo. Len podľa iných prameňov historici usudzujú, že to muselo byť medzi rokmi 335 až 347, keďže ani Euzébius v životopise o Konštantínovi, ani zápisky neznámeho pútnika v Jeruzaleme z roku 334 nič o nájdení svätého Kríža nespomínajú. Zato svätý Cyril Jeruzalemský vo svojich katechézach okolo roku 348 spomína uctievanie si a rozširovanie relikvií svätého Kríža. Ako uvádza už rozšírená legenda, keď mala cisárovná Helena už 70 či 80 rokov, dostala v sne od Boha príkaz vycestovať do Svätej zeme, nájsť posvätné miesta a dôstojne ich skrášliť. Asi o rok matka cisára začala svoju púť do Jeruzalema po stopách Spasiteľa. Nájsť Boží hrob bolo obzvlášť náročné. Vraj jej pomohol až jeden židokresťan, keď hľadal v knihách predkov. Tak zistili, že miesto hrobu je pod pohanským chrámom Venuše, ktorý zriadili za cisára Hadriána. Ďalšou legendou, ktorú doplnili, bolo uväznenie levitu Judáša do studne, keď cisárovnej odmietol prezradiť miesto Venušinho chrámu. Po siedmich dňoch sa vraj rozhodol spolupracovať. Nasledovalo odstránenie pohanského chrámu a materiálu, ktorý obkolesoval hrob, vraj bol poškvnený démonmi. Tak odkryli neporušený Boží hrob, kamennú hrobku Melchizedecha a podľa stredovekého dodatku aj medzeru v hore odkiaľ doteraz kvapká krv. Potom vraj našli v priekope tri dobre zachované kríže, ktoré mohli mať viac ako 300 rokov. Svedkom objavenia Kríža bol jeruzalemský biskup Makarios I. Napriek nápisu, ktorý našli neďaleko, nevedeli určiť Pánov Kríž. Biskup Makarios preto kríže prikladal k zosnulej kresťanskej vdove Libánii, keď sa jej tela dotkol tretím krížom, vraj sa prebudila a chválila Pána. Iná legenda spomína nevyliečiteľnú ženu, ktorá sa dotykom Ježišovho Kríža uzdravila. Levita Judáš, ktorý sa pri tejto udalosti obrátil, ešte našiel klince, ktoré vraj žiarili ako zlato. Vraj sa neskôr stal ako Kyriak jeruzalemským biskupom. O nájdení Božieho hrobu spolu s Krížom podáva správu aj Cyril Jeruzalemský. V dnešný deň si byzantské, arménske a koptské cirkvi pripomínajú túto udalosť nájdenia.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL, VHL a heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätý mučeník Konón

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kužeľovitý“. Konón, rodák z izaurského mesta Betánia, žil za čias apoštolov. V živote ho vraj sprevádzal archanjel Michal. Keď ho rodičia zasnúbili s jeho budúcou manželkou Annou, obaja sa zaviazali žiť v panenstve. Na kresťanstvo obrátil i svojich rodičov. Po ich smrti i smrti manželky sa naplno oddal Bohu a dostal vraj dar divotvorectva.
Keď sa začalo prenasledovanie kresťanov, Konón bol jedným z prvých, ktorí v oblasti Izaurie prijali mučenícku korunu.

Svätý mučeník Konón Záhradník

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kužeľovitý“. Mučeník Konón Záhradník pochádzal z Nazaretu. Rozhodol sa žiť v Pamfýlii, dnešnej obľúbenej turistickej časti Turecka na pobreží Stredozemného mora. V meste Karmel našiel svoj nový domov, pri ktorom vybudoval záhradu. Tá bola jeho zdrojom pre obživu. V čase prenasledovania za cisára Décia, ho pre kresťanskú vieru uväznili a kruto mučili, kým nezomrel. Rímske martyrológium, ktoré ho spomína tiež zajtra 6. marca, ako miesto umučenia spomína Cyprus. Autor rímskeho zoznamu svätých, kardinál Barónius, sa pritom sám odvoláva na grécke miney. Skupina historikov zvaných Bolandisti, však poznamenáva, že kardinál si zamenil podobne po grécky znejúce slovo pre záhradníka a Cyprus a ako miesto jeho umučenia uvádzajú maloázijskú Pamfýliu.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa OCA a VHL spracoval Ján Sabol

Náš prepodobný otec Gerasim od Jordána

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „úctyhodný“. Palestínsky pustovník Gerazim pochádzal z Lýkie, krajiny na juhozápadnom pobreží dnešného Turecka. Spočiatku bol prívržencom monofyziticky zmýšľajúceho patriarchu Teodóza z Jeruzalema. Teda mylne zastával názor, že Ježiš Kristus nemal ľudskú, ale iba božskú prirodzenosť. Vďaka vplyvu svätého Eutymia Veľkého si Gerasim uvedomil svoj mylný postoj. V Thebais navštívil niekoľko kláštorov, kým sa v čase vlády cisára Teodóza nedostal do Palestíny. V blízkosti Jordánu, neďaleko od Jericha, založil veľkú lavru, pre 70 pustovníkov. Cyril zo Skytopolisu vytvoril pre lavru prísne pravidlá. Popri svätom Sávovi bol Gerazim jeden z najvýznamnejších a vážených askétov svojej doby. V čase Chalcedónskeho koncilu v roku 451 o Gerazimovi vedel už celý kresťanský svet na Východe. Iba v sobotu a nedeľu prijímal varenú stravu, inak jedol iba chlieb, ovocie a pil čistú vodu. Každý z pustovníkov mal do soboty dokončiť ručnú prácu a kélie, ktoré pustovníci obývali, nesmeli zamykať. Každý, ak niečo potreboval, smel si to zobrať bez opýtania. Gerazim v čase 40-denného pôstu prijímal iba eucharistiu. Vraj mu prisluhoval lev, ktorému z tlamy vytiahol tŕň. Prepodobný Gerazim od Jordána zomrel 5. marca 475.

Svätý Jakub Pôstnik

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Svätý Jakub Pôstnik žil ako pustovník neďaleko fenického mesta Porfýrion v 6. storočí. Ako uvádzajú synaxáre, 15 rokov prežil v jaskyni, kde sa učil mníšskym skutkom. Získal aj dar konať zázraky a uzdravovať. Vraj raz, keď uzdravil pannu z duševnej choroby, zhrešil s ňou, potom zavraždil a telo hodil do rieky. Jakub vraj potom veľmi sužovaný vinou blúdil po púšti, kým nestretol ďalšieho pustovníka. Ten mu poradil aby 10 rokov v úplnej samote jaskyne s hlasným plačom a na kolenách prosil Boha o odpustenie. Hoci mu Boh potom udelil znova dar konať zázraky, jaskyňu až do smrti neopustil a aj ho v nej pochovali.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, OCA, heiligenlexikon.de spracoval Ján Sabol

Svätí mučeníci Eutropios a jeho spoločníci Kleonik a Bazilisk

Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Eutropios znamená „obratný“, Kleonik „slávny víťaz“ a Bazilisk „malý kráľ“. Eutropios a jeho spoločníci Kleonik a Bazilisk pochádzali z Kapadócie. V čase prenasledovania cisára Maximiána a prefekta Asklepiada zomreli okolo roku 308 v pontskom meste Amasea ako mučeníci. Životopisná legenda uvádza, že Eutropios, Kleonik a Bazilisk boli priatelia z vojenskej služby, a príbuzní Teodora Tyróna. Rímske martyrológium, ktoré ich spomína 3. marca, opisuje ich mučenícku smrť na kríži. Grécke miney zasa píšu, že Baziliska sťali.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol

Svätý hieromučeník Teodot, kerynejský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Teodot pochádzal z Galácie. Bol biskupom v meste Keryneia na Cypre. Za vlády cisára Licínia (308-324) verejne hlásal evanjelium a vyzýval pohanov k obráteniu. Zato ho zatkli a mučili. Keď na cisársky trón zasadol Konštantín Veľký, ukončilo sa prenasledovanie kresťanov. Teodota prepustili na slobodu. Dnešný svätec pokračoval v biskupskej službe ešte dva roky. V roku 326 kerynejský biskup Teodot zomrel.

Svätá mučenica Eutália, panna

Jej meno má grécky pôvod a znamená „dobre kvitnúca“. Eutália pochádzala zo sicílskeho mesta Leontini. Mala pohanskú matku Eutropiu, ktorá trpela krvotokom. Vďaka mučeníkom Alfejovi, Filadelfovi a Quirinovi, ktorí matku uzdravili, matka uverila v Krista a dala sa s dcérou pokrstiť. Ako pokračuje životopisná legenda, keď sa o tom dozvedel Eutálin brat Sermilián, začal ju odhovárať. Keď sa mu to nedarilo, kruto ju mučil a nakoniec sťal mečom. O úcte k nej aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré mučenicu Eutáliu spomína 27. augusta.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL a galubenszeugen spracoval Ján Sabol ml.